O súťažných filmoch bude rozhodovať 5 porôt, 15 porotcov, ale aj diváci

Domáci i zahraniční odborníci aj tento rok zasadnú na porotcovské stoličky v poradí 18. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, aby rozhodli o jeho víťazoch. Nominanti sa predstavia v troch kategóriách – prvé a druhé hrané filmy, prvé a druhé dokumentárne filmy a krátke filmy.

 

Súťaž hraných filmov majú tento rok na starosti filmárka a spisovateľka Canan Gerede, český filmový historik a scenárista Štěpán Hulík a filmová teoretička a pedagogička Monika Mikušová.

Canan Gerede je autorkou dokumentárnych filmov ako Abidin, môžeš namaľovať portrét šťastia? (Abidin, Sen Mutluluğun Resmini Yapabilir misin?, 1988) alebo Ženy za závojom (Peçenin Ardındaki Kadınlar, 1993). V roku 1991 mala počas Týždňa kritiky na MFF v Cannes premiéru jej prvá hraná snímka Robertov film (Robert’in Filmi, 1990). V roku 1995 získala za svoj druhý celovečerný film Láska chladnejšia než smrť (Aşk Ölümden Soğuktur) ocenenie za najlepšiu réžiu na festivale v Antalyi. Canan Gerede žije a pracuje v Istanbule a Paríži. Štěpán Hulík vyštudoval katedru filmových štúdií na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a scenáristiku a dramaturgiu na pražskej FAMU. Za svoj knižný debut Kinematografie zapomnění (2011), v ktorom zmapoval stav českého filmu v období normalizácie, získal cenu Magnesia Litera. Scenáristicky debutoval historickou minisériou Hořící keř (2013) v produkcii HBO Europe a v réžii Agnieszky Holland. Za scenár k tejto dráme získal Českého leva. Na spoluprácu s HBO Europe nadviazal tento rok, keď napísal scenár k osemdielnej kriminálnej minisérii Pustatina. Trojicu porotcov uzatvára Monika Mikušová, ktorá vyštudovala filmovú vedu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) a vedu o výtvarnom umení na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracuje ako dramaturgička akvizícií v RTVS a súčasne prednáša na Katedre audiovizuálnych štúdií VŠMU. Zároveň sa venuje popularizácii filmu a myslenia o filme. Je spoluautorkou elektronických skrípt Kapitoly z dejín svetového filmu a rozhlasového cyklu Kino-Ucho. V súčasnosti pracuje na projekte Filmovej výchovy pre pedagógov a študentov stredných škôl a popritom pôsobí ako kurátorka a publicistka na voľnej nohe. V minulosti pracovala ako kurátorka v Stredoeurópskom dome fotografie a externe prednášala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

 

Najlepší dokumentárny film vyberú Pamela Cohn, Viera ČákanyováNenad Puhovski.

Pamela Cohn je americká filmárka, publicistka a kurátorka, ktorá sa v súčasnosti pohybuje medzi Varšavou, Berlínom a kosovským Prizrenom. Okrem roly nezávislej konzultantky v oblasti tvorby dokumentárnych filmov je tiež súčasťou výberových komisií viacerých amerických a európskych festivalov. Okrem pravidelných príspevkov na blog o umení v časopise Bomb píše pre časopisy Filmmaker, Senses of Cinema a The Calvert Journal. Slovensko zastupuje filmárka Viera Čákanyová. Študovala scenáristickú tvorbu na Vysokej škole múzických umenív Bratislave, kde momentálne pôsobí ako doktorandka, ako aj dokumentárnu tvorbu na pražskej FAMU. Jej študentské filmy Under Underground (2006), Piraňa (2007), Alda (2009) a 100 dní (2009) získali niekoľko medzinárodných ocenení. Vo svojej práci sa často a rada pohybuje na hranici medzi žánrami, najmämedzi hraným filmom a dokumentom; jej posledný film Letiaci kôň (Flying Horse, 2015) je animovaný dokument. Okrem toho, že pracuje na vlastných filmoch, pôsobí aj ako dramaturgička a strihačka na nezávislých filmových projektoch a natáča dokumentárne filmy pre neziskové organizácie a televíziu. Režisér a producent Nenad Puhovski je jednou z osobností, ktoré sa pričinili o formovanie moderného chorvátskeho dokumentárneho filmu. Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte a Akadémii dramatických umení (ADU) v Záhrebe. Na svojom režisérskom konte má vyše 250 produkcií pre divadlo, film a televíziu, za ktoré získal množstvo domácich aj medzinárodných ocenení. V súčasnosti pracuje ako profesor réžie dokumentárnych filmov na ADU, kde pôsobí ako pedagóg a mentor mladých filmových profesionálov. V roku 1997 založil Factum, nezávislú spoločnosť pre produkciu dokumentárnych filmov. Pod jeho vedením z nej vzišlo vyše sedem desiatok dokumentárnych filmov. V roku 2005 založil Zagreb Dox, najväčší medzinárodný festival dokumentárnych filmov v regióne, kde je od začiatku riaditeľom. Nenad Puhovski je členom Európskej filmovej akadémie.

