Krátka príručka k sekcii Lexikón

Jednou z úloh filmového festivalu je rozširovať obzory a prinášať divákom filmy, ktoré by inak nevideli. Poukazovať na trendy v kinematografii i spoločnosti a nasvecovať ich z iného, nečakaného uhla.

 

Sekcia Lexikón: Formát obrazu je asi najviac explicitným vyjadrením týchto snáh. Aj keď to môže znieť odpudzujúco, táto sekcia má vzdelávací rozmer: upozorní na rám filmového obrazu, jeho tvar a pomery strán. Veríme však, že filmy v nej budú dostatočne fascinujúce, aby vás zaujal aj problém, na ktorý poukazujú.

 

Aby sme vás navnadili, alebo vám ponúkli možnosť dozvedieť sa viac, vybrali sme niekoľko videí, ktoré zrozumiteľne vysvetľujú, aké dôsledky na vnímanie filmu majú rôzne formáty obrazu.

 

Ak ste videli film Mami!, isto si pamätáte stiesnený pocit z úzkeho obrazu a „nadýchnutie sa“ hlavného hrdinu, keď sa obraz rozšíril. Ak ste videli Grandhotel Budapešť, možno ste si všimli, že film využíva rôzne formáty obrazu podľa toho, v akom období sa dej práve odohráva. Formát obrazu má na diváka psychologické účinky, o čom vám v krátkosti povie video Jacka Nugenta (Now You See It).

 

 

Samozrejme, formát obrazu má svoju históriu. Už Lumièrovci nakrúcali na film s pomerom strán 4:3, no v 50. rokoch sa veci zmenili a čoraz viac sa začal využívať širokouhlý obraz. Stručné dejiny formátu obrazu si môžete pozrieť vo videu od Filmmaker IQ.

 

 

Zaujímavá situácia nastala v prechodnom období, keď sa stále využíval akademický formát, no zároveň sa širokouhlý film stával čoraz populárnejším. Videoesej The Criterion Collection zachytáva na príklade filmu V prístave moment, keď bol film nakrúcaný tak, aby mohol byť premietaný v rôznych formátoch.

 

 

Nič však nie je také jednoduché. Existencia niekoľkých štandardizovaných formátov ešte neznamená, že filmári neexperimentovali. Jedným z najznámejších príkladov je systém polyvízie, ktorý vyvinul Abel Gance pre potreby filmu Nepoleon. Neskôr na neho nadviazal československý systém polyekran, predstavený na EXPO Brusel 1958 alebo kanadský systém viacerých plátien a film In the Labyrinth (EXPO Montreal 1967). Ten zas inšpiroval mnohých tvorcov (Richard Fleischer, Norman Jewison, Brian De Palma, či Jaime Rosales), aby vo svojich filmoch využili splitscreen.

 

 

Súčasné experimentovanie s formátom obrazu, aké asi najvýraznejšie zastupuje film Lucifer, teda rozhodne má svojich predchodcov. Aj napriek tomu sa zdá, že rozmach digitálnych technológii pobáda filmárov, aby rozmýšľali „outside the box“, ako sa nám snaží ukázať videoesej holandského magazínu De Filmkrant.

 

 

Ako to už býva, mobilné telefóny menia všetko. Čoraz častejšie sa stretávame s vertikálnym obrazom a aj keď sa z takéhoto nakrúcania mnohí vysmievajú, sú aj apologéti, ako, napríklad, Miriam Ross, pedagogička na univerzite vo Victorii na Novom Zélande. Pred dvoma rokmi dokonca vznikol špeciálny program experimentálnych filmov Vertical Cinema.

 

 

A aby sme zamiešali karty ešte viac, formát sa dá meniť aj vo vnútri rámu, ako nám to dokazuje film Kôň Dinheiro. Je jedno, že film má „pevný“ rám s pomerom strán 1,37:1. Rôznym svietením mení Pedro Costa formát obrazu podľa ľubovôle. Inou možnosťou je použiť rám v ráme, ako to viackrát urobil Rúnar Rúnarsson vo filme Vrabčiaci. Aj keď má rám obrazu pomer strán 1,85:1, ide de facto o vertikálny obraz.

 

horse_money_male

sparrows_male

 

Tomáš Hudák

Cenu divákov získal na základe hlasovania návštevníkov festivalu druhý celovečerný hraný film režisérky Wanuri Kahiu o zakázanej láske v Keni Rafiki (2018).

