Čo je to ženský pohľad? Existuje vôbec niečo také v kinematografii?

 

V roku 1975 uverejnila britská filmová teoretička a režisérka Laura Mulvey zásadnú esej s názvom Vizuálna slasť a naratívny film (Visual Pleasure and Narrative Cinema). Jej text hovoril o nerovnováhe moci vo filme, v ktorom dominuje práve mužský pohľad a slasť a potešenie heterosexuálneho muža. Túto dominanciu následne preberá divák, keďže sa s ňou stretáva najčastejšie. Mulvey poukazuje na to, ako je vo filme muž ten, kto sa pozerá (subjekt) a žena tá, ktorá je vystavená tomuto pohľadu (objekt) a následne sa pýta, či existuje niečo ako ženský pohľad.

 

Rok 2018 bol pre ženy vo filmovom priemysle dosť turbulentným. Americká kameramanka Rachel Morrison sa zapísala do dejín ako prvá žena v 90-ročnej histórii udeľovania cien Americkej filmovej akadémie, ktorá bola nominovaná na Oscara za najlepšiu kameru za film Mudbound. Hnutia #MeToo a Time’s Up zásadne upozornili na nerovnováhu v zastúpení žien na tých najuznávanejších pozíciách vo filme a zároveň na svetlo vytiahli aj príklady násilia páchaného na herečkách s filmárkach počas desaťročí ich pôsobenia vo filmovom priemysle. Veľké televízne štúdiá boli verejne odsúdené za nerovnocenné platové ohodnotenie mužských hereckých hviezd v pomere k ich ženským kolegyniam.

 

Sekcia Lexikón sa tento rok pokúsi bližšie pozrieť na túto tému, vysvetliť jej šírku a rôzne možnosti interpretácie. Snahou tejto sekcie je divákom priblížiť aspoň čiastočný pocit toho, čo ženský pohľad je a zároveň otvoriť diskusiu o tom, čo všetko ženský pohľad vlastne ešte môže byť.

Pozrieť filmy z tejto sekcie