_ Medzinárodný filmový festival Bratislava

(1988, Atény, Grécko) je nezávislý filmový tvorca, pôsobiaci v Aténach.
Študoval na Panteionskej univerzite spoločenských a politických vied v Aténach
a na Európskej filmovej vysokej škole v dánskom Aarhuse. Jeho amatérsky dokument
Eric mal v roku 2016 premiéru na osemnástom ročníku Solúnskeho festivalu dokumentárnych
filmov. Brazuca (2017) je jeho prvý profesionálny krátky hraný film.

Naveen Padmanabha (1981, Bangalúr, India) je nezávislý filmový tvorca, ktorý vyštudoval odbor dejín umenia a sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bangalúre v roku 2006. Svoje postgraduálne štúdium scenáristiky a filmovej réžie na Indickom filmovom a televíznom inštitúte úspešne ukončil v roku 2012. Tu v súčasnosti pôsobí ako pedagóg študentov filmu a vyučuje filmovú teóriu.

João Salaviza (1984, Lisabon, Portugalsko). Jeho celovečerný debut Hora (2015) mal svetovú premiéru na Týždni kritiky na MFF v Benátkach, krátko po jeho trilógii medzinárodne oceňovaných krátkych filmov Aréna (Zlatá palma v Cannes, 2009), Rafa (Zlatý medveď v Berlíne, 2012) a Cerro Negro (cena za najlepšiu réžiu na festivale IndieLisboa, 2012).

Chai Siris (1983, Bangkok, Thajsko) pracuje v oblasti filmu, videa a fotografie, pričom sa venuje rekonštrukcii osobných a spoločenských naratívov z rôznych miestnych komunít. Svoje diela vystavoval na podujatí Documenta 13 v nemeckom Kasseli a jeho filmy premietali filmové festivaly v Oberhausene, Rotterdame aj Benátkach.

Ziad Kalthoum (1981, Homs, Sýria) je filmový tvorca s titulom v odbore filmových štúdií, ktorý v súčasnosti pôsobí v Berlíne. Vo svojej stredometrážnej dokumentárnej snímke Oh, moje srdce (2009) zobrazuje skupinu žien, ktoré sa rozhodnú žiť v spoločnosti bez mužov. Vo výkone povinnej vojenskej služby počas vypuknutia sýrskej revolúcie začal pracovať na svojom prvom celovečernom filme Nesmrteľný seržant (Al-Rakib Al-Khaled, 2014). Film mal premiéru na medzinárodnom filmovom festivale v Locarne. Keďže Kalthoum odmietol bojovať proti vlastným ľuďom, opustil v roku 2013 sýrsku armádu a utiekol do Bejrútu, kde sa pustil do tvorby svojho najnovšieho filmu Chuť cementu.

(1989, Washington, USA) je spisovateľ, fotograf a filmový tvorca, ktorý
v súčasnosti pôsobí v meste Baltimore v Marylande. Jeho diela sa objavili
vo vysielaní The Atlantic, Vice, BBC World News a ďalších medzinárodných médií.
Theove filmy mali premiéru na prestížnych medzinárodných filmových festivaloch
v Toronte, Locarne a Rotterdame, ako aj festivale SXSW a v Antologickom filmovom
archíve v New Yorku. V roku 2015 ho časopis Filmmaker Magazine zvolil za
jednu z „25 nových tvárí nezávislého filmu“.

Thomas Fürhapter (1971, Viedeň, Rakúsko) je scenáristom a režisérom. Po absolvovaní štúdia filozofie pôsobil ako tvorca videoprojekcií pre viedenský Burgtheater (2002-2005). Jeho krátka filmová esej Žltá bez zebry (Das Gelb ohne Zebra, 2004) a film Michael Berger: Hystéria (Michael Berger: Eine Hysterie, 2010) boli uvedené na festivaloch dokumentárnych filmov v Lipsku, Marseille, Kasseli a Paríži, druhý menovaný získal v Jihlave cenu Silver Eye – Zvláštne uznanie v kategórii stredometrážnych filmov.

Dmitrij Kalašnikov (1986, Archangeľsk, ZSSR) študoval právo na Pomorskej štátnej univerzite a filmovú tvorbu na Petrohradskej filmovej a televíznej univerzite, ktorú absolvoval v roku 2014 s príspevkom do „Som kto som“, výstavy súčasných mladých ruských umelcov v priestoroch múzea Kunst im Tunnel v nemeckom Düsseldorfe. Jeho inštaláciu neskôr zakúpilo Múzeum multimediálneho umenia
v Moskve. Kalašnikov je absolventom Akadémie IDFA v holandskom Amsterdame. Na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov IDFA mal premiéru aj jeho dlhometrážny debut Road Movie.

Viktor Jakovleski (1983, Západný Berlín, Spolková republika Nemecko) vyštudoval Nemeckú filmovú a televíznu akadémiu, pracoval ako osobný asistent a vodič v Hollywoode, a spolupracoval s Benhom Zeitlinom ako koproducent a asistent réžie jeho krátkometrážneho filmu Sláva na mori (2008). v roku 2015 ho časopis Filmmaker Magazine zvolil za jednu z „25 nových tvárí nezávislého filmu“. Je tiež producentom snímky LenaLove (2016). Jeho dlhometrážny režisérsky debut Síra a sláva sa po štyroch rokoch výroby dočkal premiéry na americkom festivale True/False.

