Irena ide stále ďalej, stále hlbšie

Dnes má na IFF Bratislava premiéru nový film divadelnej teoretičky a v poslednej dobe aj dokumentaristky Anny Gruskovej, Profesionálna cudzinka. Po Rabínke (2012) a Návrate do horiaceho domu (2014), je spisovateľka a novinárka Irena Brežná už tretia ženská osobnosť, ktorej sa Grusková rozhodla vzdať filmový hold.

 

Profesionalna_cudzinka

MS: Po Rabínke a Návrate do horiaceho domu je Profesionálna cudzinka ďalšou sondou do života významnej ženy – hrdinky. Vyvinula sa táto snaha prirodzene alebo vnímate nedostatok pozornosti voči ženám na poli dokumentárnej tvorby?

 

AG: Ženy sú nielen v slovenskej spoločnosti často sexualizované, fetišizované, dievčatká od malička učia narábať tzv. ženskými zbraňami. Nevedomky sa tak obmedzujeme, uzatvárame a nechávame mnohé svoje talenty nerozvinuté. Tragické je, že verejný priestor prenechávame mužom a ich hovorkyniam. Preto ma teší, že aj na Slovensku pribúda čoraz viac dokumentaristiek. Väčšinou riešia tzv. univerzálne témy, ale možno sa tiež časom začnú zaoberať aj ženským svetom, ako to urobila napríklad Diana Fabiánová vo filme Mesiac v nás. Ja som tiež ako dievča recitovala Jesenina a napísala dizertáciu o Arthurovi Schnitzlerovi. Až neskôr som sa začala zaujímať nielen o sociálnu situáciu žien, ale aj o ich tvorivosť, duchovnosť, statočnosť, bolo to pre mňa objavovanie nových svetov, ale aj svojho vlastného.

 

MS: V dokumente je použitých množstvo archívnych záberov. Aký bol váš postup pri príprave dokumentu? Zber materiálu a následne dramaturgické napojenie s hovoreným slovom alebo opačne?

 

AG: Archívy som mala z veľkej časti dopredu prichystané, ale počas procesu nám Irena Brežná ešte občas niečo poslala. Film Profesionálna cudzinka sme stavali ako putovanie medzi tým, čo som pracovne nazvala jazykové hniezda. Archívy sa v tých hniezdach akosi prirodzene usadili. Keďže som pôvodne vyštudovala divadelnú a filmovú vedu, mám veľmi rada prácu s archívnymi materiálmi a plánujem sa jej venovať aj ďalej.

 

MS: Irena Brežná je medzinárodným fenoménom, predpokladám, že spolupráca nebola celkom ľahká. Nakrúcalo sa vo Švajčiarsku aj na Slovensku, ale aj na iných miestach, aký ste z toho mali pocit?  

 

AG: Nakrúcalo sa ešte aj v Prahe. Najviac vo Švajčiarsku a na Slovensku. Celé to trvalo  asi tri roky. Ja ale nie som profesionálna cudzinka, cítim sa byť Stredoeurópankou, mám rada túto kultúru a celé toto územie, ktoré dalo svetu množstvo talentovaných a múdrych ľudí, ktorých si, ako to tak už býva, začali vážiť až mimo Strednej Európy.

 

 

MS: Stretnutie s vašou protagonistkou muselo ovplyvniť váš osobný, ale aj pracovný život. Ako ju vnímate?

 

AG: Irena ovplyvnila môj život, tak ako životy mnohých iných ľudí okolo nej najmä  svojou odvahou a kritickým myslením. Je to človek, ktorý sa neuspokojí mávnutím ruky: to je dobré,  nechaj to tak. Ona ide stále ďalej, stále hlbšie.

Považujem ju za svoju priateľku, a vieme si povedať aj veľmi nepríjemné veci. Hlavná myšlienka? Asi patchworková identita. Emigrácia ako jediná vlasť. A vnútorná sloboda. Vo filme sa tieto témy objavujú na viacerých miestach.

 

MS: Irena Brežná je človek s otvorenou mysľou. U koho v hlave skrsol nápad s kamerou prichytenou na kormidle bicykla?

 

AG: Irenu nepotešíte, keď ju pozvete na kávu alebo na obed, ale nadchne ju pozvanie na turistiku, bicyklovanie, plávanie. Od začiatku som plánovala ukázať ju v pohybe. Nápad nakrúcať ju kamerou Go-pro zospodu bol môj, lebo žiaden slušný kameraman či kameramanka, a v mojom prípade to bola skvelá, empatická Vierka Bačíková, by sa zrejme takého vizuálneho rúhačstva nedopustil/a.

 

 

Marek Suchitra

 

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Seneci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.

 

Električka zvaná Túžba (A Streetcar Named Desire, 1951) s Marlonom Brandom v hlavnej úlohe je z hľadiska hereckej práce prelomovým filmom kvôli uplatneniu princípov method acting. Viac o histórii a definícii tejto hereckej metódy píše Mária Miniariková.