14. júna 1941 skoro ráno v Stalinom okupovanom Lotyšsku: Sovietski
okupanti vtrhnú do domu Melanije a Aleksandrsa, ktorí píšu pre nezávislé
lotyšské noviny, a prinútia ich nechať všetko za sebou. Na vlakovej stanici
ich spolu s pätnástimi tisícmi spoluobčanov nastrkajú do dobytčích vagónov,
namierených na Sibír.
Tvárou v tvár mrazu, hladu a divokosti nachádza Melanija silu jedine v tom,
že Aleksandrsovi píše stovky listov, ktoré sa nikdy neodošlú no prekypujú
nádejou na slobodnú budúcnosť Lotyšska a lepšie zajtrajšky. Po celých 16
rokov píše Melanija rodinnú kroniku pre svojho syna Andrejsa, keďže ona
sama sa už s myšlienkou návratu do Lotyšska rozlúčila.
Film, založený na skutočnom životnom príbehu Melānije Vanagy je oslavou
nepoddajnosti ľudského ducha a mučivým svedectvom o najväčšej tragédii,
aká kedy postihla lotyšský národ. Táto snímka je oficiálnym lotyšským
kandidátom na Oscara pre Najlepší cudzojazyčný film.