Elvira Lind (1981, Kodaň, Dánsko) vyštudovala v roku 2006 odbor dokumentárnej tvorby na City Varsity v Kapskom Meste. Odvtedy režírovala a bola kameramankou niekoľ kých dokumentárnych filmov pre televíziu, kiná a weby na štyroch rôznych kontinentoch. Lindovej prvý dlhometrážny dokument Pesničky pre Alexis bol uvedený na festivale IDFA v roku 2014. o rok neskôr získala na festivale CPH:DOX Cenu pre nové talenty. Jej najnovší film Bobbi Jene (2017) uviedli festivaly Tribeca a Visions du Réel.

Egil Håskjold Larsen (1984, Kirkenes, Nórsko) pracuje ako kameraman a režisér od roku 2008, keď dokončil štúdium v odbore umeleckej fotografie v Turecku a do- kumentárneho filmu v Nórsku. v roku 2016 dokončil svoj prvý krátkometrážny do- kumentárny film Ad Astra, ktorý odpremietali viaceré filmové festivaly, a na jeseň minulého roka aj najväčšia výstava moderného umenia v Nórsku Høstutstillingen. Jeho prvý dlhometrážny dokumentárny film 69 minút z 86 dní mal premiéru na Kodanskom medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov CPH: DOX.

Eitan Efrat (1983, Tel Aviv, Izrael) a Sirah Foighel Brutmann (1983, Tel Aviv, Izrael)
spolupracujú v oblasti audiovizuálnej tvorby už niekoľko rokov. Ich diela sa objavujú na
viacerých medzinárodných filmových festivaloch a sólových výstavách.

Pôvodne výtvarník a dizajnér, Garth Davis je dnes medzinárodne známy televízny režisér a oceňovaný autor reklám z Austrálie. Jeho doposiaľ najznámejším počinom bol televízny seriál Top of the Lake (2013), nominovaný na ceny Emmy a BAFTA, na ktorom sa režijne podieľal spoločne s Jane Campion. Lev (2016) je jeho prvým dlhometrážnym filmom pre kiná.

Danilo Šerbedžija (1971, Záhreb, Juhoslávia) je chorvátsky filmový režisér srbského pôvodu. Jeho dlhometrážny debut 72 dní (2010) bol chorvátskym nominantom na 84. udeľovaní Oscarov za Najlepší cudzojazyčný film.

Chorvátsky divadelný a filmový herec, režisér a hudobník Rade Šerbedžija (1946, Bunić, Juhoslávia) je jedným z najslávnejších chorvátskych hercov 80. a 90. rokov. Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka vedľajším rolám vo filmoch z hollywoodskej produkcie, ako napríklad Harry Potter a Dary smrti I, Mission: Impossible 2 a nedávnej snímke Herkules: Zrodenie legendy.

Ruth Beckermann (1952, Viedeň, Rakúsko) študovala žurnalistiku a históriu umenia vo Viedni, Tel Avive a v New Yorku a svoj doktorát z humanitných vied získala v roku 1977 na Viedenskej univerzite. Ako novinárka prispievala do niekoľkých časopisov v Rakúsku a vo Švajčiarsku. V roku 1978 pomohla založiť distribučnú spoločnosť Filmladen, kde následne pracovala sedem rokov. Počas tohto obdobia sa začala venovať písaniu kníh a nakrúcaniu filmov. Od roku 1985 pracuje ako spisovateľka a filmárka.

(1967, Praha, Československo) je absolventom scenáristiky a dramaturgie
na FAMU. Jeho tvorivé partnerstvo s bývalým spolužiakom a neskorším
dlhoročným spolupracovníkom Petrom Jarchovským sa začalo pri scenári ku
komédii Pějme píseň dohola. Retro muzikálom Šakalí léta Hřebejk debutoval ako
režisér. Vo svojej tvorbe sa so scenáristom Jarchovským opakovane vracajú do dramatických
období československej modernej histórie, do ktorých situujú príbehy
všedných rodín a nehrdinských hrdinov. Pelíšky (1999), Musíme si pomáhat (2000),
Pupendo (2003), Učiteľka (2016) a napokon aj trilógia Záhradníctvo (2017) patria do
tejto línie ich spoločnej filmografie.

Stanley Kubrick (1928, New York City, NY, USA – 1999, Harpenden, Hertfordshire, Veľká Británia) je jedným z najoslavovanejších tvorcov v dejinách filmu. Začínal ako fotoreportér a neskôr presedlal na filmovú réžiu, na poli ktorej rýchlo získal povesť nekompromisného génia. Je autorom kanonických diel, z ktorých mnohé definovali svoj žáner, napr. Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu (1964), 2001: Vesmírna odysea (1968), Mechanický pomaranč (1972), Barry Lyndon (1975) alebo Osvietenie (1980). Svoju labutiu pieseň, ktorej premiéry sa už nedožil, údajne sám označil za svoj najlepší film.

