Marián Mitaš

Marián Mitaš je herec, bábkoherec a moderátor. Narodil sa v roku 1980 v Považskej Bystrici. V roku 2006 absolvoval odbor bábkoherectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po ukončení štúdia začal pôsobiť v Dezorzovom lútkovom divadle, jedinom bábkovom divadle pre dospelého diváka na Slovensku. Paralelne pracuje ako DJ a moderátor v Rádiu FM a hrá v Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave. Vo filme debutoval epizódnou úlohou v dráme Michaela Hanekeho Čas vlkov (Le temps du loup, 2003). Nasledovali úlohy vo filmoch Viditeľný svet (2009, r. Peter Krištúfek), Dom (2010, r. Zuzana Liová), Kandidát (2013, r. Jonáš Karásek), Domácí péče (2015, r. Slávek Horák), Milada (2017, r. David Mrnka), Úkryt v ZOO (The Zookeeper’s Wife, 2017, r. Niki Caro). Po dráme Toman (2018, r. Ondřej Trojan) ho na jar 2019 uvidíme vo filme Teodora Kuhna Ostrým nožom a v adaptácii knihy Simona Mawera Skleněný pokoj (r. Julius Ševčík). Diváci Mitaša poznajú i vďaka televíznym seriálom Ordinácia v ružovej záhrade, Mesto tieňov, Kriminálka Staré Mesto, Odsúdené, Dr. Ludsky, Búrlivé víno, Tajné životy, Inšpektor Max, Oteckovia či Milenky.

Markéta Pášmová

Markéta Pášmová vyštudovala Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1999 pôsobila ako programový dramaturg Zlín Film Festivalu. V roku 2004 sa presunula na pozíciu vedúcej programového oddelenia a od roku 2013 je umeleckou riaditeľkou festivalu. Zameriava sa na európsku kinematografiu, je aktívna na poli vzdelávacích programov pre deti a mládež a pravidelne zasadá v odborných porotách podobne zameraných festivalov. Je členkou správnej rady Nadačného fondu FILMTALENT ZLÍN, ktorý podporuje mladých talentovaných filmárov, a je i členkou boardu European Children’s Film Association. Markéta Pášmová je hlavnou dramaturgičkou filmového programu festivalu, komplexne zastrešuje jeho dramaturgickú skladbu a líniu. Udržuje a rozvíja domáce i medzinárodné vzťahy v rámci komunity filmových profesionálov.

Gena Teodosievska

Gena Teodosievska je novinárka, filmová kritička, festivalová kurátorka a členka FIPRESCI. Narodila sa v roku 1962 v macedónskom Velese. Od roku 1991 pracuje v Rozhlase a televízii Macedónska ako novinárka, filmová kritička a šéfredaktorka kultúrneho programu Macedónskej televízie. Univerzitné vzdelanie nadobudla v oblasti žurnalistiky, médií a komunikácie a magisterský titul v Kultúrnych štúdiách. V roku 2001 produkovala experimentálny celovečerný film Sudca (Sudijata), ktorý bol premietaný v rámci oficiálneho programu na filmovom festivale v Benátkach a ďalších 37 medzinárodných filmových a video festivaloch. Popri propagácii nových vizuálnych momentov kombinácie televízneho a filmového umenia vytvorila 23 krátkych dokumentárnych a experimentálnych filmov s rôznymi filmovými tvorcami a propagovala macedónsku filmovú produkciu po celom svete. V roku 2008 sa stala kurátorkou MFF Manaki Brothers. V rokoch 2016 až 2018 pôsobila ako umelecká riaditeľka toho istého festivalu a tento rok bola vymenovaná za jeho festivalovú riaditeľku.

Bettina Hirsch

Bettina Hirsch je renomovaná nezávislá filmová a divadelná kritička, členka poroty viacerých národných a medzinárodných filmových festivalov, ako aj rozhlasová redaktorka a moderátorka. Pravidelne píše recenzie pre „screenmagazin.com“, nemecký nezávislý online časopis o filme a televízii, a je šéfredaktorkou MondayMovieTalk v berlínskom Alexradio. Ako filmová poradkyňa konzultuje na školách v Berlíne a v súčasnosti pracuje na novej rozhlasovej relácii o filme určenej pre mladých poslucháčov.

Viera Langerová

Vyštudovala filmovú a divadelnú vedu na VŠMU v Bratislave, postgraduálne kulturológiu na Karlovej Univerzite v Prahe a medzikultúrnu komunikáciu na Business School v Talline (Estónsko). Pracovala ako redaktorka vo filmových a divadelných periodikách – Film a divadlo, Dialóg, Slovenské pohľady. Prednášala filmové predmety na Baltic Film and Media School a Tallinskej univerzite v Estónsku, Divadelnú antropológiu na VŠMU v Bratislave a v súčasnosti prednáša na FAMU v Prahe.
Žila desať rokov v Ázii a venuje sa ázijskému filmu. Je autorkou kníh Filmový zemepis: kontinentálna Čína, Hongkong a Taiwan (SFÚ, 2010) a Urdu, parda, burka. Pět let v Pákistánu (Lidové noviny, 2011). Pracuje ako filmová kurátorka, podieľala sa na príprave retrospektívy kazašských filmov (1999) a prehliadke kurdských filmov (2012) pre MFF Karlove Vary. Je zostavovateľkou sekcie Susedia Online na Art Film Feste v Košiciach.

Michele Sancisi

Michele Sancisi je členom SNCCI (Zväz talianskych filmových kritikov). Narodil sa v roku 1963 v Rimini. Po absolvovaní štúdia na Katedre hudby, umenia a drámy Bolonskej univerzity sa presťahoval do Milána. Pracoval v redakcii prvého talianskeho plateného televízneho kanála Tele+ (1991-2004). Dlhé roky písal pre noviny Il Messaggero a časopisy ako Jam, Donna Moderna, Annuario del cinema italiano, FilmTv a bol redaktorom magazínu Bealux.
Publikoval knihy o filme a divadelné biografie ako Nik Novecento (2009), Walter Chiari, javiskové zviera (2011), ocenená cenou Efebo za najlepšiu filmovú knihu roku 2011, príspevok v knižnej antológii Miláno, mesto a show (Milano, città e spettacolo, 2011) od Antonia Calbiho, Marcello Marchesi, nadčasový génius (Marcello Marchesi, Il genio senza tempo, 2012), Totòove piesne (Le canzoni di Totò, 2013), Prípad Marchesi (Panta Agenda Marchesi, 2015) o Marcellovi Marchesim, Všetko o Mariangele (Tutto su Mariangela, 2018), biografiu herečky Mariangely Melato, a produkoval dokument Nanni 70 (2009, rež. Simone Del Vecchio). Jeho najdôležitejšou realizáciou bola Animania, séria ôsmich dokumentov o majstroch talianskeho animovaného filmu.

