V úvode intímneho portrétu mesta a jeho obyvateľov nás režisér zoznamuje
s postavami v newyorskom metre. Následne sa za nimi vydáva aj na povrch,
aby odhalil viac o ich životoch, túžbach, vášňach, želaniach a snoch – občas
stratených a občas čakajúcich na svoj objav.
V Stasikovom filme nachádzame ozveny avantgardistickej fascinácie
pulzujúcim organizmom mesta, jeho však väčšmi zaujíma to, čo sa deje pod
jeho povrchom – v doslovnom i prenesenom zmysle. Vo frenetickom slede
obrazov autor skicuje letmé portréty ľudí, aby ich v asynchrónnej zvukovej
stope doplnil otvorenými, úprimnými spoveďami. Výsledkom je emotívny
príbeh o samote, ktorá nás v západnom svete v 21. storočí prenasleduje.