Alex Ross Perry (1984, Bryn Mawr, Pennsylvania, USA) vyštudoval film na New York University. Ešte počas štúdia začal pracovať vo videopožičovni, kde sa zoznámil s viacerými budúcimi spolupracovníkmi. Debutoval filmom Impolex (2009), ktorý nakrútil ako no budget film. Filmami Farebné koleso (2011) a Počuj, Philip (2014) zožal úspech v Locarne. Jeho posledný film Kráľovná Zeme (2015) mal premiéru na Belinale v sekcii Forum.

Michal Struss (1975, Handlová, Slovensko) je absolventom animovanej tvorby na FTF VŠMU v Bratislave. Jeho bábkový film V kocke (1998) bol nominovaný na študentského Oscara. Podieľal sa na animácii, vizuálnych efektoch a obrazovej postprodukcii filmov Slepé lásky (2008), Modrý tiger (2011) či Smrteľné historky (2016). Za film Modrý tiger bol nominovaný na Českého leva za najlepšie výtvarné riešenie filmu.

Vanda Raýmanová (1973, Nová Baňa, Slovensko) vyštudovala animovanú tvorbu na FTF VŠMU v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí v Ateliéri animácie. Venuje sa scenáristike, ilustrácii a animácii. Jej oceňovaný krátky film Kto je tam? (2010) uspel aj v medzinárodnej kinodistribúcii.

Miroslav Sikavica (1975, Záhreb, Chorvátsko) zrežíroval viacero krátkometrážnych filmov, vrátane snímok Dáma z predtým (Gospođa za prije, 2006) a Pád (Pad, 2002), rovnako ako približne tridsať dokumentárnych filmov. Väčšina z nich tvorila súčasť série dokumentárnych filmov Direkt, ktorá sa zameriava na problémy mládeže, občianskej spoločnosti a ľudských práv.

Petra Zlonoga (1982, Samobor, Chorvátsko) je absolventkou Akadémie výtvarných umení v Záhrebe, kde získala magisterský titul v odbore grafického dizajnu na Škole dizajnu (2007) a v odbore animovaného filmu a nových médií (2011). Od roku 2009 pracuje ako grafická dizajnérka a ilustrátorka na voľnej nohe.

Daina Oniunas–Pusić (1985, Záhreb, Chorvátsko) absolvovala štúdium filmovej tvorby na Londýnskej filmovej škole. V roku 2013 získala za snímku Slony (2012) cenu Jeleny Rajković v kategórii Najlepší chorvátsky filmový tvorca do 30 rokov. Zvieratko (2015) je jej najnovší krátkometrážny film. V súčasnosti venuje príprave svojho ďalšieho krátkometrážneho filmu Baby Cow and Big Talk.

Jure Pavlović (1985, Split, Chorvátsko) študoval film a televíznu réžiu na Akadémii dramatických umení v Záhrebe. Počas štúdia získal množstvo vzácnych skúseností vďaka práci asistenta réžie viacerých dlhometrážnych filmov. Jeho predchádzajúce snímky Polhodina pre babku (2010) a Dáždnik (2012) precestovali mnohé filmové festivaly po celom svete. V súčasnosti pracuje na svojom debutovom dlhometrážnom filme Len zavri oči.

Chintis Lundgren (1981, Tallinn, Estónsko) je estónska režisérka animácie. Od roku 2008 pôsobí ako nezávislá umelkyňa. Okrem vlastného štúdia animácie Chintis Lundgreni Animatsioonistuudio, ktoré založila v roku 2011, je Chintis aj spoluzakladateľkou štúdia Adriatic Animation v chorvátskej Pule.

Judita Gamulin (1992, Záhreb, Chorvátsko) je v druhom ročníku magisterského štúdia filmovej a televíznej réžie na Záhrebskej akadémii dramatických umení, kde predtým ukončila bakalárske štúdium strihu. Kvety boli finalistom 43. ročníka študentských Oscarov.

Strihačka, režisérka a scenáristka Dubravka Turić (1973, Záhreb, Chorvátsko) absolvovala odbor filmového a televízneho strihu na Akadémii dramatických umení v Záhrebe. Ako strihačka sa doteraz podieľala na vyše dvadsiatich dlhometrážnych, experimentálnych a animovaných filmoch. Jej režijný debut Belladonna získal cenu Orrizonti pre najlepší krátkometrážny film na MFF Benátky.

Thomas Johnson (1984, Bath, UK) absolvoval odbor nových médií na cardiffskej univerzite UWIC. V súčasnosti študuje na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe.

Ivana Bošnjak (1983, Karlovac, Chorvátsko) vyštudovala grafiku na Akadémii vý- tvarných umení v Záhrebe a animáciu na Vysokej škole vo Volde v Nórsku. Na svojom absolventskom filme Prekrížený Sleď (2011) spolupracovala s Leou Vidaković.

Nenad Puhovski (1949, Záhreb, Chorvátsko) je jednou z popredných postáv, ktoré sa pričinili o sformovanie moderného chorvátskeho dokumentárneho filmu. Na svojom režisérskom konte má vyše 250 produkcií pre divadlo, film a televíziu, za ktoré získal množstvo domácich aj medzinárodných ocenení. V jeho filmografii nájdeme také kontroverzné dokumenty, akými sú snímky Spolu (2009), Lora – svedectvá (2005) alebo Pavilón 22 (2002). V roku 1997 založil Factum, nezávislú spoločnosť pre produkciu dokumentárnych filmov a v roku 2005 ZagrebDox, medzinárodný festival dokumentárnych filmov. Na MFF Bratislava 2016 je členom poroty Súťaže dokumentárnych filmov.