Dominika Jarečná

Dominika Jarečná sa narodila v roku 1999 v Bratislave. Od roku 2018 študuje odbor Teória a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (Česko). Bola členkou poroty Giornate degli Autori na MFF v Benátkach 2018 a je ambasádorkou Ceny LUX na roky 2018-2019.

Jakub Kňažko

Jakub Kňažko sa širšie orientuje na vizuálne umenia. Štúdiá na Fakulte umení Pedagogickej univerzity v Krakove prehĺbili jeho záujem o fotografiu a kompozíciu. Film je jeho srdcovka, hlavne ak nenačrie do problematiky len povrchne. Momentálne študuje a tvorí v Trnave na Fakulte masmediálnej komunikácie.

Gabriela Tuchyňová

Gabriela Tuchyňová sa narodila v roku 1996 v Košiciach. Od detstva mala aktívny vzťah k literatúre a divadlu, no film stál na nedotknuteľnom piedestáli. Preto sa rozhodla ísť cestou filmára. Po absolvovaní bakalárskeho stupňa réžie a scenáristiky hraného a dokumentárneho filmu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne pokračuje ďalším štúdiom réžie hraného filmu na VŠMU v Bratislave.

Klitoris

Animovaný dokumentárny film o jedinom ľudskom orgáne, ktorý nemá inú funkciu, ako prinášať rozkoš.

Kráľovná

Dokumentárny film o jedenásťročnej Memi, ktorá sa pripravuje na svoju úlohu kráľovnej karnevalu kdesi v Argentíne. Nekonečné obliekanie a nanášanie mejkapu, koruna, ktorá je príliš ťažká, a napĺňanie rodičovských túžob.

Znášač

Vtipný a zároveň drsný mockument o mužovi, ktorý znáša vajíčka.

Motýlie ráno

Diana je obyčajná žena, ktorá v trinástom týždni tehotenstva zistila, že jej dieťa je už dva týždne mŕtve. Ďalších desať dní čakala, kým príroda zariadi potrat sama. Dokumentárny film Motýlie ráno je príbehom o tom, aké bolo pre Dianu prijať smrť, vzoprieť sa lekárom a dôverovať vlastnému telu.

Zírajúca červená

Gawking Red dokumentuje osobnú skúsenosť zo štvrte červených svetiel v Amsterdame. Sumarizuje myšlienky a pocity z najväčšej turistickej atrakcie. Stretáva sa tu niekoľko svetov – svet nablýskanej západnej európskej kultúry, estetika a príroda i zvláštne podsvetie červených svetiel, ktoré navštevujú najmä turisti a zahraničné prostitútky z Východnej Európy, Afriky a Karibiku.

Vyzerať normálne

Účastníčky amerických show The Bachelor a Bachelor in Paradise zobrazené v momentoch, kedy sa nervózne upravujú, aby bol ich výzor pred televíznymi kamerami čo najdokonalejší.

Pri bráne večnosti

Životopisná dráma o posledných rokoch maliara Vincenta van Gogha. Dnes je Van Gogh uznávaný ako jeden z najväčších a najvplyvnejších umelcov v histórii, ale jeho nedotklivá osobnosť a duševná choroba mu bránili v tom, aby ho jeho súčasníci v umeleckom svete koncom osemdesiatych rokov 19. storočia prijali. Van Gogh s finančnou podporou milujúceho brata Thea žije a pracuje v obci Arles, kde istý čas trávi aj ďalší slávny maliar Paul Gauguin. Napriek tomu, že scenár filmu Pri bráne večnosti vychádza zo skutočnosti, neostáva len autobiografiou. Sprevádza nás svetom a mysľou človeka, ktorý napriek skepticizmu, posmechu a chorobe vytvoril niektoré z najobľúbenejších a najkrajších umeleckých diel na svete. Vynikajúci herecký výkon Willema Dafoeho zachytáva každú časť umelcovej zložitej osobnosti. S použitím ohromujúcich vizuálnych efektov a primeraným pomerom poetiky k dramatickej gradácii nás Schnabel vtiahne do životného utrpenia tohto génia. Film mal premiéru v hlavnej súťaži tohtoročného filmového festivalu v Benátkach a Willem Dafoe získal cenu za najlepší herecký výkon.

Sofia

Dvadsaťročná Maročanka Sofia, žijúca s rodičmi v Casablanke, zúfalo hľadá otca svojho nenarodeného dieťaťa v snahe vyhnúť sa prenasledovaniu úradmi. V úvode filmu sa spolu s hrdinkou dozvedáme, že je tehotná, a sledujeme ju, až pokým neporodí. Jej sesternica Lena, študentka medicíny, chápe, čo sa so Sofiou deje, a vezme ju nemocnice. Tam jej poskytnú 24 hodín na dodanie dokumentácie o otcovi dieťaťa. Ak tak neurobí, ohlásia ju na polícii. V pretekoch s časom tak s pomocou sesternice hľadá mladého muža, s ktorým sa stretla jedinýkrát.
Film je pohľadom na mladú ženu, stojacu tvárou v tvár zvykom a zákonom krajiny, ktorú väčšmi než skutočné blaho občanov zaujíma ich morálna pretvárka.
Sofia je portrét zložitého vzťahu krajiny a jej vlastných hodnôt, zákonov a tabu s
fantastickým hereckým obsadením oboch hlavných postáv a pohybmi kamery reagujúcimi aj na najmenšiu tonálnu zmenu.

