Irena ide stále ďalej, stále hlbšie

Dnes má na IFF Bratislava premiéru nový film divadelnej teoretičky a v poslednej dobe aj dokumentaristky Anny Gruskovej, Profesionálna cudzinka. Po Rabínke (2012) a Návrate do horiaceho domu (2014), je spisovateľka a novinárka Irena Brežná už tretia ženská osobnosť, ktorej sa Grusková rozhodla vzdať filmový hold.

 

Profesionalna_cudzinka

MS: Po Rabínke a Návrate do horiaceho domu je Profesionálna cudzinka ďalšou sondou do života významnej ženy – hrdinky. Vyvinula sa táto snaha prirodzene alebo vnímate nedostatok pozornosti voči ženám na poli dokumentárnej tvorby?

 

AG: Ženy sú nielen v slovenskej spoločnosti často sexualizované, fetišizované, dievčatká od malička učia narábať tzv. ženskými zbraňami. Nevedomky sa tak obmedzujeme, uzatvárame a nechávame mnohé svoje talenty nerozvinuté. Tragické je, že verejný priestor prenechávame mužom a ich hovorkyniam. Preto ma teší, že aj na Slovensku pribúda čoraz viac dokumentaristiek. Väčšinou riešia tzv. univerzálne témy, ale možno sa tiež časom začnú zaoberať aj ženským svetom, ako to urobila napríklad Diana Fabiánová vo filme Mesiac v nás. Ja som tiež ako dievča recitovala Jesenina a napísala dizertáciu o Arthurovi Schnitzlerovi. Až neskôr som sa začala zaujímať nielen o sociálnu situáciu žien, ale aj o ich tvorivosť, duchovnosť, statočnosť, bolo to pre mňa objavovanie nových svetov, ale aj svojho vlastného.

 

MS: V dokumente je použitých množstvo archívnych záberov. Aký bol váš postup pri príprave dokumentu? Zber materiálu a následne dramaturgické napojenie s hovoreným slovom alebo opačne?

 

AG: Archívy som mala z veľkej časti dopredu prichystané, ale počas procesu nám Irena Brežná ešte občas niečo poslala. Film Profesionálna cudzinka sme stavali ako putovanie medzi tým, čo som pracovne nazvala jazykové hniezda. Archívy sa v tých hniezdach akosi prirodzene usadili. Keďže som pôvodne vyštudovala divadelnú a filmovú vedu, mám veľmi rada prácu s archívnymi materiálmi a plánujem sa jej venovať aj ďalej.

 

MS: Irena Brežná je medzinárodným fenoménom, predpokladám, že spolupráca nebola celkom ľahká. Nakrúcalo sa vo Švajčiarsku aj na Slovensku, ale aj na iných miestach, aký ste z toho mali pocit?  

 

AG: Nakrúcalo sa ešte aj v Prahe. Najviac vo Švajčiarsku a na Slovensku. Celé to trvalo  asi tri roky. Ja ale nie som profesionálna cudzinka, cítim sa byť Stredoeurópankou, mám rada túto kultúru a celé toto územie, ktoré dalo svetu množstvo talentovaných a múdrych ľudí, ktorých si, ako to tak už býva, začali vážiť až mimo Strednej Európy.

 

 

MS: Stretnutie s vašou protagonistkou muselo ovplyvniť váš osobný, ale aj pracovný život. Ako ju vnímate?

 

AG: Irena ovplyvnila môj život, tak ako životy mnohých iných ľudí okolo nej najmä  svojou odvahou a kritickým myslením. Je to človek, ktorý sa neuspokojí mávnutím ruky: to je dobré,  nechaj to tak. Ona ide stále ďalej, stále hlbšie.

Považujem ju za svoju priateľku, a vieme si povedať aj veľmi nepríjemné veci. Hlavná myšlienka? Asi patchworková identita. Emigrácia ako jediná vlasť. A vnútorná sloboda. Vo filme sa tieto témy objavujú na viacerých miestach.

 

MS: Irena Brežná je človek s otvorenou mysľou. U koho v hlave skrsol nápad s kamerou prichytenou na kormidle bicykla?

 

AG: Irenu nepotešíte, keď ju pozvete na kávu alebo na obed, ale nadchne ju pozvanie na turistiku, bicyklovanie, plávanie. Od začiatku som plánovala ukázať ju v pohybe. Nápad nakrúcať ju kamerou Go-pro zospodu bol môj, lebo žiaden slušný kameraman či kameramanka, a v mojom prípade to bola skvelá, empatická Vierka Bačíková, by sa zrejme takého vizuálneho rúhačstva nedopustil/a.