Rajko Grlić (1947, Záhreb, Chorvátsko) absolvoval v roku 1971 odbor filmovej réžie na pražskej FAMU. Napísal a zrežíroval vyše tucet dlhometrážnych filmov. Jeho snímky sa objavili na plátnach kín všetkých piatich kontinentov a súťažili na najprestížnejších svetových filmových festivaloch, akými sú napríklad MFF v Cannes (Bravo, maestro, (Bravo Maestro, 1978), Len raz sa miluje (Samo jednom se ljubi, 1981)) alebo Karlových Varoch (Zostane to medzi nami (Neka ostane među nama, 2010) a získali množstvo ocenení.

Zrinko Ogresta (1958, Virovitica, Chorvátsko) je scenárista, filmový režisér, profesor filmovej réžie na Akadémii dramatických umení v Záhrebe a člen Európskej filmovej akadémie. Jeho filmy sa objavili a zožali úspech na mnohých renomovaných medzinárodných a národných festivaloch (napríklad v Berlíne, Benátkach, Karlových Varoch, Londýne alebo Pule). Medzi jeho najväčšie úspechy patrí nominácia na Európsku filmovú cenu v kategórii Najlepší mladý režisér za snímku Črepiny (Krhotine, 1991), Prix Italia za Očistenie (Isprani, 1995), Zvláštna cena poroty na MFF Karlove Vary za Tu (Tu, 2003) a Zvláštne uznanie na Berlinale za film Z druhej strany

Antonio Nuić (1977, Sarajevo, Bosna a Hercegovina) vyštudoval odbor filmovej a divadelnej réžie na Akadémii dramatických umení v Záhrebe. Jeho prvý kritikmi cenený dlhometrážny film Všetko zdarma (Sve džaba, 2006) získal na Filmovom festivale v Pule v roku 2015 Zlatú arénu za Najlepší film, Najlepší scenár a Najlepšiu réžiu. V rovnakom roku tiež vyhral cenu Srdce Sarajeva za Najlepšiu hlavnú mužskú postavu na Medzinárodnom filmovom festivale Sarajevo.

Ognjen Sviličić (1971, Split, Chorvátsko) odštartoval kariéru sériou dlhometrážnych televíznych filmov, v ktorých sa často podieľal na písaní úprave scenárov pre filmy iných režisérov. Prvý medzinárodný úspech zaznamenal so snímkou Ospravedlňujem sa za kung fu (Oprosti za kung fu, 2004), komédiu o mladej žene, ktorá sa vracia z Nemecka do svojej rodnej dediny zapadnutej v dalmátskych vysočinách. Snímka Armin (2007) sa objavila na Berlinale v rámci sekcie Forum. Jeho najnovší film Také sú pravidlá (2014) mal premiéru v sekcii Orizzonti na MFF v Benátkach, kde získal Emir Hadžihafizbegović ocenenie za Najlepšieho herca.

Bobo Jelčić (1964, Mostar, Bosna a Hercegovina) absolvoval štúdium réžie na Akadémii dramatických umení v Záhrebe, kde v súčasnosti vyučuje herectvo. Ako režisér pracoval pre divadlá v Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku ako aj v chorvátskom Národnom divadle v Mostare. V spolupráci s Natašou Rajković napísal a zrežíroval v roku 2005 experimentálny film Všetko čo o mne vieš. Snímka Obrana a ochrana je jeho režisérskym debutom.

Pim Zwier (1970) je nezávislý filmár a umelec v oblasti médií. Titul MFA získal na rotterdamskom Inštitúte Pieta Zwarta v roku 2003. Jeho filmy a inštalácie sa pohybujú medzi dokumentárnym a experimentálnym filmom.

Sheri Wills je umelkyňa, ktorá pracuje s filmom, videoperformanciami a inštaláciami. Jej filmy sa premietali na Londýnskom filmovom festivale, MFF v Rotterdame či v newyorskej galérii moderného umenia (MoMA). V súčasnosti je profesorkou a dekankou výtvarného umenia na Rhode Island School of Design. Žije v New Yorku.

Aura Satz (1974, Španielsko) predvádzala, vystavovala a premietala svoje diela okrem iného v galériách Tate Modern, Tate Britain, Hayward Gallery, ICA, Wellcome Collection, BFI Southbank, ako aj na filmových festivaloch v Oberhausene, Rotterdame a v New Yorku. Prednáša na Kráľovskej akadémii umení v Londýne

Esther Urlus (1966) je holandská umelkyňa pracujúca s filmovými formátmi Super 8, 16 mm a 35 mm, pričom sa zameriava najmä na filmy, performancie a inštalácie. Jej práca vždy vychádza z metód „urob si sám“.