Šalamúnova hora

Karabas nikdy celkom nevyrástol. Je to s ním ťažké. Dieťa v tele muža holduje hazardným hrám, alkoholu, a v rodine sa stavia na prvé miesto. Kostrbatým životom sa pretĺka s mladou tehotnou manželkou. Keď prichádza jeho prvá žena Zhipara so správou, že objavila ich dávno strateného syna Uluka, vyvstáva otázka, či môže spolužitie zlátanej štvorice fungovať.
Čoskoro im nová dynamika rodiny prerastá cez hlavy a Karabas sa ocitá na križovatke medzi svojim starým spôsobom života a budúcnosťou s dvoma matkami a synmi, narodeným aj očakávaným. Staré rany sa jatria a klamstvá stávajú bežnou súčasťou dňa. Neobvyklá rodina sa preto musí rozhodnúť, či dokáže existovať pod jednou strechou, alebo putá navždy potrhá. Niektoré rany totiž nezacelí ani magická sila Šalamúnovej hory.
Film natočený v okolí tajuplnej Šalamúnovej hory, lokality Svetového dedičstva UNESCO v kirgizskom meste Osh, rozpráva príbeh dospievania už dospelého muža, ktorý musí stratiť lásku, aby ju znova našiel.
Elizaveta Stishova vo svojom osobitom debute s ľahkosťou kombinuje road movie a rodinnú drámu s prvkami originálnej komédie. Do línie príbehu organicky začleňuje tradičné kirgizské zvyky, šamanské praktiky a folklórne motívy. Výsledkom je farbistý portrét života v tejto stredoázijskej krajine.

Slepá škvrna

Film je príbehom o šedých miestach duševnej choroby, slepých škvrnách, ktoré je ťažko objaviť. Matka si uvedomuje, že jej dcéra zápasí s oveľa horšími psychickými problémami, než si pôvodne myslela. V hlavných úlohách režijného debutu Tuvy Novotny sa predstavili renomovaní nórski herci Pia Tjeltaová a Anders Baasmo Christiansen. Dojemná dráma, natočená na jediný 98 minútový záber, sa venuje duševným problémom nórskej mládeže.
Príbeh sleduje matku, ktorá sa snaží pochopiť svoju dcéru, krízu, ktorou si dievča prechádza, a jej vplyv na celú rodinu. Ako môžeme ako dospelí, rodičia a spoločnosť pomôcť našim deťom a mládeži, aby sa otvorili a nebáli zveriť s ťaživými myšlienkam a duševným utrpením, keď sú naše vlastné ideály postavené na snahe o šťastie a prebytok?
Jedným z kľúčových motívov tohoto srdcervúcemu príbehu je obrana. A fakt, že akokoľvek sa snažíme, občas skrátka nie je možné, aby naše ochranné mechanizmy ostali nepoškodené.

Carmen & Lola

Carmen & Lola je príbeh o romantickom vzťahu medzi dvoma dospievajúcimi rómskymi dievčatami, po ktorých spoločnosť šliape ako pre ich pôvod, tak pre ich sexuálnu orientáciu.
Carmen žije v rómskej komunite na periférii Madridu. Rovnako ako každá iná žena, s ktorou sa kedy stretla, aj ona je predurčená žiť život, ktorý je už po celé generácie rovnaký. Vydať sa a vychovať čo najviac detí. Jedného dňa sa však stretáva s Lolou, neobyčajnou Rómkou, ktorá sa túži dostať na univerzitu, kreslí vtáčie grafity a priťahujú ju dievčatá. Netrvá dlho a Carmen sa stáva jej „spolupáchateľkou“ vo svete, pre ktorý ich rodiny nemajú pochopenie.
Byť lesbička s rómskym pôvodom znamená byť iná a patriť k menšine. Nebezpečné spojenie. Ani byť ženou nie je jednoduché. A ak ste zároveň Rómka, znamená to, že ste zakorenená v stáročnej kultúre patriarchátu a šovinizmu. Byť však žena, Rómka a lesbička zároveň, je smrteľná kombinácia.

Frézovacia hlava

Rie, PR koordinátorka poverená propagáciou projektu, ktorý sa javí ako dokonalý príklad vnútroeurópskej spolupráce, sa ponára hlboko pod povrch, aby vyspovedala pár z tých, čo sa na tomto zázraku podieľajú. Cieľom jej návštevy je raziaci štít na stavbe novej linky kodanského metra, kde plánuje zozbierať materiál o skvele zohratej európskej spolupráci. Vtom však dochádza k nehode. Uväznení vo vnútri mohutného stroja na vŕtanie tunelov sa ocitajú v pekelnej pasci, kde sa kyslík neúprosne míňa. Tvárou v tvár ohnivému nebezpečenstvu sa Rie bez možnosti úniku uchyľuje do pretlakovej komory. Jediní, ktorých má nablízku, sú chorvátsky baník Ivo a Bhran, robotník z Eritrey. Zrazu sa to, čo bolo už beztak obmedzeným priestorom, stáva skutočným väzením. Zisťujú, že sa musia podeliť o viac, než doteraz považovali za možné: vodu, vzduch, úzkosť a šialenstvo.
Aby prežili teplo, tlak a blato v klaustrofóbnej frézovacej hlave sa nútení prehodnotiť svoje životy zverujú jeden druhému, odhaľujúc ich radikálne odlišné názory na svet.
Frézovacia hlava je tiež relevantnou výpoveďou o problematike utečeneckej pracovnej sily.

