Sena žije sama v jednom zo sarajevských kín, kde každý deň premieta
tých pár juhoslovanských filmov, z ktorých sa ešte zachovali kópie. Ticho,
každodenný chod vecí a filmy, premietané zo Seninej obývačky, sa spájajú
do jedného obrazu o bežnom dni v jej živote. Snímky, ktoré premieta, nás
sprevádzajú jej minulosťou, pričom oživujú kolektívne i osobné spomienky
a vzdávajú poctu mnohým juhoslovanským herečkám, ako napríklad Eve Ras.
André Gil Mata sa na bratislavský festival vracia po troch rokoch, keď tu
predstavil svoju dlhometrážnu prvotinu Zajatie (Cativeiro), ktorá bola
podobne krehkým a precíteným portrétom blízkej ženy. Jeho tvorba ostáva
predchnutá starosvetskou láskou k filmu ako materiálu a ku kinematografii
ako dobre opatrovanej spomienke.