„Keď máš to šťastie, že ťa živí to, čo máš rád, má to zároveň aj odvrátenú stránku – tú vec už vlastne nikdy nerobíš pre radosť, vždy je to práca“
Tomáš Hudák. Študoval filmovú vedu (kritiku) na VŠMU. Milovník filmu, hudby, literatúry a celkovo umenia. Aktuálne pôsobí ako freelancer – píše recenzie o filmoch a spoluorganizuje viacero slovenských filmových festivalov.
Tomáš, si programový dramaturg i programový koordinátor tohoročného MFF Bratislava. Aké sú tvoje kompetencie, kto každý, za čo všetko sa ti chodí sťažovať a čo všetko vieš ovplyvniť?
Ako člen programového tímu sa podieľam na výbere filmov, takže sťažovať sa mi chodia prípadní nespokojní diváci. Ako programový koordinátor mám na starosti prakticky všetko, čo sa týka filmového programu: od komunikácie s ďalšími dramaturgmi a vedením festivalu, cez dohadovanie licencií na filmy a dohliadaním na logistiku, až po komunikáciu s premietačmi, aby sa všetky filmy odohrali tak, ako majú.
Zostavil (a spoluzostavil) si viacero festivalových sekcií. Chce to asi dosť veľké know how a aj dávku odvahy. Aký je tvoj kľúč k výberu filmov?
Finálny výber filmov je vždy priesečníkom niekoľkých faktorov. Ide o filmy, ktoré som mal možnosť vidieť, filmy, ktoré sa mi zdajú nejakým spôsobom zaujímavé a pri ktorých si zároveň myslím, že by mohli byť zaujímavé aj pre bratislavských divákov. Pragmatickým faktorom je, že musia byť dostupné. A nakoniec je potrebné to vyskladať tak, aby vznikla rôznorodosť, aby filmy neboli „rovnaké“ a rôzne publiká si vedeli nájsť svoje filmy. Preto máme filmy o mladých (a pre mladých), kreatívny dokument, sú spoločensko-politické témy, archívne filmy, česko-slovenská produkcia i niečo experimentálnejšie.
Asi najlepšie to vidieť na sekcii Lexikón, ktorú sa vždy snažíme pripraviť tak, aby ukázala rôzne odtiene zvolenej témy, poodhalila rôzne perspektívy, ako sa dá na tému nazerať, a zároveň aby naznačila aj históriu kinematografie.
Ako tento výber prebieha? Je festival tvojou celoročnou súčasťou, tzn. keď ideš do kina alebo si pustíš nejaký film doma, zvykneš si robiť poznámky o tom, ktorý film chceš určite priniesť aj na tunajšie plátna – na festivaly, kde pracuješ?
Určite to mám vždy niekde vzadu v hlave a pri pozeraní filmov rozmýšľam, ako by sa dal film „využiť“, či by sa hodil na festival a prípadne v akom kontexte. Keď máš to šťastie, že ťa živí to, čo máš rád, má to zároveň aj odvrátenú stránku – tú vec už vlastne nikdy nerobíš pre radosť, vždy je to práca. Poznámky si zvyknem robiť iba keď viem, alebo aspoň tuším, že o filme budem písať. Zapisujem si však filmy, ktoré vidím, aby som sa nemusel spoliehať iba na pamäť, keď neskôr filmy hľadám.
Filmové festivaly ako MFF Bratislava nie sú určené pre širokú verejnosť. Prinášajú zväčša filmy, na ktoré musí byť publikum pripravené, nie „štandardný“ multiplexový výber. Aké máš očakávania od návštevníkov tohto festivalu – aké publikum si praješ?
Otázka publika, alebo skôr publík, je veľmi komplexná a rieši ju každý festival. Typicky, festival má iné publiká ako multiplexy, hoci aj v nich sa hrajú „artové“ filmy a neraz sa v multiplexoch festivaly aj konajú. Bratislavský filmový festival určite vychádza z podhubia filmových klubov, no snaží sa oslovovať aj iné publiká; nechce byť festivalom pre úzko špecializované publikum, ale pre rôznych ľudí – a tomu je prispôsobený aj program. Moja práca potom nie je diktovať ľuďom, čo by mali pozerať a aké filmy by sa im mali páčiť, ale viesť s publikom pomyselný dialóg: publikum mi povie, aký typ filmu by chcelo a ja sa pokúsim vybrať film podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – no zároveň očakávam, že publikum bude ochotné prijať výzvu a dá šancu aj filmom, ktoré môžu prekročiť ich očakávania.
Áno, nepoteším ťa, musí nasledovať i klasická klišé otázka, ktorou by si mohol inšpirovať a nasmerovať nerozhodných návštevníkov na filmy, ktoré by si tento rok určite nemali nechať ujsť.
Opäť závisí od toho, kto má aké preferencie a čo od filmu očakáva. Ak ste otvorení menej známym veciam, určite odporúčam kenskú romancu Rafiki, ak vás zaujíma kinematografia a/alebo rodové otázky, máme Ako uviazaná na reťazi, koho zaujíma súčasné umenie, premietame esej Koniec strachu, máme žánrovejšie ladené filmy ako Frézovacia hlava alebo Domestik, a koho zaujímajú veľké oceňované filmy, premietame Gentleman s revolverom alebo Pri bráne večnosti.
Vďaka za rozhovor.
A dovidenia v kine!
Anna Kačincová Predmerská