Krišťáľová labuť

Dvadsaťdvaročná Evelina, prezývaná Velya, je absolventkou právnickej fakulty, ktorá sa teší životu v jej rodnom bieloruskom Minsku. Najviac zo všetkého ju však baví hudba a cestovanie. Sníva o tom, že odíde do USA a bude sa živiť ako DJ-ka.
Aby mohla získať vízum, musí preukázať, že má stabilnú prácu, čo sa v krajine zmietanej hospodárskou krízou ľahšie hovorí než robí. Bielorusko zápasí s nezamestnanosťou a ľudia sú platení v naturáliách. Zatiaľ čo Velya hľadá prácu, jej priatelia a rodina sa ju pokúšajú presvedčiť, aby zostala v doma („Človek by mal žiť vo svojej vlasti“), no ona sa svojej vízie nevzdáva. „Tu sa nič nezmení,“ vysvetľuje.
V 90 rokoch 20. storočia je jej sen reálnejší, než kedykoľvek predtým. Pri vypĺňaní žiadosti o víza použije náhodné telefónne číslo, netušiac, že sa naň chystá volať konzulát. Velya sa tak ocitá v provinčnom priemyselnom mestečku, kde musí čakať pri telefóne v dome úplne cudzej rodiny. Jej túžba po slobode naráža na malomestskú mentalitu v duchu „drž sa vlastných“, ktorá môže Velyinu vlastnú chuť do života nenávratne otupiť.
Film, ktorý mal premiéru v tohtoročnej súťažnej sekcii Na Východ od Západu festivalu v Karlových Varoch je bieloruským nominantom na Oscara.

Rozkvitnuté údolie

Príbeh o mladých milencoch na úteku, o ich túžbe po slobode a vlastnom mieste na slnku. Zároveň však príbeh nezvyčajný, keďže neexistuje akýkoľvek náznak, že by sa hlavní hrdinovia naozaj stali fyzickými milencami.
Bianka (20) sa bezcieľne poneviera perifériou mesta. Jedného dňa ju prepadne náhle nutkanie ukradnúť dieťa, a keď tak urobí, uvedomí si, že mu musí nájsť otca a domov. Žiadny z jej bývalých priateľov nie je ochotný podať pomocnú ruku a jediný pripravený chopiť sa tejto úlohy je duševne zaostalý Laci (21), žijúci v robotníckej ubytovni. Zatiaľ čo Bianka celú situáciu vníma ako polovzrušujúcu hru na rodinku, Laciho city sa prehlbujú a je ochotný urobiť čokoľvek pre to, aby svojej novej rodine zabezpečil šťastný život.

Hovory s TGM

Na jeseň roku 1928 je kniha rozhovorov medzi Karlom Čapkom a Tomášom Garrigueom Masarykom konečne hotová. Čapek preto vyhľadá v záhrade zámku v Topoľčiankach prezidenta a chce mu ponúknuť časť honoráru za knihu, ktorá vzniká pri príležitosti desiateho výročia republiky. Prezident ale nie je v dobrej nálade, jeho dcéra mu totiž zakázala knihu vydať. Tak začína ďalší rozhovor medzi týmito dvoma mužmi.
Oživená história vzniká na základe citátov z knihy i vzájomnej korešpondencie. Filmový dialóg pojednáva o svete i politike, no zároveň vyjavuje osobnú povahu oboch postáv. Slovami autora, je to film o tom, „že emócie môžu byť niekedy silnejšie než myšlienka – i v prípade tak výnimočných ľudí.

King Skate

King Skate je film, z ktorého ide život. Dejiny skateboardingu v Československu sú príbehom malej, každodennej vzbury voči totalitnému režimu. Šimon Šafránek nám ukazuje 70. a 80. roky ako ich v oficiálnych dejinách často nevidíme – ručne vyrobený skate prinášal mladým ľuďom pocit slobody, stali sa z nich „rockové hviezdy“ ulíc, no v niektorých prípadoch aj majstri sveta v netradičnom športe.

Režisérovu bohatú skúsenosť s videoklipmi a hudobnými filmami je v King Skate naozaj cítiť. Dobový soundtrack kombinuje desiatky domácich i zahraničných interpretov. Množstvo amatérskych archívnych materiálov navyše dáva filmu jedinečnú historickú hodnotu.

Druhá strana všetkého

V rodičovskom byte režisérky Mily Turajlić sú 70 rokov jedny dvere zamknuté. Priestranný byt bol totiž po roku 1945 „násilne“ rozdelený obyčajným kľúčom a aj po zmene režimu kľúčom nikto znova neotočil. Je to byt poznačený dejinami 20. storočia, keďže autorkini predkovia boli neobyčajne politicky aktívni – a za oknami sa práve odohrávajú demonštrácie, ktoré môžu určiť smerovanie Srbska v 21. storočí.

Pri týchto dverách a s občasným pohľadom z okna sa začína konverzácia medzi autorkou a jej matkou Srbijankou Turajlić, profesorkou a významnou politickou aktivistkou proti režimu Slobodana Miloševića. Je to rozhovor dvoch generácií o dejinách i súčasnosti, o rodinnej histórii a politických režimoch, o zodpovednosti jednotlivca nad politickým smerovaním krajiny, o Srbsku, Juhoslávii i Európe.

Extrakcia

Metaforické zamyslenie nad sociálnym odlúčením participačnou metódou odhaľuje vzťah medzi mladou Ukrajinkou Elizavetou a jej matkou zubárkou. Odvážna analógia extrahovaného zubu, spoločenskej náležitosti a duševnej čistoty na plátne rozohráva stret scudzujúcich detailov a intímneho tableau z rodinného života.

Journey

Journey je príbeh muža, ktorý vstupuje do mysle ľudí okolo seba a kradne ich sny, túžby a osobné skúsenosti, aby si naplnil svoj vlastný, prázdny, vnútorný svet.

Terapia cestou

Dokument je osobnou výpoveďou mladého Michala o jeho psychickej chorobe. Michal trpí úzkosťami, depresiou a agorafóbiou. Agorafóbia je chorobný strach vzdialiť sa od domova. Jediná cesta ako sa môže zbaviť strachu je sa mu vystaviť. Túžba cestovať a žiť normálny život bez obmedzení ho ženie na výpravu okolo Slovenska na svojej milovanej motorke.

Vampire Sushi

Stará mama kráča domov z obchodu s ťažkými taškami. Našťastie však stretne mladého džentlmena, ktorý je ochotný jej pomôcť.

Výlet

Dvojica odchádza na výlet do Tatier. V krásnom prostredí prírody však hra na pravdu zmení romantický výlet na boj o život. Psychologický triler podľa poviedky Jozefa Kariku.

