Profil: Jorgos Lanthimos a jeho Homár

Jorgos Lanthimos je pravdepodobne najznámejší grécky režisér súčasnosti. Preslávil sa filmom Psí zub (alebo Očný zub), nasledovali Alpy a najnovší Homár, za ktorý získal v Cannes Cenu poroty.

 

Lanthimos sa narodil v Aténach, kde študoval filmovú a televíznu réžiu na Helenskej filmovej a televíznej škole Stavrakos. V 90. rokoch nakrúcal videá pre grécke tanečno-divadelné spoločnosti a od roku 1995 sa venoval nakrúcaniu reklám, hudobných videoklipov, krátkych filmov aj experimentálnych divadelných hier. Počas Letných olympijských hier v Aténach v roku 2004 bol členom kreatívneho tímu, ktorý mal na starosti otvárací a záverečný ceremoniál.

 

Do roku 2000 nakrútil niekoľko krátkometrážnych filmov, potom debutoval dlhometrážnou snímkou Môj najlepší priateľ. S realizáciou a réžiou mu pomáhal jeho mentor Lakis Lazopoulos. Jeho druhým celovečerným filmom je snímka Kinetta, ktorá mala premiéru na festivale v Toronte. Zobrazuje príbeh o zanikajúcom gréckom rezortnom mestečku Kinetta, ktoré mimo sezóny obývajú paracujúci migranti. Postava radového policajta, automobilového fajnšmekera, vyšetruje sériu nedávnych vrážd v mestečku. O pomoc požiada samotárskeho skladníka, na polovičný úväzok fotografa a mladú chyžnú. Tá by mala poslúžiť ako “návnada” v roli ženskej obete.

 

Na podivuhodnej rodine otca, matky, dvoch dcér a syna Lanthimos vo filme Psí zub rozvíja myšlienku ľudskej túžby jednotlivca ovládať druhých. Rodina žije v na samote, v izolácii od civilizácie. Jediný, kto môže dom opustiť je otec, aby mohol viesť neďalekú továreň. Deti netušia nič o skutočnom živote. Vzdelávajú sa doma a sú udržiavané v permanentnom, panickom strachu z okolitého prostredia. Za dobré správanie sú odmené, za zlé násilne potrestané. Veria, že na druhej strane plota majú súrodenca, ktorému hádžu zásoby. Jediným “cudzincom” v ich dome je zamestnankyňa továrne, Christina. Tá udržiava rôzne (zvláštne) vzťahy so súrodencami. Ona je tá, ktorá v istý moment naruší prísne strážený režim domácnosti. Snímka získala Cenu Un certain regard na festivale v Cannes a bola nominovaná na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.

 

V roku 2011 režisér píše scenár a nakrúca snímku Alpy. Názov filmu korešponduje s lídrom malej podzemnej organizácie riadiacej sa pätnástimi pravidlami vymyslenými jeho vodcom. Pravidlami sa musí riadiť každý, kto chce v rámci tejto skupiny existovať a rozhodne sa do nej vstúpiť. Jej členovia sú väčšinou smútiaci ľudia, ktorí sa snažia preniesť sa cez svoju stratu prostredníctvom toho, že sa vydávajú za mŕtvych, čo je aj jednou z hlavných premís snímky. Lanthimos diváka systematicky núti zamýšľať sa nad tým, aké interakcie sú pre ľudí normálne a zvyčajné, dáva do pozornosti aj otázky týkajúce sa ľudských pocitov a identity.

 

The_Lobster

 

Zatiaľ posledným a jediným filmom v anglickom jazyku je nekonvenčný romantický sci-fi triller Homár. V dystopickej spoločnosti neďalekej budúcnosti sú všetci slobodní, muži aj ženy, zatýkaní a odvádzaní do špeciálneho zariadenia zvaného Hotel, kde si do 45 dní majú nájsť svoju spriaznenú dušu. Ak by sa im to nepodarilo splniť, budú premenení na zviera podľa vlastného výberu a vyhnaní do lesa. V ňom žijú Samotári, vzbúrenci, na ktorých sú usporadúvané lovy. Lovenie je jedným z rituálov, ktorý musia nedobrovoľní návštevnici Hotela povinní prejsť.

 

Lanthimosove filmy sa vyznačujú mimoriadne originálnym a svojským režijným rukopisom. Ironicky a s pomocou čierneho humoru opisuje absurdné situácie. Jeho nikdy nekončiaca, zvláštna imaginácia a nereálne príbehy, sú analógiou súčasnej spoločnosti. V zápletkách zobrazuje skupiny ľudí, rodiny, ktoré sa dobrovoľne selektujú z populárnej kultúry a konvečnej spoločnosti. Režisér u diváka udržuje odstup od deja i postáv. Postavy sú izolované od reality, diváka, i sami od seba. Lanthimos sa častokrát ponára do sveta nejakých závislotí, ľudských citových strát i súbojov o priazeň. Rozpohybovaná kamera v skorších snímkach pôsobí autenticky a realisticky. Minimalizmus len počiarkuje absurditu príbehu. Nie expresívne gestá a pohyby pôsobia sebareflexívne a scudzovacím dojmom. Tieto snímky vyvolávajú nepokoj a režisér divákovi ponúka niekoľko otázok bez toho, aby sa ne odpovedal.

 

Mária Demečková

Divácka súťaž bratislavského filmového festivalu pozná svojich víťazov, o ktorých rozhodlo žrebovanie z hlasovacích lístkov o najlepší film festivalu podľa jeho návštevníkov. Prinášame vám zoznam vecných cien a mená výhercov. Blahoželáme a tešíme sa na stretnutie o rok, na jubilejnom 20. ročníku MFF Bratislava.

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Senci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.