V centre príbehu stoja dvaja básnici, Ingeborg Bachmannová a Paul Celan,
ktorí sa spoznali v povojnovej Viedni. Živá korešpondencia medzi nimi vykresľuje
ich dramatický a extatický no zároveň nekonečne smutný ľúbostný
príbeh, čo filmu poskytuje solídny myšlienkový základ. V inom príbehu sa
dvaja mladí herci, Anja Plaschg a Laurence Rupp, stretávajú v nahrávacom
štúdiu, aby staré listy prečítali, a sú unesení búrlivými pocitmi očarenia
a obavy, ktoré na nich dýchajú zblízka i zďaleka; avšak zároveň zisťujú, že
si užívajú vzájomnú spoločnosť a postupne sa spoznávajú pri prekáračkách,
fajčení a diskusiách o svojich tetovaniach a obľúbenej hudbe. Tam kdesi,
v rozmazaných hraniciach medzi včerajšou, dnešnou a zajtrajšou láskou, leží
srdce tejto pozoruhodnej snímky.