José

José (19) žije typickým životom nižšej vrstvy v jednej z najnebezpečnejších, najreligióznejších a najchudobnejších krajín sveta, Guatemale. Je najmladším a najmilovanejším dieťaťom matky, s ktorou býva. Nikdy nebola vydatá a jej život spočíva vo viere a predaji sendvičov na autobusovej zastávke. José zas trávi dni v preplnených autobusoch a divokej premávke ako donášač jedla pre čakajúcich vodičov. Už dávno citovo ochladol a rezignoval, prijímajúc, že veci sú skrátka tak, ako sú. Voľné chvíle si kráti na telefóne, náhodným sexom na rohoch ulíc a hľadaním chvíľkovej zábavy cez zoznamovacie aplikácie. Keď do jeho reality vstúpi Luis, utečenec z dediny na Karibskom pobreží, José sa púšťa do nečakaného vzťahu, vhodený do špirály vášne, bolesti a sebareflexie intenzívnejšej, než si kedy dokázal predstaviť.
Film obsadený nehercami je príbehom o láske, strate a homosexuálnej túžbe v tieni kultúry definovanej zločinom, násilím, mačovskými postojmi, prísnou náboženskou dogmou a zaväzujúcimi rodinnými putami.
Guatemala je jednou z najnebezpečnejších, najchudobnejších, najviac náboženských a zároveň spoločensky konzervatívnych krajín na svete. Má však aj najmladšie obyvateľstvo v celej Amerike, čo ju stavia pred prah zmeny a príbeh zasadzuje do obzvlášť dramatického kontextu.

Svedkovia Putinovi

31. decembra 1999 oznámil Boris Jeľcin svoju rezignáciu na post prezidenta Ruskej federácie a za svojho nástupcu menoval Vladimíra Putina. Vitaly Mansky dostal za úlohu nakrútiť o Putinovi „zákazkový“ film a tak sa začína séria rozhovorov s novým prezidentom. Jeho pozícia „oficiálneho“ dokumentaristu mu dala dnes nepredstaviteľný prístup k Putinovi, no taktiež k Jeľcinovi (a po rokoch ticha sa znovu objavuje Michail Gorbačov), ktorý Mansky naplno využil pričom sa nebál pýtať sa Putina nepríjemné otázky.
O osemnásť rokov neskôr Mansky tento materiál zostrihal a vznikol fascinujúci portrét politika na vzostupe, dokumentárny politický triler o troch mužoch deliacich si krajinu a miliónoch nemých svedkov, ktorí sa im prizerajú.

Dievča

Film o dievčati, ktoré sa narodilo v tele chlapca a sníva o tom, že sa stane baletkou. Pätnásťročná Lara vždy tušila, že sa narodila v nesprávnom tele. Po tom, ako podstúpila povinnú terapiu a užívala hormonálne lieky na zastavenie puberty, netrpezlivo čaká na deň, keď bude môcť podstúpiť operáciu, po ktorej tak zúfalo túži. Doma cíti silnú podporu vďaka modernému slobodnému otcovi a milujúcemu mladšiemu bratovi. Stále však musí čeliť obrovskému stresu na tanečnej akadémii a čoraz väčší fyzický a citový nátlak si pomaly vyberá svoju daň. Tento nesmierne súcitný a nádherne natočený film Lukasa Dhonta citlivo odhaľuje Larin komplexný vnútorný svet. V hlavnej úlohe sa po prvýkrát na plátne predstaví veľký herecký a tanečný talent Victor Polster.
Film získal niekoľko ocenení na tohtoročnom festivale v Cannes, vrátane Zlatej palmy za najlepší filmový debut, ocenenie Queer Palm, cenu poroty v sekcii Un Certain Regard za najlepší herecký výkon a tiež ocenenie Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI).

Styx

Rike – štyridsaťročná doktorka z Európy je typickým západným príkladom šťastia a úspechu. Je vzdelaná, sebavedomá, odhodlaná a oddaná.
Sme svedkami Rikinho každodenného života doktorky na pohotovosti, až kým sa jedného dňa nerozhodne splniť si sen a vyplávať sama na more. Jej cieľ: ostrov Ascension v Atlantickom oceáne.
Začiatok Rikinej cesty je pokojný a hĺbavý. Okolo nie je nik len ona a nekonečný oceán. Je vskutku očarujúce sledovať, ako preberá velenie na vlastnej lodi a užíva si samotu, občas si zapláva v hlbokých vodách oceánu a vychutnáva si nádherné západy slnka.
Jej vysnená dovolenka na šírom mori však netrvá dlho. Jedného sviežeho rána po silnej búrke zbadá preplnený starý rybársky čln, na ktorom je asi stovka ľudí. Rýchlo jej dôjde, že čln, plný imigrantov z Afriky, sa potápa a ihneď volá o pomoc. Pobrežná stráž sa zdráha prísť na pomoc a radí jej, aby sa od nich držala čo najďalej. Rike sa ocitá v náročnej pozícii a netuší, čo bude robiť…
Wolfgang Fischer zobrazuje boj o prežitie na mori a krutosť, s akou sa zahráva s ľuďmi v núdzi, ktorých osud určujú iní. Oceán sa stáva scénou pre alegorickú, existenciálnu drámu.
Styx je vynikajúci film, ktorý dokáže aj s minimom dialógov rozpovedať silný príbeh.

Mimoriadna správa

Jeden deň v dvoch redakciách. Je to deň, keď má Miloš Zeman oznámiť, či sa bude znovu uchádzať o post prezidenta republiky. Oznámi to však iba svojim najvernejším priaznivcom na stretnutí, na ktoré média nie sú pozvané. Redakcia Českej televízie však chce túto informáciu priniesť širokej verejnosti čo najskôr. Celý deň preto plánuje, ako ju získať a ako logisticky a technicky zabezpečiť vstup do vysielania s mimoriadnou správou. Hospodárske noviny zas musia pripraviť zajtrajšie vydanie tak, aby doň správu vedeli rýchlo v noci zaradiť.

V čase, keď sú médiá vystavované silnej kritike, je film zaujímavým príspevkom do diskusie o práci novinárov. Ukazuje zákulisie redakcií, rozhodovacie procesy, bežnú prácu i všedné rozhovory. Je to politický triler bez konšpirácií, založený iba na pozorovaní.