Jean–Luc Godard (1930, Paríž, Francúzsko) nakrúca inovatívne filmy od konca 50. rokov až dodnes. Patrí do generácie povojnových parížskych cinefilov ovplyvnených americkou (pop)kultúrou a modernou. Jeho debut Na konci s dychom (1960) sa vďaka svojej nespútanosti považuje za míľnik v dejinách kinematografie. Jeho prvé filmy sa radia k francúzskej novej vlne, neskôr nakrúcal militantné a politické filmy, eseje, experimentoval s videom a v jednom zo svojich posledných filmov, Zbohom jazyku, aj s 3D.

Victor Fleming (1889, La Cañada, CA, USA – 1949, Cottonwood, AZ, USA) patrí medzi popredné postavy medzivojnového Hollywoodu. Začínal ako kameraman a ako asistent réžie sa podieľal, napríklad, na Griffithovej Intolerancii. Svoj prvý film režíroval v roku 1919. V roku 1939 nakrútil okrem Čarodejníka z krajiny Oz aj Odviate vetrom (Gone with the Wind), teda dva prelomové filmy v dejinách farebného filmu.

Katy Chevigny je úspešná filmárka, ktorá spravuje neziskovú mediálnu organizá- ciu Arts Engine, ako aj jej produkčnú odnož Big Mouth Films v New Yorku. Jedným z kritikmi uznávaných titulov z jej filmografie je Posledný termín (Deadline). Snímka sleduje guvernéra štátu Illinois Georgea Ryana, ktorý zmiernil rozsudok smrti odsúdeným čakajúcim na najvyšší trest. Film zrežírovala spolu s Kirsten Johnson. Na svojom režisérskom konte má tiež dlhometrážnu snímku Cesta na Západ: Čínska medicína dnes (Journey to the West: Chinese Medicine Today). Je tiež autorkou viacerých úspešných dokumentárnych filmov. Cez organizáciu Arts Engine riadi platformu MediaRights.org a filmový festival Media That Matters.

D. A. Pennebaker (1925, Evanston, IL, USA) je filmár, priekopník metód žánru direct cinema a jeden z najvýraznejších kronikárov moderného amerického spoločenského a kultúrneho života. Je tvorcom kultových hudobných filmov ako Dont Look Back (1967) či Ziggy Stardust and the Spiders from Mars (1973). V roku 2013 získal Oscara za celoživotné dielo.

Chris Hegedus (1952, USA) je dokumentaristka, dlhoročná spolupracovníčka a životná partnerka D. A. Pennebakera. Vyštudovala fotografiu a experimentálny film. Je držiteľkou Ocenenia za mimoriadny režisérsky počin, ktoré jej udelilo Združenie režisérov Ameriky za film Startup.com (2001).

Robert Drew (1924, Toledo, Ohio, USA – 2014 Sharon, Connecticut, USA) okolo seba združil skupinu novinárov a filmárov, do ktorej patria mená ako Richard Leacock, Gregory Shuker, D.A. Pennebaker, Albert Maysles, James Lipscomb, Hope Ryden, Mike Jackson alebo Anne Drew. Vyvinul strihačské postupy, vďaka ktorým sa môžu príbehy rozpovedať prostredníctvom postáv v akcii. Svoje nápady rozvinul založením filmovej spoločnosti Drew Associates a výrobou snímok, ktoré sa stali základom amerického cinéma vérité. Okrem filmu Primárky k nim patria tituly ako Na žrdi (On the Pole), Yanki, nie! (Yanki No!), Kreslo (The Chair) a Tváre novembra (Faces of November).

Darko Fritz (1966, Chorvátsko) je umelec, nezávislý kurátor, výskumník a grafický návrhár. Pri svojej tvorbe využíva rôzne materiály a médiá, snažiac sa vyplniť medzeru medzi modernými umeleckými technikami a kultúrou media artu. Momentálne žije a pracuje v Amsterdame, Záhrebe a na dalmátskom ostrove Korčula.

Abbás Kiarostamí (1940, Teherán, Irán – 2016, Paríž, Francúzsko) debutoval v roku 1970 krátkym filmom Chlieb a aleja. V roku 1997 získal Zlatú palmu na MFF v Cannes za snímku Chuť čerešní a o dva roky neskôr si odniesol Veľkú cenu poroty z MFF v Benátkach za film Vietor nás bude niesť.

Yi Lian (1987, Jianxi, Čína) získal v roku 2009 bakalársky titul na Katedre nových mediálnych umení Čínskej akadémie umení v Chang–čou. Magisterské štúdium absolvoval na Škole intermediálnych umení na tej istej univerzite. Svoju tvorbu prezentoval na viacerých kolektívnych aj sólových výstavách po celkom svete.

Sirah Foighel Brutmann (1983, Tel Aviv, Izrael) a Eitan Efrat (1983, Tel Aviv, Izrael) spolupracujú v oblasti audiovizuálnej tvorby už niekoľko rokov. Ich diela sa objavujú na viacerých medzinárodných filmových festivaloch a sólových výstavách.

Daniel Barosa je absolventom filmovej akadémie Universidad del Cine v Buenos Aires. Venuje sa nakrúcaniu krátkych filmov, reklám a videoklipov pre produkčnú spoločnosť Nimboo’s sídliacu v brazílskom São Paule. Na MFF Bratislava sa v minulosti predstavil s krátkym filmom Tenistka (A Tenista, 2013).