 

 

Marek Suchitra

 

Vážení fanúšikovia filmu a filmového umenia, milí diváci, kolegovia, priatelia, verte nám, že sme tí poslední, ktorí sa tak chceli a museli rozhodnúť, ale zároveň musíme a chceme byť tí prví, ktorí vám toto rozhodnutie oznámia: Medzinárodný filmový festival Bratislava sa v roku 2019 neuskutoční.

Cenu divákov získal na základe hlasovania návštevníkov festivalu druhý celovečerný hraný film režisérky Wanuri Kahiu o zakázanej láske v Keni Rafiki (2018).

Ocenenia 20. ročníka MFF Bratislava 2018

„Keď máš to šťastie, že ťa živí to, čo máš rád, má to zároveň aj odvrátenú stránku – tú vec už vlastne nikdy nerobíš pre radosť, vždy je to práca“

 

Tomáš Hudák. Študoval filmovú vedu (kritiku) na VŠMU. Milovník filmu, hudby, literatúry a celkovo umenia. Aktuálne pôsobí ako freelancer – píše recenzie o filmoch a spoluorganizuje viacero slovenských filmových festivalov.

Šimon Šafránek. Režisér, spisovateľ, novinár, DJ – multižánrový umelec s citom pre hudbu a slovo. Freelancer píšuci pre Deník N, Hospodářské noviny, Reflex, Magnus a i. Zameriava sa primárne na oblasť filmu, hudobných videoklipov a celkovo kultúrne dianie. Na MFF Bratislava 2018 príde osobne predstaviť svoj celovečerný debut o  skateboardingu v Československu King Skate.

 

Po filmoch sme lepší, krajší, odvážnejší, romantickejší, slobodnejší“

  

Bibiana Ondrejková. Známa divadelná i dabingová herečka a moderátorka. Široká verejnosť ju pozná hlavne vďaka prepožičanému hlasu Phoebe Buffay z Priateľov. Vizuál si mnohí spájajú so slovenskými seriálmi Ochrancovia (2014), Vdova (2014), Kriminálka Staré Mesto (2010) či Panelák (2008).

„Herci vnášajú do filmu najviac emócií a dávajú mu dušu“

 

Daniel Rihák. Čerstvý absolvent štúdia katedry filmovej réžie VŠMU pod vedením prof. Martina Šulíka. Režisér (zatiaľ) študentských filmov a množstva reklamných spotov. Jeho absolventský film Výlet nedávno získal cenu za najlepšiu réžiu a cenu za najlepší zvuk na študentskom festivale Áčko.

 

„Všetky ženy majú v sebe silu veci zmeniť“

 

Ivana Hucíková patrí do generácie mladých filmáriek a filmárov. Študovala na VŠMU, ktorú ukončila v roku 2015 filmom Matky a dcéry. „Bratislavčanka“ z Oravy, striedavo žijúca a tvoriaca na Slovensku a v USA. Doposiaľ má na konte viaceré krátke dokumentárne filmy: Into My Life (2018), Connie&Corey (2017) a i. Aktuálne pracuje na vývoji niekoľkých filmových projektov, či už ako režisérka, producentka alebo strihačka.

Autorka textu: Kristína Országhová (umelkyňa)

 

„Marseille, neskorý február. Z istého uhla pohľadu som to pokašlal a uhly pohľadu sa rátajú. Uhly útoku. Môj príbeh je jednoduchý. Príbeh muža, ktorý opustil Francúzsko na príliš dlhý čas. Vojak, ktorý odišiel z armády ako seržant. Hlavný seržant Galoup. To som ja. Nespôsobilý pre život. Nespôsobilý pre civilný život.“

Slávnostné uvedenie filmu HOVORY S TGM sa uskutoční 1. 12. 2018 o 18 hod. v Kine Lumiére, v rámcii 20. ročníka MFF BRATISLAVA. Pozrite si rozhovor s hercom Martinom Hubom pre Kinorama.sk

„Kino je skvelé médium na zdieľanie spoločných európskych hodnôt“

 

Dominika Jarečná sa narodila v roku 1999 v Bratislave. Aktuálne študuje odbor Teória a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (Česko). Bola členkou poroty Giornate degli Autori na MFF v Benátkach 2018 a je ambasádorkou ceny LUX na roky 2018-2019.