Ocenenia 20. ročníka MFF Bratislava 2018

„Keď máš to šťastie, že ťa živí to, čo máš rád, má to zároveň aj odvrátenú stránku – tú vec už vlastne nikdy nerobíš pre radosť, vždy je to práca“

 

Tomáš Hudák. Študoval filmovú vedu (kritiku) na VŠMU. Milovník filmu, hudby, literatúry a celkovo umenia. Aktuálne pôsobí ako freelancer – píše recenzie o filmoch a spoluorganizuje viacero slovenských filmových festivalov.

Šimon Šafránek. Režisér, spisovateľ, novinár, DJ – multižánrový umelec s citom pre hudbu a slovo. Freelancer píšuci pre Deník N, Hospodářské noviny, Reflex, Magnus a i. Zameriava sa primárne na oblasť filmu, hudobných videoklipov a celkovo kultúrne dianie. Na MFF Bratislava 2018 príde osobne predstaviť svoj celovečerný debut o  skateboardingu v Československu King Skate.

 

Po filmoch sme lepší, krajší, odvážnejší, romantickejší, slobodnejší“

  

Bibiana Ondrejková. Známa divadelná i dabingová herečka a moderátorka. Široká verejnosť ju pozná hlavne vďaka prepožičanému hlasu Phoebe Buffay z Priateľov. Vizuál si mnohí spájajú so slovenskými seriálmi Ochrancovia (2014), Vdova (2014), Kriminálka Staré Mesto (2010) či Panelák (2008).

„Herci vnášajú do filmu najviac emócií a dávajú mu dušu“

 

Daniel Rihák. Čerstvý absolvent štúdia katedry filmovej réžie VŠMU pod vedením prof. Martina Šulíka. Režisér (zatiaľ) študentských filmov a množstva reklamných spotov. Jeho absolventský film Výlet nedávno získal cenu za najlepšiu réžiu a cenu za najlepší zvuk na študentskom festivale Áčko.

 

„Všetky ženy majú v sebe silu veci zmeniť“

 

Ivana Hucíková patrí do generácie mladých filmáriek a filmárov. Študovala na VŠMU, ktorú ukončila v roku 2015 filmom Matky a dcéry. „Bratislavčanka“ z Oravy, striedavo žijúca a tvoriaca na Slovensku a v USA. Doposiaľ má na konte viaceré krátke dokumentárne filmy: Into My Life (2018), Connie&Corey (2017) a i. Aktuálne pracuje na vývoji niekoľkých filmových projektov, či už ako režisérka, producentka alebo strihačka.

Autorka textu: Kristína Országhová (umelkyňa)

 

„Marseille, neskorý február. Z istého uhla pohľadu som to pokašlal a uhly pohľadu sa rátajú. Uhly útoku. Môj príbeh je jednoduchý. Príbeh muža, ktorý opustil Francúzsko na príliš dlhý čas. Vojak, ktorý odišiel z armády ako seržant. Hlavný seržant Galoup. To som ja. Nespôsobilý pre život. Nespôsobilý pre civilný život.“

Slávnostné uvedenie filmu HOVORY S TGM sa uskutoční 1. 12. 2018 o 18 hod. v Kine Lumiére, v rámcii 20. ročníka MFF BRATISLAVA. Pozrite si rozhovor s hercom Martinom Hubom pre Kinorama.sk

„Kino je skvelé médium na zdieľanie spoločných európskych hodnôt“

 

Dominika Jarečná sa narodila v roku 1999 v Bratislave. Aktuálne študuje odbor Teória a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (Česko). Bola členkou poroty Giornate degli Autori na MFF v Benátkach 2018 a je ambasádorkou ceny LUX na roky 2018-2019.

Slovenská filmová agentúra sa stala novým partnerom projektu Green Screen, ktorý sa zaoberá problematikou udržateľného rozvoja audiovizuálneho sektora a má za cieľ znížiť uhlíkovú stopu európskej filmovej a televíznej produkcie. Tejto téme sme sa rozhodli venovať aj v rámci Bratislavského filmového festivalu, kde jedným z prednášajúcich bude koordinátor udržateľného nakrúcania vo Flámskom audiovizuálnom fonde Tim Wagendorp (TW).

NCHYMI je jednorázová variácia na rubriku kolegu Tomáša Hudáka (ICYMI), ktorý je zároveň jedným z dramaturgov filmového programu 20. ročníka MFF Bratislava. No Chance You miss it na rozdiel od jeho seriálu upozorňuje na tituly, ktoré sú tu a teraz a ak si ich nepozriete tento týždeň na Bratislavskom festivale, nikto to nespraví za vás. Ako hovorí motto festivalu: „ak neprídeš, nezažiješ.“