Issa Touma je sýrsky fotograf a kurátor, žijúci v sýrskom Aleppe.

Floor van der Meulen (1989) študovala na viacerých umeleckých školách v Rotterdame a New Yorku. Po absolvovaní štúdia uzrel svetlo sveta jej prvý dokumentárny film Raj (Paradijsbestormers, 2014).

Thomas Vroege (1988) je absolventom holandskej Školy výtvarných umení a dizajnu St. Joost.

Vincent Moon (vlastným menom Mathieu Saura – 1979, Paríž, Francúzsko) bol hlavným režisérom Take Away Shows, internetového projektu platformy Blogotheque, ktorý sa sústredil na nahrávanie hudobných videoklipov indie–rockových hviezd ako R.E.M., Bon Iver alebo Arcade Fire priamo v teréne. Pod hlavičkou vlastného vydavateľstva Petites Planètes sa posledných šesť rokov venuje kompilovaniu rozsiahlej zbierky krátkometrážnych filmov a hudobných nahrávok. Ak práve netvorí sám, pracuje s ľuďmi, ktorých stretáva na cestách. Spolu vyrábajú a distribuujú filmy s nízkym až nulovým rozpočtom, pričom sa nenechávajú obmedzovať konvenciami štandardného filmového priemyslu.

Michał Marczak (1982, Varšava, Poľsko) je poľský dokumentarista a kameraman. Študoval v Los Angeles, v Poznani a vo Varšave. V roku 2010 debutoval filmom Na konci Ruska (Koniec Rosji). Jeho druhý film Fuck for Forest (2012) mapoval rovnomennú mimovládnu environmentálnu organizáciu sídliacu v Berlíne, ktorá peniaze na svoje aktivity získava predajom domácich erotických filmov cez internet. Za svoj najnovší film Všetky tie prebdené noci (Wszystkie nieprzespane noce, 2016) získal režisérsku cenu na tohtoročnom filmovom festivale Sundance.

Zhengfan Yang (1985, Čína) nakrúca filmy od svojich 22 rokov. Jeho dlhometráž- ny debut Vzdialenosť (2013) mal premiéru na MFF v Locarne, odkiaľ sa vydal na úspešnú púť po festivaloch a galériách po celom svete a navštívil napr. Vancouver, Nantes, Varšavu, Boston či Taipei. Jeho druhý dlhometrážny film Kam to bude? (2016) mal premiéru na MFF v Rotterdame. Zhengfan bol aj producentom dvoch dokumentárnych filmov, Mimo záber (Cinéma du Réel, 2014) a Ďalší rok (Visions du Réel, 2016).

Kleber Mendonça Filho (1968, Recife, Brazília) vyrastal a žije v rodnom Recife. Po absolvovaní univerzity pracoval ako novinár pre Jornal do Commercio, pričom zároveň písal pre Folha de S. Paulo a ďalšie periodiká. V 90. rokoch nakrútil viacero dokumentárnych a experimentálnych krátkometrážnych filmov s produkciou vo vlastnej spoločnosti CinemaScópio. V roku 2012 predstavil svoj dlhometrážny debut Zvuky od susedov (O Som ao Redor) z prostredia svojho rodného mesta

Piotr Stasik (1976) študoval na Katedre sociálnych vied Varšavskej univerzity. Neskôr tiež absolvoval kurz dokumentárnej tvorby na Vysokej škole filmovej réžie Andreja Wajdu vo Varšave. Je spoluzakladateľom Spolku pre umelecké iniciatívy „ę“, neziskovej organizácie, ktorá sa zaoberá podporovaním kultúrnej činnosti v menších mestách. Jeho krátke a  strednometrážne filmy ako 7x Moskva, Denník z cesty a Posledný letný deň zaznamenali úspech na mnohých prestížnych festivaloch dokumentárneho filmu po celej Európe, odkiaľ si priniesli viacero ocenení.

Martin Kollár (1971, Žilina, Slovensko) vyštudoval kameru na VŠMU. Pracuje ako fotograf a kameraman, ktorý je uznávaný aj za hranicami Slovenska. Pracoval na filmoch 66 sezón (2003), Ako sa varia dejiny (2009) alebo Zamatoví teroristi (2013). Za film Koza (2015) Ivana Ostrochovského získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Paula Ďurinová (1987, Žilina, Slovensko) je dokumentaristka, fotografka a novinárka. V centre jej rozprávania zvyčajne stoja ľudia a miesta, ktoré ju obklopujú. Postkomunistické krajiny, sociálne otázky, náboženstvo, duchovný život, mentálne hranice a sny patria medzi hlavné témy, ktoré rozoberá.

Kristína Leidenfrostová (1991, Bratislava, Slovensko) je študentkou dokumentárnej tvorby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Hniezdo, ktoré je jej bakalárskym filmom, malo premiéru na filmovom festivale v Krakove a bolo premietané na ďalších festivaloch vo viacerých krajinách.