Všetko bude

Na policajnej stanici vypočúvajú 14-ročného chlapca Máru, ktorého chytili za volantom stovky kilometrov od jeho bydliska. Spolu so svojim kamarátom, 12-ročným Hedušom sa totiž vydali na dobrodružný road trip. Podarí sa im očariť mladú stopárku, užívajú si slobodu – no iba do chvíle, kým ich nechytí polícia. Vypočúvajúci však začínajú mať pochybnosti, či si Mára iba nevymýšľa. Všetko bude je tínedžerská komédia pre festivalové publikum, príbeh dvoch outsiderov, dospievania i chlapčenského puta.

Domestik

Roman je vrcholový športovec, ktorý túži po individuálnom úspechu. Doteraz však vždy bol iba v pozícii domestika, cyklistu, ktorý sa podriaďuje vôli tímu. Teraz sa zotavuje zo zranenia a zdá sa, že namáhavý tréning a prísna životospráva nestačia. Roman si tak do svojho bytu nainštaluje kyslíkový stan – z čoho jeho žena Šarlota, pochopiteľne, nie je nadšená, pretože už dlho túži po dieťati. Obaja sa začínajú utápať v svojich obsesiách a pomaly premieňať svoje telo. Každým dňom sa ich vzťah mení. Domestik je klaustrofobická dráma i horor tela.

Pauza

Pauza je film o sile psychického násilia v manželstve. Elpida je v strednom veku a uväznená vo vzťahu plnom rutiny. Jej manžel nemá žiaden záujem brať ohľady na jej potreby alebo prežívanie – on predsa prináša domov peniaze a „živí“ ju. Elpida však nedokáže odísť a preto sa aspoň utieka do fantázie, v ktorej bude mať dostatok sily a všetko to svojmu mužovi vykričí.

Komorná dráma s pár postavami sa takmer celá odohráva v jednom byte. Tam vonku je kríza a nezamestnanosť, čo ešte viac sťažuje Elpidinu šancu na osamostatnenie sa. Tlmený výraz a silný herecký výkon vytvárajú ťaživý film, ktorý divákom aspoň na krátky čas sprostredkuje prežívanie psychicky týranej ženy.

Ako uviazaná na reťazi

Ako uviazaná na reťazi ponúka dejiny ženských postáv v španielskej kinematografii. Strihový dokument čerpá zo stoviek filmov od 30. rokov po súčasnosť a sleduje, ako politická či spoločenská situácia ovplyvňovala zobrazovanie žien na plátne. Medzivojnové obdobie bolo časom emancipácie, počas diktatúry filmy zdôrazňovali skôr „tradičné“ postavenie žien, neskôr prišla ich sexualizácia. Dejiny španielskych filmových žien sú dejinami Španielska a jeho ideológií.

Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla

Mimi vidí svet rukami a ušami. Je totiž nevidiaca. Spolu so svojou najlepšou kamarátkou Lízou už navštívili veľa fantastických svetov plných zábavy, ale aj záhad. Teraz konečne prišli Vianoce. Mimi a Líza spoločne so susedmi z domu zdobia nádherný, veľkolepý stromček. Ibaže žiarovky na ňom nechcú svietiť. Kam zmizlo to čarovné vianočné svetlo? Utieklo? Alebo ho ktosi ukradol? Možno v tom má prsty podozrivý sused Viliam, ktorý sa s nikým nekamaráti. Odpoveď sa skrýva v minulosti, keď boli susedia ešte malými deťmi. Mimi a Líza sa teda vydajú na dobrodružnú cestu časom, aby vrátili Vianociam ich očarujúce svetlo.
Vianočné pásmo Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla je kompiláciou nového rovnomenného príbehu Mimi a Lízy vo formáte 26-minútového TV špeciálu a 6 seriálových epizód (1. Tety z pexesa, 2. Dážďovka Tour, 3. Agent Vitamín, 4. Zrkadlo, 5. Neposlušné písmenká, 6. Zakliaty čas).

Dobrá práca

Tajomný príbeh z prostredia francúzskych légií patrí medzi vrcholy tvorby Claire Denis a Agnès Godard. V centre pozornosti tejto voľnej adaptácie posledného románu Hermana Melvilla s názvom Billy Bud (Billy Budd, Sailor) je Galoup (Denis Lavant), ktorý má za úlohu vycvičiť jednotku mladých vojakov, pričom o jednom z nich je presvedčený, že tam nepatrí. Príbeh je však roztrieštený, výcvik v púšti takmer snový a film má v sebe nádych antickej tragédie. Denis a Godard prevracajú „tradičný“ pohľad na vojenskú jednotku, čoho najvýraznejším dôkazom sú práve zábery na výcvik. Ženský pohľad na mužské telo.

Vedľajšie zamestnanie: matka

Celovečerný dokumentárny film Evy Štefankovičovej vznikal na prelome 80. a 90. rokov, teda na prelome dvoch spoločenských zriadení. Hovorí o postavení žien v súdobej spoločnosti, pričom je zostavený z aktuálnych výpovedí žien z rôznych sociálnych vrstiev. Hovoria o sociálnom zabezpečení žien-matiek, o problémoch osamelých matiek, či o predstavách o postavení žien v novousporiadanej spoločnosti.

Krásne veci

Filmová esej o kapitalizme, ktorá sa zmení na pieseň. Van pracuje na ropnom poli, Danilo je inžinier na obrovskej nákladnej lodi, Andrea je vedec zaoberajúci sa hlukom a Vito pracuje na skládke odpadu. Títo štyria muži sa podieľajú na kolobehu krásnych vecí – od vzniku cez prepravu a marketing až po likvidáciu.
Filmu dominujú krásne, vyprázdnené prostredia a ticho. Opak toho, na čo sme zvyknutí. Aj napriek tomu, že postavy sú zapojené do procesu výroby všadeprítomného, už ich pracovné prostredie ich predurčuje k tomu, aby boli sami a opustení.

