Profil: Jorgos Lanthimos a jeho Homár

Jorgos Lanthimos je pravdepodobne najznámejší grécky režisér súčasnosti. Preslávil sa filmom Psí zub (alebo Očný zub), nasledovali Alpy a najnovší Homár, za ktorý získal v Cannes Cenu poroty.

 

Lanthimos sa narodil v Aténach, kde študoval filmovú a televíznu réžiu na Helenskej filmovej a televíznej škole Stavrakos. V 90. rokoch nakrúcal videá pre grécke tanečno-divadelné spoločnosti a od roku 1995 sa venoval nakrúcaniu reklám, hudobných videoklipov, krátkych filmov aj experimentálnych divadelných hier. Počas Letných olympijských hier v Aténach v roku 2004 bol členom kreatívneho tímu, ktorý mal na starosti otvárací a záverečný ceremoniál.

 

Do roku 2000 nakrútil niekoľko krátkometrážnych filmov, potom debutoval dlhometrážnou snímkou Môj najlepší priateľ. S realizáciou a réžiou mu pomáhal jeho mentor Lakis Lazopoulos. Jeho druhým celovečerným filmom je snímka Kinetta, ktorá mala premiéru na festivale v Toronte. Zobrazuje príbeh o zanikajúcom gréckom rezortnom mestečku Kinetta, ktoré mimo sezóny obývajú paracujúci migranti. Postava radového policajta, automobilového fajnšmekera, vyšetruje sériu nedávnych vrážd v mestečku. O pomoc požiada samotárskeho skladníka, na polovičný úväzok fotografa a mladú chyžnú. Tá by mala poslúžiť ako “návnada” v roli ženskej obete.

 

Na podivuhodnej rodine otca, matky, dvoch dcér a syna Lanthimos vo filme Psí zub rozvíja myšlienku ľudskej túžby jednotlivca ovládať druhých. Rodina žije v na samote, v izolácii od civilizácie. Jediný, kto môže dom opustiť je otec, aby mohol viesť neďalekú továreň. Deti netušia nič o skutočnom živote. Vzdelávajú sa doma a sú udržiavané v permanentnom, panickom strachu z okolitého prostredia. Za dobré správanie sú odmené, za zlé násilne potrestané. Veria, že na druhej strane plota majú súrodenca, ktorému hádžu zásoby. Jediným “cudzincom” v ich dome je zamestnankyňa továrne, Christina. Tá udržiava rôzne (zvláštne) vzťahy so súrodencami. Ona je tá, ktorá v istý moment naruší prísne strážený režim domácnosti. Snímka získala Cenu Un certain regard na festivale v Cannes a bola nominovaná na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.

 

V roku 2011 režisér píše scenár a nakrúca snímku Alpy. Názov filmu korešponduje s lídrom malej podzemnej organizácie riadiacej sa pätnástimi pravidlami vymyslenými jeho vodcom. Pravidlami sa musí riadiť každý, kto chce v rámci tejto skupiny existovať a rozhodne sa do nej vstúpiť. Jej členovia sú väčšinou smútiaci ľudia, ktorí sa snažia preniesť sa cez svoju stratu prostredníctvom toho, že sa vydávajú za mŕtvych, čo je aj jednou z hlavných premís snímky. Lanthimos diváka systematicky núti zamýšľať sa nad tým, aké interakcie sú pre ľudí normálne a zvyčajné, dáva do pozornosti aj otázky týkajúce sa ľudských pocitov a identity.

 

The_Lobster

 

Zatiaľ posledným a jediným filmom v anglickom jazyku je nekonvenčný romantický sci-fi triller Homár. V dystopickej spoločnosti neďalekej budúcnosti sú všetci slobodní, muži aj ženy, zatýkaní a odvádzaní do špeciálneho zariadenia zvaného Hotel, kde si do 45 dní majú nájsť svoju spriaznenú dušu. Ak by sa im to nepodarilo splniť, budú premenení na zviera podľa vlastného výberu a vyhnaní do lesa. V ňom žijú Samotári, vzbúrenci, na ktorých sú usporadúvané lovy. Lovenie je jedným z rituálov, ktorý musia nedobrovoľní návštevnici Hotela povinní prejsť.

 

Lanthimosove filmy sa vyznačujú mimoriadne originálnym a svojským režijným rukopisom. Ironicky a s pomocou čierneho humoru opisuje absurdné situácie. Jeho nikdy nekončiaca, zvláštna imaginácia a nereálne príbehy, sú analógiou súčasnej spoločnosti. V zápletkách zobrazuje skupiny ľudí, rodiny, ktoré sa dobrovoľne selektujú z populárnej kultúry a konvečnej spoločnosti. Režisér u diváka udržuje odstup od deja i postáv. Postavy sú izolované od reality, diváka, i sami od seba. Lanthimos sa častokrát ponára do sveta nejakých závislotí, ľudských citových strát i súbojov o priazeň. Rozpohybovaná kamera v skorších snímkach pôsobí autenticky a realisticky. Minimalizmus len počiarkuje absurditu príbehu. Nie expresívne gestá a pohyby pôsobia sebareflexívne a scudzovacím dojmom. Tieto snímky vyvolávajú nepokoj a režisér divákovi ponúka niekoľko otázok bez toho, aby sa ne odpovedal.

