V bližšie nešpecifikovanom prístave nás snímka vedie pomedzi záchranné vesty, roztrúsené na brehu, do davu utečencov. Zo zástupu, kráčajúceho pozdĺž gréckej diaľnice, vyniká trojročná Lean, sršiaca zvedavosťou a neposednou energiou. Bez akýchkoľvek informácií o jej rodine ich sledujeme na tŕnistej ceste Európou, meniacou tvár s každou ďalšou prekročenou hranicou. Kamera v metrovej výške rozpráva príbeh z perspektívy dievčatka, ktoré sa s ruksačikom s motívom „Ľadového kráľovstva“ prepletá pomedzi tašky a nohy dospelákov okolo seba. Celou cestou si udržiava svoju detskú schopnosť vnášať do ťažkých dní pocit normálnosti. Spieva si, poskakuje, a keď sa unaví, zaspáva v náručí svojich rodičov. Naliehavosť Larsenovho režijného debutu tkvie v jeho schopnosti preniesť diváka v priestore a čase. Akoby sme sa na tých niekoľko desiatok minút sami ocitli uprostred putujúceho zástupu, v neznámom teréne, hľadajúc zasľúbenú zem.