„Všetky ženy majú v sebe silu veci zmeniť“
Ivana Hucíková patrí do generácie mladých filmáriek a filmárov. Študovala na VŠMU, ktorú ukončila v roku 2015 filmom Matky a dcéry. „Bratislavčanka“ z Oravy, striedavo žijúca a tvoriaca na Slovensku a v USA. Doposiaľ má na konte viaceré krátke dokumentárne filmy: Into My Life (2018), Connie&Corey (2017) a i. Aktuálne pracuje na vývoji niekoľkých filmových projektov, či už ako režisérka, producentka alebo strihačka.
V rámci svojej tvorby prináša primárne ženské príbehy, keďže verí, že práve film dokáže pohnúť a zmeniť ľudské premýšľanie. Tento rok sa okrem filmovej tvorby zhostila aj role spoluzostavovateľky jednej zo šiestich festivalových sekcií – Lexikón: Ženský pohľad a úlohy režisérky festivalového spotu.
Mohli by ste definovať hlavnú ideu festivalového spotu?
Festivalový spot odráža tému tohtoročnej festivalovej sekcie Lexikón, ktorá je venovaná ženskému pohľadu a hovorí o postavení žien v kinematografii, či ich zobrazovaní vo filme. Pre mňa osobne je to veľmi aktuálna téma, ktorá v poslednej dobe rezonuje aj vo svete. Spot tak pracuje s ukážkami filmov, ktoré sa tento rok objavia vo festivalovom programe, a ktoré zobrazujú rôznorodé ženy.
Z čoho ste pri jeho tvorbe vychádzali?
Inšpiráciou boli samotné filmy použité v spote a hudobný motív z piesne „Bábiky sa vraždia“ od Katarzie. Použité filmy sú vizuálne veľmi silné, majú jedinečnú atmosféru a svojskú estetiku. Napriek tomu, že sú odlišné, spoločne fungujú ako pestrofarebný celok. Hudba od Katarzie tieto obrazy prepája a vytvára tak mozaiku žien, ktoré sú na prvý pohľad možno rôzne, ale všetky majú v sebe silu veci zmeniť.
Tento spot je vyobrazením množstva rôznych žien – záberov vystrihnutých z tohoročných filmov. Počas neho znie Katarziin hlas a úryvok z jej piesne, kde sa pýta „Myslíš, že nemôžeme nič zmeniť, pretože sme iba ženy?“ Prečo ste si na spoluprácu prizvali práve Katarziu?
S Katarínou (Katarziou) sa poznáme z VŠMU, kde sme študovali v jednom ročníku, ona scenáristiku, ja dokumentárnu tvorbu. Stretávali sme sa pri školských cvičeniach, na spoločných predmetoch alebo filmových podujatiach v škole, ale aj mimo nej. Jej tvorbu teda poznám už od čias, kedy bola ešte scenáristkou a s hudbou len začínala.
Prednedávnom vydala nový album Antigona, ktorý je zároveň hudbou pre rovnomennú hru v Slovenskom národnom divadle, za ktorú spolu s Jonatánom Pastirčákom získali cenu Dosky. Pieseň Bábiky sa vraždia, ktorú sme sa rozhodli použiť aj v spote pre festival, je hneď prvou na tomto albume. Okamžite na mňa zapôsobila, rovnako ako aj celý album. Ten otvorene hovorí nie len o osobných skúsenostiach, ale aj celospoločenských problémoch. Myslím, že Katarzia je nezvyčajná žena v slovenskom a českom hudobnom prostredí a jej hudobná produkcia bola vždy silne autorská a ženská, nebála sa experimentovať a hovoriť o témach, ktorým sa mnohí radšej vo svojej tvorbe vyhýbajú.
Ktoré sú to témy a prečo sa ich tvorcovia boja?
Momentálne sú to asi veľmi aktuálne spoločenské aj politické témy, ktoré hýbu Slovenskom a ktoré zachytili aj mladí ľudia a silno ich zasiahli. Či už je to arogancia politickej moci, chladnokrvná vražda dvoch nevinných mladých ľudí alebo silné hlasy, ktoré sa neboja vystúpiť proti zlu a moci a otvorene ich konfrontovať.
Tento rok je opäť z čoho vyberať.
Sobota, 1.12.2018 – Dobrá práca (Beau Travail)
Jeden z najznámejších a najuznávanejších filmov oceňovanej francúzskej režisérky Claire Denis, ktorý natočila so svojou dvornou kameramankou Agnes Godard snáď ani veľmi netreba predstavovať. Festival tento skvelý film prinesie v špeciálnej projekcii z 35mm a bude to určite zážitok!
Sobota, 1.12.2018 – Druhá strana všetkého (The Other Side of Everything)
Mila Turajlić je vynikajúca mladá srbská režisérka a producentka, ktorá má za sebou úspešný debut v podobe dokumentárneho filmu Cinema Komunisto. S jej nasledujúcim filmom Druhá strana všetkého vyhrala minulý rok hlavnú cenu na prestížnom festivale dokumentárnych filmov IDFA v Amsterdame. Mila v ňom obracia kameru na vlastnú rodinu a prináša tak generačný portrét o histórii a súčasnosti nie len jednej rodiny, ale aj celej krajiny.
Nedela, 2.12.2018 – Rafiki
Príbeh o dvoch queer ženách z africkej Kene zaujal nie len na festivale v Cannes, ale aj všade inde, kde sa potom premietal. Jeho režisérka Wanuri Kahiu prináša príbeh o zakázanej láske vo farbách a obrazoch, ktoré z afrických krajín veľmi nezvykneme vídať. Tento odvážny a krásny film sa určite oplatí vidieť, aj keď doma v Keni ho Wanuri premietať zakázali.
Ďakujem za rozhovor.
A dovidenia v kine!
Anna Kačincová Predmerská
