Michal Baláž: Režisérova pôvodná predstava nie je do kameňa vytesaná dogma

Mladý scenárista, dramaturg a režisér Michal Baláž (1986) prišiel s projektom, v ktorom skĺbil hraný film s animáciou a dokudrámu prepojenú s detektívnym príbehom. V spolupráci s Mariánom Prevendarčíkom, Zuzanou Šajgalíkovou a režisérom animácie Norom Držiakom ponúkajú súčasný pohľad na Ľudovíta Štúra a vyvracajú mýty, ktoré sa s ním spájajú. True Štúr.

 

michal_balazRád búraš konvencie a zaužívané vzorce?

 

Pokúšam sa o to. Ale myslím, že sa o to pokúša veľa filmárov a mnohí úspešne. Mňa baví aj číra provokácia, vlastná napríklad dadaizmu, ktorý zbožňujem, je mi blízke búranie konvencií typu Monty Python, ale mám rád aj sofistikovanejšie, na pohľad menej očividné, no oveľa zásadnejšie narúšanie a búranie stereotypov, vzorcov, konvencií a klišé na poli myšlienkovom – keď vás nejaký film ohúri a totálne prekvapí vďaka silnej a prevratnej myšlienke, inovátorskej dramaturgii a odvážnemu prístupu pri spracovaní témy.

 

Dnes totiž mnohí radi „šokujú“ a „búrajú“ bez hlbšieho myšlienkového pozadia, iba „lacno“ a na efekt provokujú a porušujú tabu, posúvajú hranicu. No akonáhle to „nie je istené“ hlbšou filozofiou, myšlienkou a obsahom, je to iba bublina, midcult a podobne.

 


Ako by si definoval žáner svojho filmu?

 

Ja mu hovorím „hybrid“. Oficiálne slovko, ktoré preň dramaturgovia ušili, je „dokudráma“. A úplne popisne a vyčerpávajúco je to „neo-noirová historická hrano-dokumentárna krimidráma s animovanými prvkami“.

 

Naozaj spletité. Kto je teda cieľovým publikom?

 

Primárne nám išlo o oslovenie mladších divákov. Druhý stupeň základnej školy, stredná škola, potom divákov, ktorí majú radi žánrové hry a napokon všetkých milovníkov Štúra.

 

Nastali počas výroby filmu odklony od tvojej pôvodnej predstavy?

 

Samozrejme. To sa pri filme deje vždy. Trik spočíva v tom, aby sa to neodklonilo od celkového obrazu, zámeru a myšlienky, ktoré tvoria základný kameň, rámec a autorskú ideu. Ale do procesu filmovania a postprodukcie vstupuje tak veľa vplyvov, že dielo sa vyvíja a formuje počas celého obdobia jeho vznikania.

 

Napríklad Noro Držiak a Matúš Mišák dostali pri animovaných sekvenciách voľné ruky. Na úvodnom sedení sme si vysvetlili, čo chceme, prešli sme si scénu po scéne celý scenár, pretlmočil som im svoju predstavu, kde som videl konkrétne obrazy, tam som ich povedal, no na veľa miestach to bolo v ich réžii a na nich a tak mnoho nového priniesla samotná postprodukcia.

 

Ak ste všetci na jednej lodi a robíte na rovnakom filme, každá tvorivá zložka prinesie niečo vlastné, čo je v podstate „odklonením“ od mojej prvotnej predstavy, ale v konečnom dôsledku je pridaním a povýšením výsledku a jeho dotvorením. Čím sa dostávam k tomu, že režisérova/autorova pôvodná predstava nie je nejaká do kameňa vytesaná dogma, ale na svet jej pomáha celá kohorta tvorivých ľudí, z ktorých má každý tiež svoju vlastnú predstavu.

Svätá povinnosť režiséra (povinnosť voči jeho – a vlastne v tomto bode už „ich“ – dielu) je uistiť sa a docieliť, aby všetky tie predstavy spolu koexistovali, v dobrom sa dopĺňali a zapadali do seba.

 

Mieniš pokračovať – svojským spôsobom predstaviť ďalšiu významnú postavu z histórie?

 

Mám kopec námetov a v blízkej budúcnosti sa plánujem vrhnúť na svoj celovečerný debut, ktorý by mal byť z trochu iného súdka, no „formát“ True Štúra by som si chcel zopakovať aj pri ďalšej významnej osobnosti slovenských dejín – Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

 

 

Anna Predmerská

 

Divácka súťaž bratislavského filmového festivalu pozná svojich víťazov, o ktorých rozhodlo žrebovanie z hlasovacích lístkov o najlepší film festivalu podľa jeho návštevníkov. Prinášame vám zoznam vecných cien a mená výhercov. Blahoželáme a tešíme sa na stretnutie o rok, na jubilejnom 20. ročníku MFF Bratislava.

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Senci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.