 

Mária Demečková

Vážení fanúšikovia filmu a filmového umenia, milí diváci, kolegovia, priatelia, verte nám, že sme tí poslední, ktorí sa tak chceli a museli rozhodnúť, ale zároveň musíme a chceme byť tí prví, ktorí vám toto rozhodnutie oznámia: Medzinárodný filmový festival Bratislava sa v roku 2019 neuskutoční.

Cenu divákov získal na základe hlasovania návštevníkov festivalu druhý celovečerný hraný film režisérky Wanuri Kahiu o zakázanej láske v Keni Rafiki (2018).

Ocenenia 20. ročníka MFF Bratislava 2018

„Keď máš to šťastie, že ťa živí to, čo máš rád, má to zároveň aj odvrátenú stránku – tú vec už vlastne nikdy nerobíš pre radosť, vždy je to práca“

 

Tomáš Hudák. Študoval filmovú vedu (kritiku) na VŠMU. Milovník filmu, hudby, literatúry a celkovo umenia. Aktuálne pôsobí ako freelancer – píše recenzie o filmoch a spoluorganizuje viacero slovenských filmových festivalov.

Šimon Šafránek. Režisér, spisovateľ, novinár, DJ – multižánrový umelec s citom pre hudbu a slovo. Freelancer píšuci pre Deník N, Hospodářské noviny, Reflex, Magnus a i. Zameriava sa primárne na oblasť filmu, hudobných videoklipov a celkovo kultúrne dianie. Na MFF Bratislava 2018 príde osobne predstaviť svoj celovečerný debut o  skateboardingu v Československu King Skate.

 

Po filmoch sme lepší, krajší, odvážnejší, romantickejší, slobodnejší“

  

Bibiana Ondrejková. Známa divadelná i dabingová herečka a moderátorka. Široká verejnosť ju pozná hlavne vďaka prepožičanému hlasu Phoebe Buffay z Priateľov. Vizuál si mnohí spájajú so slovenskými seriálmi Ochrancovia (2014), Vdova (2014), Kriminálka Staré Mesto (2010) či Panelák (2008).

„Herci vnášajú do filmu najviac emócií a dávajú mu dušu“

 

Daniel Rihák. Čerstvý absolvent štúdia katedry filmovej réžie VŠMU pod vedením prof. Martina Šulíka. Režisér (zatiaľ) študentských filmov a množstva reklamných spotov. Jeho absolventský film Výlet nedávno získal cenu za najlepšiu réžiu a cenu za najlepší zvuk na študentskom festivale Áčko.

 

„Všetky ženy majú v sebe silu veci zmeniť“

 

Ivana Hucíková patrí do generácie mladých filmáriek a filmárov. Študovala na VŠMU, ktorú ukončila v roku 2015 filmom Matky a dcéry. „Bratislavčanka“ z Oravy, striedavo žijúca a tvoriaca na Slovensku a v USA. Doposiaľ má na konte viaceré krátke dokumentárne filmy: Into My Life (2018), Connie&Corey (2017) a i. Aktuálne pracuje na vývoji niekoľkých filmových projektov, či už ako režisérka, producentka alebo strihačka.

Autorka textu: Kristína Országhová (umelkyňa)

 

„Marseille, neskorý február. Z istého uhla pohľadu som to pokašlal a uhly pohľadu sa rátajú. Uhly útoku. Môj príbeh je jednoduchý. Príbeh muža, ktorý opustil Francúzsko na príliš dlhý čas. Vojak, ktorý odišiel z armády ako seržant. Hlavný seržant Galoup. To som ja. Nespôsobilý pre život. Nespôsobilý pre civilný život.“

Slávnostné uvedenie filmu HOVORY S TGM sa uskutoční 1. 12. 2018 o 18 hod. v Kine Lumiére, v rámcii 20. ročníka MFF BRATISLAVA. Pozrite si rozhovor s hercom Martinom Hubom pre Kinorama.sk

„Kino je skvelé médium na zdieľanie spoločných európskych hodnôt“

 

Dominika Jarečná sa narodila v roku 1999 v Bratislave. Aktuálne študuje odbor Teória a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (Česko). Bola členkou poroty Giornate degli Autori na MFF v Benátkach 2018 a je ambasádorkou ceny LUX na roky 2018-2019.