Dlhometrážny debut chorvátskej režisérky Hany Jušić rozpráva príbeh 24–ročnej ženy z rodiny z nižších spoločenských vrstiev, ktorá po porážke svojho desivého otca duševne dozrieva. Celý Marijanin život sa točí okolo jej rodiny. Žijú hlava na hlave, natlačení v maličkom byte, kde jeden druhého privádzajú do šialenstva. Po porážke, ktorá nechá panovačného otca úplne pripútaného na lôžko, sa na čelo domácnosti stavia Marijana. Zatiaľ čo chodí z jednej práce do druhej, aby rodinu udržala nad vodou, jej matka a postihnutý brat robia všetko preto, aby loď potopili. Útechu vo vyhrotenej situácii nachádza až v pochybnom príležitostnom sexe s neznámymi ľuďmi a novonadobudnutá chuť slobody v nej prehlbuje túžbu po čoraz intenzívnejších zážitkoch. Konečne našla pocit voľnosti, s ktorým si však nevie dať rady. Hyperrealizmus tejto filmovej snímky je oslavou škaredosti životov „bielej spodiny“, okorenenou špecifickým čiernym humorom a silnými hereckými výkonmi.