Nôž v srdci

Nôž v srdci je krásny, jemný, atmosférický triler s krimi zápletkou z prostredia pormo priemyslu. Yann Gonzalez, minuloročný víťaz našej súťaže krátkych filmov, sa hrá sa s kódmi žánrovej kinematografie 70. rokov, aby vytvoril zvláštny metafilm. Vanessa Paradis v ňom hrá svojskú režisérku gay porna Annu, silnú ženu, ktorá si ide za svojím, no ktorá je zlomená, pretože ju opustila jej milenka (a strihačka) Loïs. Rozhodne sa získať ju späť tak, že nakrúti svoj najambicióznejší projekt. Členov štábu niekto brutálne vraždí a Anna zakomponuje vyšetrovanie do svojho filmu.
Gonzalezovo cítenie má blízko k poetike Bertranda Mandica, ktorý taktiež stvárnil jednu z postáv. Hudbu zložili indie-elektronickí M83 na čele s režisérovým bratom Anthonym Gonzalezom.

Rafiki

Rafiki ukazuje Afriku ako ju u nás často nevidíme: urbánnu, plnú farieb, hudby a radosti. A to aj napriek tomu, že otvára zložité témy. Rafiki je totiž príbehom dvoch mladých žien v Keni, ktoré sa do seba zamilujú, pričom silne konzervatívne prostredie takémuto vzťahu, samozrejme, nepraje. Je to príbeh prvej lásky, akurát v krajine, kde sú LGBT+ práva silne popierané.
Wanuri Kahiu pracuje s tradičnou kultúrou regiónu a pretvára ju do moderného šatu. Vo filme sa to hmýri pastelovými farbami a piesňami, niekedy má blízko k muzikálu. Bez ohľadu na rôzne prekážky ukazuje radosť zo života v Nairobi.
Rafiki sú prvým kenským filmom vybraným na MFF Cannes do oficiálneho výberu sekcie Un Certain Regard.

Hviezdna obloha je podobne ako film iba plochou projekciou trojrozmerného sveta. A keďže filmový materiál bol až donedávna nedostatočne citlivý na to, aby zachytil hviezdnu oblohu, vždy, keď sa objavila vo filme, išlo o výtvarný čin, o istú predstavu oblohy. Práve to, vzťah medzi kinematografiou a oblohou, a to, ako si predstavujeme svet a ako sa k nemu vzťahujeme, skúma Johann Lurf vo svojom strihovom filme ★. Využil v ňom zábery z vyše 550 filmov, ktoré navyše usporiadal chronologicky, takže vytvoril aj svojské dejiny kinematografie – s prísľubom, že filmy bude pravidelne dopĺňať o tie najnovšie. Vidíme tak, ako sa menili výtvarné štýly naprieč desaťročiami i rôzne spôsoby ľudského myslenia, vidíme, ako sa od seba odlišujú kultúry a ako sa vzťahujú k nekonečnu a neznámu, ktoré si so sebou obloha nesie. Vidíme, ako sa menili formáty obrazu, filmárske technológie a techniky, alebo hudba – všetky zábery sú totiž vo filme aj s pôvodnou zvukovou stopou. No keďže vystrihnuté zábery majú od niekoľkých políčok po desiatky sekúnd, vzniká zároveň originálna zvuková koláž s jedinečným rytmom. ★ je konceptuálne dielo a meditácia nad umením a ľudstvom.

„Je mi jedno, že sa do dejín zapíšeme ako barbari“

Radu Jude opäť otvára nepríjemné otázky dejín, na ktoré radšej zabúdame. Tentokrát sa zameral na podiel Rumunska na holokauste a na vojnové zločiny počas druhej svetovej vojny. Príbeh sleduje mladú aktivistku a umelkyňu Marianu a jej snahu vytvoriť veľkú inscenáciu zabudnutého masakru, ktorého sa dopustila rumunská armáda v roku 1941. Stretáva sa pritom s neochotou hercov i úradov, ktorí z rôznych dôvodov jej snahu podkopávajú.
Jude využíva nekompromisnú formu rozprávania a dlhé dialógy, vďaka ktorým sa jeho film stáva pojednaním o arendtovskej banalite zla – jednak v našom konaní, jednak v našom vzťahovaní sa k minulosti a tendencii nezaťažovať naše svedomie.

Koniec strachu

Mnohovrstevný film o súčasnom umení a vražde obrazu vychádza z udalosti, ktorá sa stala v roku 1986 v amsterdamskom múzeu Stedelijk: muž prebodol slávny obraz Who’s Afraid of Red, Yellow and Blue III od ikony abstraktného expresionizmu Barnetta Newmana. Snažil sa zabiť súčasné umenie? Skutočná smrť diela však prišla až jeho následným zlým reštaurovaním, ktoré ho nenávratne zničilo.

Vizuálna umelkyňa Barbara Visser sleduje tento prípad a rozkrýva náš komplikovaný vzťah k súčasnému umeniu. Film kladie otázky o povahe umenia, jedinečnosti diela, či jeho hodnoty – ekonomickej, umeleckej i spoločenskej.

Gentleman s revolverom

Film inšpirovaný skutočným príbehom Forresta Tuckera, ktorému sa podarilo osemnásťkrát utiecť z väzenia, vnáša sviežosť do tradičného amerického žánru o osamelých zločincoch. Tucker strávil od svojich 15 rokov veľkú časť života za mrežami. Teraz by si ako sedemdesiatnik mohol užívať slobodu a dôchodok, no zdá sa, že nevie odolať pokušeniu zorganizovať ďalšiu bankovú lúpež. Dá dokopy partiu, ktorá sa pri lúpeži spolieha najmä na svoj dôvtip.

Tuckera stvárňuje Robert Redford, ktorý sa vracia k svojim niekdajším úlohám a umne pracuje so svojim obrazom symbolu maskulinity.

Vdovy

Keď sú štyria ozbrojení zločinci nemilosrdne zastrelení políciou pri pokuse o lúpež veľkého balíku peňazí, neostane po nich takmer nič. Len ich vdovy, ktorým zanechajú hrozivé dlhy u veľmi veľa nepríjemných veriteľov. A práve tieto dlhy, hnev a zármutok osamelé ženy spojí. Pochopia, že keď budú ťahať za jeden koniec, dokážu všetko. Premenia sa na veľmi schopnú údernú jednotku rozhodnutú vziať svoje osudy do vlastných rúk.

