LoveTrue

LoveTrue

Existuje niečo ako pravá láska? Rafinované hľadanie odpovede na túto otáz­ ku udáva smer rozprávaniu najnovšieho dlhometrážneho filmu izraelskej re­ žisérky Almy Har’el. Počas ciest na Aljašku, Havaj a do New Yorku sa stretáva s troma pármi v rôznych etapách ich životov a vzťahov. Skôr než zistiť, aký má pravá láska zmysel, sa Alma snaží prísť na to, ako sa pravá láska mení. Prostredníctvom nehereckého obsadenia rekonštruuje dôležité momenty z minulosti a predkladá možné verzie budúcnosti postáv. LoveTrue je ódou na nádherný potenciál partnerstva, ktorá diváka zároveň konfrontuje s jeho komplikáciami. Skôr než odpoveďou na otázky, ktoré LoveTrue kladie, je film cestou cez otázky samotné. Cestou, ktorá nám ponúka možnosť preniknúť do podstaty vlastného hľadania – hľadania s cieľom nájsť lásku a pocítiť, ako sa pre nás mení jej zmysel počas toho, ako dozrievame. Hľadania, ktoré máme všetci spoločné.

  • Rok:
    2016
  • Čas:
    82 min.
  • Krajina:
    USA
  • Režisér:
    Alma Har’el
  • Scenár:
    Alma Har’el
  • Kamera:
    Alma Har’el
  • Hudba:
    Flying Lotus
  • Strih:
    Terry Yates, Alma Har’el
  • Hrajú:
    Blake Gurtler, Joel Sturm, Will Hunt, Victory Boyd, Mary Langford, Kekoa Hunt, Chineze Enekwechi
  • Výroba:
    Alma Har‘el, Christopher Leggett, Rafael Marmor, Rhea Scott
  • Predaj:
    Dogwoof
  • Festivaly:
    DocAviv 2016, Hot Docs 2016, Karlovy Vary 2016, Londýn / London 2016, Tribeca 2016

Programový rozvrh:

12.11.2016 20:00 Kino Mladosť
13.11.2016 15:45 Kino Mladosť

O režisérovi:

Alma Har’el

Alma Har’el (1976, Tel Aviv, Izrael) je filmovou režisérkou a režisérkou hudobných videoklipov, ktorá sa preslávila najmä vďaka dokumentárnemu filmu Bombay Beach. Snímka, ktorá získala najvyššiu cenu na filmovom festivale Tribeca 2011, sa zapísala do učebných osnov viacerých univerzít, vrátane Senzoricko–etnografického laboratória a Centra filmových štúdií na Harvardovej univerzite, ako dielo definujúce svoj žáner. Har’el je známa najmä vďaka svojej schopnosti esteticky stierať hranicu medzi dokumentom a fikciou, obohacovať svoje diela tanečnými choreografiami a zvoliť pre svoje snímky hudbu, ktorá im dodá surreálny, snový a poetický nádych meditácie o živote.