Canan Gerede sa narodila v New Yorku v roku 1948. Štúdium vo
venezuelskom Caracase a na Americkej akadémii dramatických umení
v New Yorku zasvätila odboru divadla. Od roku 1978 do roku 1982
pôsobila ako asistentka Atifa Yilmaza a Yılmaza Güneyho a zatiaľ čo
bol Güney vo väzení pomáhala produkovať film Cesta, ktorý získal Zlatú
palmu na MFF v Cannes. V roku 1983 napísala scenár k nemeckému
filmu Nemecko pod tŕňmi (Germany under Thorns) a stala sa jednou
z producentiek pre snímku Thomasa Harlana Wundkanal. Od roku 1987
zrežírovala viacero dokumentárnych filmov, ako napríklad Posuňte
krvavničku, prosím (Pass the Bludwurst Please, 1987), Abidine, môžeš
namaľovať portrét šťastia? (Abidine, Sen Mutluluğun Resmini Yapabilir
misin?, 1988) alebo Ženy za závojom (Peçenin Ardındaki Kadınlar, 1993).
V roku 1991 mala počas Týždňa kritiky na MFF v Cannes premiéru jej
prvá dlhometrážna snímka Robertov film. V roku 1995 získala na 32.
ročníku Festivalu filmu a umenia „Zlatý pomaranč“ v Antalyi ako prvá
žena ocenenie za Najlepšiu réžiu jej druhý dlhometrážny film Láska
chladnejšia než smrť (Aşk Ölümden Soğuktur). Gerede v súčasnosti žije
a pôsobí v Istanbule.