„Herci vnášajú do filmu najviac emócií a dávajú mu dušu“
Daniel Rihák. Čerstvý absolvent štúdia katedry filmovej réžie VŠMU pod vedením prof. Martina Šulíka. Režisér (zatiaľ) študentských filmov a množstva reklamných spotov. Jeho absolventský film Výlet nedávno získal cenu za najlepšiu réžiu a cenu za najlepší zvuk na študentskom festivale Áčko.
Váš otec, Jaroslav Rihák, je tiež multižánrový umelec. Ako režisér pracoval v divadle a rozhlase, pre televíziu písal a píše scenáre, natočil hrané a dokumentárne filmy. Blízka je mu aj literatúra (Pentcho. Príbeh parníka, 2015.) a publicistika (píše napr. pre Deník N). Ako Vás ovplyvnil, ovplyvňuje? Zvyknete sa s ním baviť (radiť sa) o svojich filmoch?
Môj otec je pre mňa veľkou inšpiráciou, vždy na mňa zapôsobilo, s akým nadšením hovorí o svojich projektoch a s akou tvrdohlavosťou čelí mnohým výzvam pri ich realizácii. Som mu vďačný za možnosť odmalička vidieť natáčanie filmu zblízka, za umelecké a inšpiratívne prostredie, v ktorom som vyrástol. Dúfam, že mu to jedného dňa budem môcť vrátiť.
A my, diváci, si tak snáď budeme môcť vychutnať spoločné dielo režisérov Rihákovcov J. Každopádne, na Vašich študentských filmoch je pomerne nezvyklé, že pracujete s profesionálnymi hercami (Kravata – Danica Jurčová a Róbert Jakab; aktuálny festivalový film Výlet – Gabriela Marcinková a Marián Mitaš), nie s nehercami / študentmi herectva. Prečo?
Milujem hercov, obdivujem ich a neustále si uvedomujem, že práve oni vnášajú do filmu najviac emócií a dávajú mu dušu. Podľa môjho názoru herecký talent nie je nejaká náhodná extrovertná charakterová črta. Je to sústredená a odvážna práca s vlastnou dušou, spomienkami a predstavivosťou a zároveň výsledok neustáleho pozorovania medziľudskej komunikácie. Veľakrát majú herci pripomienky, ktoré režisérovi alebo scenáristovi až vyrazia dych svojou presnosťou. Režisér musí byť neustále prítomný v okamihu, byť tam s nimi, inšpirovať ich, poskytnúť im priestor a oporu. Ak sa to podarí, takmer vždy sa objaví niečo, čo presiahne pôvodný scenár alebo režijnú predstavu. Sú to magické okamihy!
Diváci budú môcť na MFF Bratislava 2018 v rámci pásma študentských filmov vidieť vašu snímku Výlet. Tento psychologický triler ste natočili podľa rovnomennej poviedky slovenského spisovateľa Jozefa Kariku. Už poslednú dekádu patrí k najpopulárnejším a najpredávanejším domácim autorom. Všimol si ho aj režisér Peter Bebjak a podľa Karikovej knižky Trhlina vytvoril mysteriózny thriler, ktorý sa už v januári dostane do kín. Evidentne je to teda podnetný autor, ktorý láka aj filmárov. Prečo a čím tak fascinoval Vás, že ste sa rozhodli spracovať ho?
Románovú tvorbu Jozefa Kariku sledujem už dávnejšie a som presvedčený, že ide o výnimočný talent v slovenskej literatúre. Jeho schopnosť zaujať a viesť divákovu pozornosť je priam geniálna. Dokáže neuveriteľne pútavo popísať situáciu a zároveň vybudovať naratívnu štruktúru, ktorá ani po stovkách strán diváka nenudí, naopak – vyvoláva nové, prekvapujúce očakávania. Buďme radi, že máme na Slovensku takýto „globálny“ talent a že venuje svoju pozornosť našim lokálnym témam.
Po dokončení bakalárskeho filmu, thrilleru Prvá operácia, som hľadal nový námet a vtedy ma Dado Nagy upozornil na Karikovu poviedkovú tvorbu. Pustil som sa do čítania a hneď som narazil na jeho poviedku Výlet, ktorá okamžite naštartovala moju obrazotvornosť. Napísal som mu a po veľmi príjemnej a otvorenej komunikácii som nadobudol presvedčenie, že toto je dobrá látka na absolventský film. Jozef Karika je pre režiséra absolútne ideálny partner, počínajúc kvalitou jeho práce, cez voľnosť a flexibilitu, ktorú filmárom pri adaptovaní jeho diela poskytuje až po jeho ľudsky príjemný, pozitívny osobný kontakt. Bola to krásna skúsenosť a verím, že sa ešte v budúcnosti stretneme.
Nelákala vás predstava vytvoriť dlhší film – alebo ste len boli limitovaný možnosťami (ekonomickými, technickými, časovými), takže ste nemali na výber?
Keďže som už dobre poznal limity produkcie školského filmu, absolventský film som plánoval presne takýto: krátky a kompaktný, kde na malom priestore ukážeme náš pohľad na moderný žánrový film. Ako ďalší film ma však jednoznačne láka celovečerný formát. Je to niečo celkom iné ako krátky film, vyžaduje to typ narácie, ktorá udrží pozornosť diváka počas dvoch hodín filmového zážitku – podobne, ako to robí v literatúre Jozef Karika. Práve preto som posledné roky štúdia pod vedením prof. Ľudovíta Labíka strávil práve analýzou naratívnych štruktúr a ich integráciou do svojej tvorby. Cítim sa pripravený.
Zniete odhodlane. Čakám, že na najbližšom festivale už budete predstavovať svoj dlhometrážny debut. Ako vlastne vnímate filmové festivaly? Čo ľuďom prinášajú, prečo by ich nemali ignorovať?
Hoci osobne uprednostňujem komerčné žánrové filmy, pre mladého začínajúceho tvorcu festivaly predstavujú možnosť priniesť svoje krátke filmy a otestovať si reakcie publika. Pre divákov je to zase možnosť objaviť niečo nové – nové hlasy prichádzajúcich tvorcov, nové trendy, nový filmový jazyk.
Ak ste si už pozreli program tohoročného MFF Bratislava 2018, mohli by ste dať jeho návštevníkom tipy, na ktoré filmy, okrem vášho, samozrejme, by sa určite mali ísť pozrieť?
Priznám sa, že väčšinu filmov a tvorcov z tohtoročnej ponuky nepoznám, takže sám pôjdem objavovať a experimentovať. Určite chcem vidieť film Svedkovia Putinovi, ktorý nám, dúfam, poodhalí okolnosti a kontext zrodu autoritárskeho režimu, ktorý nás opäť svojou arogantnou rozpínavosťou ohrozuje. Rád si pozriem film Rafiki, keďže ma fascinuje Afrika a premeny, ktorými v súčasnosti prechádza. A v neposlednom rade určite pôjdem na Pri bráne večnosti, nový film Juliana Schnabela, režiséra mojich obľúbených filmov Basquiat a Skafander a motýľ.
Ďakujem za rozhovor.
A dovidenia v kine!
Anna Kačincová Predmerská