Lucia Nimcová (1977, Humenné, Slovensko) je umelkyňou s náruživým záujmom o komplikovaný, tragický a niekedy absurdný svet sociálnych a kultúrnych vzťahov, ktorý formuje každodennú skutočnosť vo Východnej Európe. Vo svojej práci, ktorá spo- číva v zhotovovaní fotografií ako aj video a zvukových záznamov z vystúpení, sa snaží zachytiť verejné i súkromné zážitky v rámci umeleckých skupín a komunít.

Jan Bubeníček (1976, Praha, Česká republika) vyštudoval katedru animovanej tvorby na FAMU u Břetislava Pojara a Pavla Koutského. Bol režisérom štúdia Eallin animation, kde spolupracoval s Norom Držiakom, Davidom Súkupom, Tomášom Luňákom a Martinom Dudom. Pracoval v Universal Production Partners ako vedú- ci a supervízor 3D oddelenia. Podieľal sa na vzniku dlhometrážneho animovaného filmu Alois Nebel, ktorý získal Európsku filmovú cenu za najlepší dlhometrážny animovaný film. V súčasnosti pracuje na vlastných filmových projektoch a v postprodukčnej spoločnosti R.U.R..

Anna Grusková je československá filmová, divadelná a rozhlasová autorka a režisérka. Vyštudovala Divadelnú a filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe. Ako filmárka zrežírovala dokumentárne snímky Rabínka (2012) a Návrat do horiaceho domu (2014), mapujúce životy Gisi Fleischmann a Havivy Reick, hrdiniek druhej svetovej vojny, narodených na Slovensku. V roku 2015 založila vlastnú produkčnú spoločnosť so sídlom v Bratislave.

Sahraa Karimi (1983, Kábul, Afganistan) vyrástla v Teheráne a hoci v 17 rokoch emigrovala na Slovensko, v súčasnosti žije a pracuje v rodnom Kábule. Absolvovala doktorandské štúdium v Ateliéri scenáristickej tvorby a hranej réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Jej debutový film Afganské ženy za volantom (2009) získal okolo 25 ocenení na dôležitých filmových festivaloch a jej študentský film Ľahký vánok získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti za najlepší krátkometrážny film.

Juraj Mravec (1987, Levice, Slovensko) je absolventom Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rokoch 2008–2016 ako fotograf pokrýval niekoľko významných udalostí doma i vo svete (napr. ukrajinskú krízu, migračnú krízu, slovenské väznice). V kategórii reportáž získal v rokoch 2014 i 2015 2. miesto na Czech Press Photo a v roku 2015 1. miesto na Slovak Press Photo. Ako kameraman spolupracoval na niekoľkých dokumentárnych filmoch. Mir vam je jeho režijným debutom.

Maren Ade (1976, Karlsruhe, Nemecko) je nemecká producentka, scenáristka a režisérka. Zaujímajú ju predovšetkým najvšednejšie aspekty medziľudských vzťahov. Či už ide o zložitý citový život učiteľky Melanie v debute Les stromov (Der Wald vor lauter Bäumen, 2003), detailný obraz rozkladajúceho sa vzťahu vo filme Všetci ostatní (Alle Anderen, 2009 – Strieborný medveď z Berlinale) alebo nevšednú analýzu puta otca a dcéry vo filme Toni Erdmann, Maren Ade zostáva verná civilnej a veľmi empatickej režijnej metóde, ktorá ju radí medzi najúspešnejších nemeckých filmárov súčasnosti.

Švajčiarsky režisér Claude Barras (1973, Sierre, Švajčiarsko) študoval ilustráciu a počítačovú grafiku na lyonskej škole École Emile Cohl. Okrem prvého dlhometrážneho filmu Ja ako Tekvička (2016) zrežíroval niekoľko krátkometrážnych filmov vrátane snímky Džin z konzervy raviol (2006), ktorá získala množstvo ocenení na filmových festivaloch po celom svete. Jeho jedinečný vzťah k téme detstva prekračuje hranice časových a vekových rozdielov. Vďaka svojej vzácnej schopnosti vás Claude Barras rozosmeje a rozplače zároveň. Jeho príbehy oplývajú realizmom, fantáziou, humorom a poéziou.

Leyla Bouzid (1984, Tunis, Tunisko) je dcérou režiséra Nouriho Bouzida. V roku 2003 odišla študovať francúzsku literatúru na parížsku Sorbonnu, no napokon absolvovala štúdium réžie na slávnej filmovej škole La Fémis. Svoj absolventský film Šklbanie (Mkhobbi fi Kobba) nakrútila v roku 2012 v Tunise a získala zaň Cenu poroty na medzinárodnom festivale Premiers Plans vo francúzskom Angers. V roku 2013 nakrútila ďalší krátky film Zakaria. Otvorila som si oči je jej dlhometrážnym hraným debutom.

Clemens von Wedemeyer (1974, Göttingen, Nemecko) žije a pracuje v Berlíne. Študoval fotografiu a médiá na Univerzite aplikovaných vied v Bielefelde. V roku 1998 prestúpil na Vysokú školu výtvarného umenia v Lipsku, kde v roku 2002 absolvoval štúdium po vedením Astrid Kleinovej. Magisterský titul získal v roku 2005. Svoju tvorbu prezentoval na mnohých domácich i medzinárodných sólových výstavách.

