Darijan Pejovski : Hraný film je ako maratón, krátky film je ako šprint

Darijan Pejovski (1983) je mladý macedónsky režisér. Absolvoval štúdium na Katedre filmovej a televíznej réžie na Fakulte dramatických umení v Skopje. Publikum ho pozná ako spoluautora scenára celovečerného hraného filmu režiséra Vladimíra Blazevského, Punk ‘s Not Dead (Pankot nie e mrtov, 2011). Predtým režíroval niekoľko krátkych a dokumentárnych filmov. Na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava ste mohli vidieť jeho prvý celovečerný hraný film Tri dni v septembri (2015).

 

Počas festivalu si sa zúčastnil premietania svojho filmu. Aké boli reakcie publika?

 

Myslím, že premietanie dopadlo veľmi dobre. Mali sme fakt fajn publikum – mnoho mladých ľudí, študentov, mladých začínajúcich hercov… V istom zmysle ide o „herecký film“…. A záujem o herecké výkony bolo cítiť. Som za to veľmi vďačný a spokojný, lebo práve na tento aspekt filmu sme sa zamerali a tvrdo sme na ňom pracovali.

 

Pejovski projekcia

 

Zúčastnil si sa už množstva rozličných festivalov. Môžeš porovnávať rôzne publiká. Čo by si povedal o nás?

 

Je to hlavne o kultúre. Napríklad diváci v Chicagu sa veľa pýtali, sú „kinofilovia“, o filmoch veľa premýšľajú. Tunajšie publikum kládlo veľa otázok a  prejavilo väčší záujem než napríklad diváci v Nemecku. Tam (v Nemecku) bolo počas Q&A (Question&Answer Day) plné kino, ale nik sa nič nepýtal. Chceli len počúvať. Ale tu prebehla veľmi kvalitná diskusia, takže to bolo veľmi príjemné.

 

Toto bol tvoj prvý hraný film. Predtým si vytvoril niekoľko krátkych filmov… Dokázal by si porovnať prácu na dlhometrážnom a krátkom filme?

 

Hraný film je čosi ako maratón, krátky film je ako šprint. Na krátkom filme je dobré to, že sa k výsledku dostaneš veľmi rýchlo a celá jeho tvorba je energická, vášnivá,… Tvorba dlhometrážneho filmu je omnoho metodickejším a analytickejším procesom. Páčilo sa mi to, ale človek si musí uvedomovať váhu svojich rozhodnutí – správnych či nesprávnych. A musí niesť následky, tak dobré ako aj zlé, napríklad po roku práce.

 

Mohli by sme tvoje krátke filmy interpretovať ako akúsi „predohru“ predtým, než si sa pustil do dlhometrážnych hraných filmov?

 

Jasné. Po škole som natočil asi 3-4 krátke filmy. Mohli by sme to chápať ako predprípravu na dlhometrážnu tvorbu. Na druhej strane, tešilo ma pracovať na krátkom filme, ale len na krátko. Ak by som mal točiť krátky film teraz, nebudem to brať ako niečo, čo ma pripraví na môj ďalší dlhometrážny film. Je to iné.

 

Plánuješ teda pokračovať v oboch – krátkometrážnej aj dlhometrážnej tvorbe?

 

Hej. Ale po tejto skúsenosti ma omnoho viac láka robiť hraný film, lebo som sa zamiloval do jeho procesu – do kontinuálneho riešenia problémov, všetkých komplikácií,.. Je to fascinujúce. Už sa neviem dočkať, kedy zase najbližšie začnem točiť.

 

Ako dlho vám trvalo natáčanie filmu Tri dni v septembri?

 

Nuž, bolo to veľmi rýchle. Veľká výzva. Je to pomerne nízkorozpočtový film. Nakrútili sme ho v priebehu 21 dní. Ale scenár nám dal zabrať. Koncept je veľmi komorný. Film stojí na hlavných postavách. Nie je to film o vizuálnej stránke snímky, ale o hereckých výkonoch.

 

three_days_in_september

 

Napriek tomu, mne vyhovovala aj vizuálna stránka. Vybraté lokácie…

 

Iste, ďakujem. Počas výroby sme spravili viacero múdrych ťahov. Jasne sme si stanovili, že neustúpime, nebudeme robiť žiadne kompromisy v súvislosti s kastingom a výberom priestorov. Hľadaním „správnych“ miest sme strávili naozaj veľa času. Potom sme ich už veľmi nemenili, nechali sme ich také, aké boli. Krajinu, interiéry, dom… Ale najdôležitejšie pre mňa bolo zvládnuť silné emocionálne scény v takom krátkom čase. Mal som dobré herečky.

 

Čo ťa inšpirovalo?

 

Už od začiatku som mal predstavu, že chcem mať dva silné ženské charaktery. Diametrálne odlišné ženy, ktoré postupom času zisťujú, že vlastne vôbec nie sú až také rozdielne. Jediné, čo túto tému mohlo spojiť bol z môjho pohľadu typický balkánsky problém – násilný muž. A tak som si povedal, že to bude dobrý koncept. Taktiež som chcel vytvoriť žánrový portrét, ktorý v našej kinematografii nie je celkom bežný. To boli nosné myšlienky príbehu.

 

Spomínal si, že sa tešíš na svoj najbližší hraný film. Už si nad ním aj bližšie uvažoval, či je ešte priskoro vôbec sa naň pýtať?

 

Som šialene unavený. Tento mesiac som bol s filmom na troch festivaloch. Jasné, že mám nápad, mám víziu, ktorú by som chcel rozvinúť, ale ešte je príliš skoro baviť sa o tom. Chcel by som spraviť niečo odlišné, no na druhej strane… Neviem ujsť od svojho filmového fetišizmu.

 

Bol to tvoj prvý hraný film a hneď sa dostal do povedomia – poznajú ho rôzne krajiny, publiká, festivaly…

 

Áno, presne. Krátke filmy sú iné. Môžeš ich ukázať na festivale, môžeš s nimi cestovať, ale… V prípade hraného filmu je prepojenie s publikom celkom odlišné. Prvýkrát som šiel tvárou v tvár k publiku, ktoré nevedelo nič o mojej krajine, o mne či o mojom filme. Diváci si len kúpili lístok a šli do kina pozrieť si nejaký film. Takže pre mňa to bolo dosť stresujúce. No teraz mám za sebou už pár festivalov a som spokojný. Teším sa a užívam si to.

 

Anna Predmerská

 

 

 

 

Divácka súťaž bratislavského filmového festivalu pozná svojich víťazov, o ktorých rozhodlo žrebovanie z hlasovacích lístkov o najlepší film festivalu podľa jeho návštevníkov. Prinášame vám zoznam vecných cien a mená výhercov. Blahoželáme a tešíme sa na stretnutie o rok, na jubilejnom 20. ročníku MFF Bratislava.

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Senci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.