Filmový festival: „Sú to také prázdniny plné príbehov“
Alena Sabuchová je mladá slovenská autorka a scenáristka, za debutovú zbierku poviedok Zadné izby získala minulý rok Cenu Ivana Kraska za debut v slovenskom jazyku a cenu Mladého tvorcu Nadácie Tatra Banky za umenie v kategórii Literatúra. Píše televízne scenáre a rozhlasové útvary, momentálne pracuje na svojej druhej knihe, ktorá vyjde budúci rok.
Keď sa jej raz za čas v hektickom freelancerskom živote vytvorí chvíľa voľna, rada ju trávi diskutovaním s priateľmi, so šálkou silnej kávy a pri dobrom jedle, s knihami, ktoré nosí všade so sebou, ale rovnako ju fascinuje aj film. Kvalitný film.
Ali, Ty si pre mňa taký typický príklad dnešného zosobnenia femme fatale – mladej, elegantnej, kultivovanej dámy s vlastným pohľadom na svet, so silou hľadať v ňom to krásne a kvalitné, no zároveň s odhodlaním bojovať proti nekalostiam, ktoré sa v ňom dejú. A to všetko s nadhľadom, vtipom a šarmom. Považujem Ťa za veľmi inšpirujúcu osobnosť, možno až za influencera. Preto ma zaujíma Tvoj pohľad na súčasnosť. Prečo máš pocit, že kultúrne podujatia (či už festivaly alebo bežné návštevy kina, divadla, koncertov, výstav a pod.) majú význam a treba ich podporovať?
Ďakujem Ti veľmi pekne za tento rozsiahly kompliment, chvíľu sa s ním asi ešte budem vysporadúvať, najmä dnes, keď som so zápalom priedušiek, strapatá v pyžame vyšla von po donášku jedla. Kuriér si určite povedal, keď ma zbadal, že viac takýchto femmes fatale! Influencerka asi tiež nie som, lebo nemám verejný instagram a ani filtre na jedlo neviem poriadne používať, takže neviem, či si zaslúžim toto označenie :). Ale teda k otázke. Myslím si, že kultúra a umenie má obrovský význam v rámci kultivovania či formovania spoločnosti. Učia ľudí pýtať sa, myslieť, hľadať odpovede, bádať v histórii či súčasnosti, porovnávať. Nezanedbateľný je aj estetický zážitok, katarzia, pocit či prežitok, ktorý so sebou nesú. V neposlednom rade je to zdieľanie zážitku s inými – návštevy kina, festivalu či koncertu podnecujú k diskusii, k výmene názorov a pluralite pohľadov. Podporovať ich treba aj z toho dôvodu, že tým podporujeme tvorbu samotných umelcov – tvorcov. Bez publika by asi kultúra ani umenie nemalo veľký význam.
Študovala si scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU, predtým kulturológiu na FIF UK a na Karlovej univerzite v Prahe. Umeniu sa venuješ dlhodobo. Na základe čoho si vyberáš filmy?
Vždy hovorím, že film musí byť chémia. Dobre, hovorím to asi o všetkom, ale veci musia častokrát fungovať na nejakej esencii, na niečom, čo možno neviete vedome uchopiť ani pomenovať, ale chcete to zažiť. Niekedy stačí, samozrejme, aj dobrý scenár alebo téma. Alebo hudba. Alebo správny mix tohto všetkého. Občas mi stačí aj meno režiséra. Napríklad Jim Jarmusch ma zatiaľ nesklamal.
Niekedy to nemusí byť veľký príbeh, len ho stačí dobre vyrozprávať. A to, napríklad, už spomenutý Jarmusch proste vie. Dobrý film pre mňa znamená, že ma nemôže nudiť. Že nemám chuť kontrolovať si v kine maily alebo pozerať na hodinky, koľko ešte do konca. Dobrý film je, keď o ňom rozprávam, lebo som naň na druhý deň nezabudla. Signifikantom dobrého filmu pre mňa je zapamätateľná emócia, obraz, čo sa mi hoci náhodne vynorí aj niekoľko týždňov potom, ako som film videla.
Treba ho vidieť v kine alebo si ho stačí „stiahnuť“?
Sú filmy, ktoré si veľké plátno pýtajú a zaslúžia. Taký najnovší Gaspar Noé nie je pre mňa úplne na trinástku obrazovku. A hoci sa priznám, že som bola na jeho premiére šialene unavená, až som skoro zaspala, bol to pre mňa zážitok a išla som si ho do kina pozrieť ešte raz. Ale sú, samozrejme, komornejšie filmy, filmy staršieho dáta, ktoré si viete pozrieť v závislosti od príležitosti alebo spoločnosti aj doma na gauči a je to v poriadku. Prípadne keď si chcete pozrieť film, ktorý hrajú v multiplexe, a chcete sa vyhnúť davom s pukancami.
Prečo sa oplatí ísť na filmový festival?
Filmové festivaly sú pre mňa od vysokej školy zážitok. Zážitok vnímania, spoznávania filmov, ľudí aj tvorcov. Osobne mi poskytujú prehľad na jednom mieste v konkrétnom čase. Pamätám si, keď sme ako študenti pozerali jeden film za druhým bez toho, aby sme si čítali anotácie v katalógoch. Mali sme vtedy čas a naozaj sme išli „random“, občas sme sa netrafili, občas sme videli snímky, ktoré by sme si skrz anotáciu asi nešli pozrieť. Filmový festival je dnes aj súčasťou mojej práce, ale aj z druhej strany ma fascinuje atmosféra, ktorá sa tam vytvorí. Sú to také prázdniny plné príbehov.
Predpokladám, že si už nakukla do festivalového programu. Skús dať našim divákom tipy, čo by nemali premeškať.
Všetko bude je film, ktorý určite nechcem premeškať nielen preto, že som veľká fanúšička príbehov s detským hrdinom, ale aj preto, že to vyzerá na skutočne kvalitnú road movie. Osobne sa teším na Girl o chlapcovi, ktorý cíti, že sa narodil do nesprávneho tela a chce sa stať baletkou. Zvedavá som aj na film Svedkovia Putinovi, ktorý vznikol ako zákazkový film režiséra Manskeho potom, ako sa Putin dostal k moci. Rumunský film „Je mi jedno, že sa do dejín zapíšeme ako barbari“ hovorí o mladej umelkyni, ktorá sa snaží pozrieť sa na zločiny rumunskej armády, no stretáva sa s veľkým nepochopením. Na Rafiky sa teším, pretože to, zdá sa, bude o Afrike z iného uhla, než sme na ňu zvyknutí. A ak stihnem, pozriem si Nôž v srdci s Vanessou Paradis, nech je v tom aj trochu napätia.
Ďakujem za rozhovor.
A dovidenia v kine!
Anna Kačincová Predmerská