Christoph Girardet (1966, Langenhagen, Nemecko) študoval na Vysokej škole výtvarného umenia v Braunschweigu. S Matthiasom Müllerom spolupracuje v oblastiach filmu, videa, inštalácie a fotografie od roku 1999. Ich Meteor sa v roku 2014 zúčastnil súťaže na MFF Bratislava.

Matthias Müller (1961, Bielefeld, Nemecko) spolupracuje s Christophom Girardetom v oblastiach filmu, videa, inštalácie a fotografie od roku 1999. Ich Meteor sa v roku 2014 zúčastnil súťaže na MFF Bratislava.

Mark Olexa (1984) je švajčiarsky režisér a producent. Spolupracuje s režisérkou Francescou Scalisi. Obaja žijú v švajčiarskom Fribourgu, kde sa vo svojej spoločnosti DOK MOBILE venujú filmovej produkcii. Ich tvorba v sebe spája sociálnu angažovanosť, zvedavosť plynúcu z rozdielnosti kultúr a umelecký uhol pohľadu.

Francesca Scalisi (1982) je talianska režisérka a strihačka.  Žije v švajčiarskom Fribourgu, kde sa spolu s Markom Olexavom venujú filmovej produkcii vo svojej spoločnosti DOK MOBILE. Ich tvorba v sebe spája sociálnu angažovanosť, zvedavosť plynúcu z rozdielnosti kultúr a umelecký uhol pohľadu.

Arnaud Pelca absolvoval štúdium modernej literatúry v Centre pre písanie a komunikáciu (CEC) v Paríži. Vo svete filmu je tvorcom–samoukom. Pracuje ako redaktor a korektor širokého spektra textov a taktiež ako scenárový poradca. Polčas je jeho prvým režisérskym počinom.

Laurits Flensted–Jensen (1985) získal vzdelanie na Dánskej národnej filmovej škole v Kodani. V roku 2013 ju ukončil absolventským krátkym filmom s názvom Sneh.

Konstantina Kotzamani (1983, Komotini, Grécko) je absolventkou filmového odboru na Katedre výtvarných umení Aristotelovej univerzity v Solúne. Jej krátkometrážny film Washingtonia s premiérou na Berlinale 2014 bol v roku 2015 nominovaný na Najlepší krátkometrážny film na udeľovaní cien Európskej filmovej akadémie (EFA). Minulý rok sme film premietli aj na MFF Bratislava.

Donna Verheijden (1989, Holandsko) je profesionálna výtvarná umelkyňa, žijúca a tvoriaca v Amsterdame. Vyštudovala grafický dizajn na umeleckej univerzite ArtEZ v Arnheme a magisterský titul získala na Sandbergovom inštitúte v Amsterdame. Vo svojich krátkometrážnych filmoch spája historický materiál z klasických hollywoodskych filmov s nájdenými záznamami a vlastnými zábermi z každodenného života.

Boris Sverlow (1986) je belgicko–americký filmový režisér. V roku 2011 ukončil štúdium animácie na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v belgickom Gente s absolventským krátkym filmom Rozbitá minulosť. Film sa dostal na vyše 20 prestížnych festivalov po celom svete a pozbieral niekoľko ocenení vrátane veľmi cenenej VAF Wildcard.

Skejťák a oceňovaný umelec pochádzajúci z fínskeho Sahalahti, Anssi Kasitonni (1978) je svojský muž, ktorý miluje svoju prácu, svoje umenie a vôbec život ako taký. Venuje sa hudbe, filmu, kresleniu a sochárstvu.

Gudrun Krebitz (Graz, Rakúsko) vyštudovala animáciu na Univerzite filmu a televízie Konrada Wolfa v nemeckom Postupime–Babelsbergu a do roku 2015 navštevovala krúžok animácie na Kráľovskej akadémii umení v Londýne.

Francy Fabritz (1985, Drážďany, Nemecko) vyrastala v Rusku a Nemecku. Počas štúdia kultúrnych vied, estetiky a aplikovaných umení žila rok v San Franciscu, kde tiež pracovala v oblasti divadla a dokumentárneho filmu. Od roku 2013 študuje na Nemeckej filmovej a televíznej akadémii (DFFB) v Berlíne.

Émilie Pigeard je filmová režisérka, scenáristka, hlasová herečka, editorka, hudobná skladateľka a komentátorka. Ako animátorka spolupracovala s Adrienne Nowak na 3D snímke Gusla ou les malins (2016).

Virpi Suutari (1967, Rovaniemi, Fínsko) absolvovala odbor žurnalistiky a komunikač- ných štúdií na Tamperskej univerzite. Magisterský titul získala na Univerzite umenia a dizajnu v Helsinkách v roku 1996. Bývalá umelecká riaditeľka helsinského festivalu DocPoint sa v súčasnosti zameriava na písanie a režírovanie dokumentárnych filmov.

Massimo Loi tiež pracuje ako asistent réžie na dlhometrážnych filmoch, televíznych seriáloch, reklamách a videoklipoch.

Gianluca Mangiasciutti pracuje predovšetkým ako asistent réžie, vrátane veľkých hollywoodskych produkcií. Popri tom už stihol režírovať tri krátke filmy ako aj mnoho reklám a videoklipov.