„Trtkali sme, koľko sme vládali, a na jeseň som otehotnela.“ Ženský hlas triezvo osvetľuje vlastné skúsenosti z neviditeľného miesta mimo filmových obrazov, zachytávajúcich realitu života západnej civilizácie. Nové technológie so sebou prinášajú nové etické dilemy. Jedna z nich sa v tejto formálne sebavedomej, polemickej a zároveň ironizujúcej eseji dostáva až do bodu neodvratného rozhodnutia: Čo robiť, ak vyšetrenie plodu odhalí, že vaše dieťa nebude schopné naplniť predstavu o normálnosti, ktorú diktuje dnešná spoločnosť? Túto bolestivú otázku si v dnešnej dobe musí položiť čoraz viac ľudí. Dokonale komponované zábery a dobre mierená provokatívnosť pripomenie lmárov ako Jaques Tati či Harun Farocki. Thomas Fürhapter však vo svojom pôsobivom prvom lme plní trochu inú, no zato silne humanistickú misiu.