 

O najlepšom krátkometrážnom filme rozhodne porota v zložení Úna Feely, Noud Heerkens a Nóra Ružičková.

Úna Feely sa vo filmovom priemysle pohybuje už 20 rokov. Zostavuje programové sekcie pre viacero festivalov ako Cork Film Festival alebo Indie-Cork Festival, ktorého je spoluzakladateľkou. Experimentálny filmár Noud Heerkens v súčasnosti prednáša na viacerých dánskych umeleckých školách. V roku 2009 natočil svoj dlhometrážny debut s názvom Sub Rosa, ktorý bol ocenený aj na festivale v Transylvánii. Nóra Ružičková je aktívna v oblasti vizuálneho umenia a literatúry. Pôsobí ako odborná asistentka na Katedre intermédií a multimédií na VŠVU v Bratislave, vedie ateliér Obraz/zvuk/text a kontext. Vo svojich projektoch využíva rôzne médiá a formy vyjadrenia – text, video, zvuková inštalácia, kolektívna performancia, fotografia, objekt… V posledných rokoch sa venuje najmä výskumu inštitucionalizácie a kategorizácie umenia, vzťahov obrazu a textu a kategórie odlišnosti.

 

O cene FIPRESCI rozhodnú novinári Andrzej Fogler, Matúš KvasničkaUlrich Wimmeroth. Filmový expert a kritik, kultúrny sociológ a špecialista na anglický jazyk a literatúru Andrzej Fogler pôsobí v poľskej sekcii FIPRESCI už vyše 25 rokov. Podieľa na organizácii a prednáša na medzinárodných konferenciách, festivaloch a seminároch. Je autorom dvoch kníh a vyše stovky článkov a esejí z oblasti filmu a audiovizuálnej kultúry. Fogler pôsobí ako porotca na mnohých medzinárodných filmových festivaloch ako aj člen medzinárodných panelov, ktoré pre festivaly filmy vyberajú. Pravidelne prispieva do rôznych filmových časopisov, akými sú napríklad mesačník Kino alebo Magazyn Filmowy, ako aj do filmového portálu Poľskej asociácie filmárov. Od roku 2008 pracuje ako spoluredaktor a koordinátor Najlepších kníh o filme, medzinárodnej kampane FIPRESCI.

Matúš Kvasnička v roku 2002 absolvoval štúdium filmovej vedy na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Počas štúdia príležitostne prispieval do viacerých periodík, napríklad do filmového mesačníka Film.sk či do týždenníka Kultúrny život. Od roku 2003 pracuje v denníku Pravda na oddelení kultúry, ktoré v súčasnosti vedie. Rodák z nemeckého Kolína Ulrich Wimmeroth pracuje ako novinár a filmový kritik pre množstvo filmových časopisov, novín a webových portálov, akými sú napríklad KINO&CO, cinezone.de, filmabriss.com alebo filmfutter.com. V deväťdesiatych rokoch sa počas svojho vysokoškolského štúdia v Kolíne a Bonne špecializoval na ázijský a východoeurópsky film. Vo svojich pravidelných stĺpčekoch nerecenzuje len novinky svetovej kinematografie, ale aj podivné objavy z hlbín košov so zlacneným tovarom.

 

Nebude chýbať ani Študentská porota, tento krát v zložení Norbert Franko, Juraj MydlaAdam Straka.

 

Za svojho favorita budú mať možnosť hlasovať aj festivaloví diváci. Po sčítaní hlasov tak rozhodnú o udelení Ceny divákov.

 

Jednou z nosných sekcií MFF Bratislava je aj Made In CZ/SK. V súvislosti s nedávnym výročím vzniku Československej republiky reflektuje kontinuálnu a úspešnú spoluprácu filmových tvorcov dvoch susedných krajín. Tento rok uvedie viacero aktuálnych snímok, ktoré vznikli aj v česko-slovenskej koprodukcii.

20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava sa začne presne o mesiac. Od 29. novembra do 2. decembra 2018 ponúkne výber kvalitných titulov, ktoré prináša aktuálna mladá filmová tvorba. S inovatívnymi pohľadmi na svet a fungovanie v ňom sa diváci stretnú v príjemnej atmosfére bratislavských mestských kín Lumière a Mladosť. 

Súčasťou programu MFF Bratislava sú už tradične aj tri filmy nominované na filmovú Cenu LUX, ktorú od roku 2007 udeľuje Európsky parlament. Jej cieľom je popularizovať pôvodnú európsku kinematografiu a podnietiť obyvateľov Európskej únie k diskusiám o európskych hodnotách a identite. Po minuloročnom úspechu festival predstaví tieto filmy okrem Bratislavy aj v troch ďalších mestách: v kine Mier v Modre, kine Záhoran v Malackách a Artkine Metro v Trenčíne.

Divácka súťaž bratislavského filmového festivalu pozná svojich víťazov, o ktorých rozhodlo žrebovanie z hlasovacích lístkov o najlepší film festivalu podľa jeho návštevníkov. Prinášame vám zoznam vecných cien a mená výhercov. Blahoželáme a tešíme sa na stretnutie o rok, na jubilejnom 20. ročníku MFF Bratislava.

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Senci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.