Súťaž hraných filmov

Nové mená a možno budúce hviezdy svetového filmu. Naša tradičná medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov vychádza z ambície objavovať a venovať priestor režisérom a režisérkam na začiatku kariéry. Do súťažného výberu nominujeme pozoruhodne zrelé a niekedy zas mladícky radikálne diela, predznamenávajúce nástup výnimočných talentov, ktoré sa oplatí ďalej sledovať.

Cinema Now

Globálna perspektíva, naliehavé témy a filmárske hlasy, ktoré je a bude počuť. Cinema Now je akýmsi rezom kinematografiou dneška. Z aktuálnej sezóny vyberáme vždy tie najvýraznejšie filmy. Mnohé z nich už stihli zaujať na významných svetových festivaloch, iné ešte iba čakajú na to, aby boli objavené. Vedľa seba sa tu stretávajú noví aj zavedení autori, doposiaľ neznáme aj zvučné mená.

Cena LUX

Film je jedným z najvplyvnejších kultúrnych nástrojov. Pripomína nám ľudí, miesta, udalosti a okamihy z nášho života. Dojíma nás a inšpiruje nás. Obohacuje a dokonca podnecuje diskusiu. Vyvoláva v nás emócie a vedie nás k úvahám o sebe a našej identite. Väčšina európskych filmov sa premieta iba v krajine, v ktorej sa nakrútili, a len zriedkavo sa distribuuje za hranice. Tento paradox je ešte badateľnejší, keď si uvedomíme, že viac ako 60 % filmov, uvedených v európskych kinách, tvoria európske filmy, no tieto si pozrie len jedna tretina návštevníkov kín. Európsky parlament v tejto súvislosti zaviedol v roku 2007 filmovú CENU LUX.

 

Jej cieľom je popularizovať pôvodnú európsku kinematografiu v krajinách EÚ. Každoročne sa do súťaže môžu prihlásiť filmy vyrobené v jednej z členských krajín EÚ ako aj v Nórsku, v Lichtenštajnsku, na Islande a vo Švajčiarsku. Odborná porota, ktorú tvoria významní európski filmoví profesionáli, vyberie do finále tri filmy. Tie sa premietajú v Európskom parlamente (EP). O víťaznej snímke rozhodujú poslanci EP. Tento film je následne otitulkovaný v 24 oficiálnych jazykoch Európskej únie a uvedie sa vo všetkých jej 28 členských štátoch. K európskemu divákovi sa tak dostali kvalitné filmy, akými boli napríklad Mlčanie Lorny, Shun Li a básnik, The Broken Circle Breakdown, Ida, Mustang, Toni Erdmann, či vlaňajší víťaz Sámska krv.

 

Na Slovensku sú tieto snímky od roku 2012 premietané počas Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, ktorý ich uvádza v spolupráci s Európskym parlamentom. Diváci uvidia tri z desiatky filmov oficiálneho výberu, ktoré boli nominované na cenu LUX 2018 – snímky Dievča, Druhá strana všetkého a Styx.

 

     

 

 

Lexikón: Ženský pohľad

Čo je to ženský pohľad? Existuje vôbec niečo také v kinematografii?

 

V roku 1975 uverejnila britská filmová teoretička a režisérka Laura Mulvey zásadnú esej s názvom Vizuálna slasť a naratívny film (Visual Pleasure and Narrative Cinema). Jej text hovoril o nerovnováhe moci vo filme, v ktorom dominuje práve mužský pohľad a slasť a potešenie heterosexuálneho muža. Túto dominanciu následne preberá divák, keďže sa s ňou stretáva najčastejšie. Mulvey poukazuje na to, ako je vo filme muž ten, kto sa pozerá (subjekt) a žena tá, ktorá je vystavená tomuto pohľadu (objekt) a následne sa pýta, či existuje niečo ako ženský pohľad.

 

Rok 2018 bol pre ženy vo filmovom priemysle dosť turbulentným. Americká kameramanka Rachel Morrison sa zapísala do dejín ako prvá žena v 90-ročnej histórii udeľovania cien Americkej filmovej akadémie, ktorá bola nominovaná na Oscara za najlepšiu kameru za film Mudbound. Hnutia #MeToo a Time’s Up zásadne upozornili na nerovnováhu v zastúpení žien na tých najuznávanejších pozíciách vo filme a zároveň na svetlo vytiahli aj príklady násilia páchaného na herečkách s filmárkach počas desaťročí ich pôsobenia vo filmovom priemysle. Veľké televízne štúdiá boli verejne odsúdené za nerovnocenné platové ohodnotenie mužských hereckých hviezd v pomere k ich ženským kolegyniam.

 

Sekcia Lexikón sa tento rok pokúsi bližšie pozrieť na túto tému, vysvetliť jej šírku a rôzne možnosti interpretácie. Snahou tejto sekcie je divákom priblížiť aspoň čiastočný pocit toho, čo ženský pohľad je a zároveň otvoriť diskusiu o tom, čo všetko ženský pohľad vlastne ešte môže byť.

Made in CZ/SK

Medzinárodné filmové koprodukcie sú charakteristickým znakom európskej kinematografie posledných desaťročí. Najmä menším krajinám umožňujú realizovať i finančne a technicky náročnejšie projekty. Napríklad kinematografický fond Rady Európy doteraz podporil 48 koprodukčných projektov, na ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta. Významne prispel i Audiovizuálny fond vytvorením podprogramu na podporu minoritných koprodukcií.

 

Bez koprodukčnej spolupráce by bola slovenská kinematografie kvantitatívne i kvalitatívne veľmi ochudobnená. Najčastejšia je koprodukcia Slovenska a Česka. Vyplýva to jednak z historickej existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorého sté výročie vzniku sme si v roku 2018 pripomenuli, ale aj vďaka prirodzenému pokračovaniu spolupráce filmárov dvoch susedných krajín po rozpade Československa. Dôkazom úspešnosti tejto spolupráce je nielen záujem divákov a celý rad ocenení, ktoré tieto spoločné projekty získali ale i sekcia Made in CZ/SK, v ktorej uvádzame niekoľko aktuálnych snímok, ktoré vznikli aj v česko-slovenskej koprodukcii.

Junior

Program venovaný našim najmenším divákom (a ich rodičom).