„Tieto filmy patrili na najprestížnejších svetových festivaloch k tým najoceňovanejším.“
Nenad Dukić. Srbský filmový kritik, ktorý už 8 rokov spolupracuje v tíme ľudí pripravujúcich Medzinárodný filmový festival Bratislava. Tento rok, pri 20. výročí od jeho vzniku, je opäť zostavovateľom Súťaže hraných filmov a spoluzostavovateľom sekcie Cinema Now.
Už mnohokrát ste avizovali, že rozhodujúcim činiteľom pri výbere filmov je ich kvalita. Ako by ste definovali kvalitný film? Ktoré atribúty musí film spĺňať, aby bol dosť dobrý?
Otázka hodnoty je v estetike jednou z tých najcitlivejších a najťažších. Preto sa seriózni umeleckí, divadelní, literárni či filmoví kritici pri analýze určitého artefaktu snažia hodnoteniu vyhýbať. Najmä pri filmoch a filmovej tvorbe však verejnosť očakáva, že vyjadria svoj názor, že zhodnotia či ide o dobrý alebo zlý film a prečo.
Existuje niekoľko parametrov, ktoré sú pri hodnotení kvality filmu rozhodujúce. Hlavným je, ako silný a rozvinutý je filmový jazyk, ktorý režisér vo svojej tvorbe používa. Nasleduje vizuálna kvalita filmu, rozprávanie príbehu a nakoľko úspešný bol režisér pri režírovaní hercov. Aby film fungoval ako harmonický celok, všetky tieto aspekty by mali byť vyvážené.
Kde a ako ste prišli k tipom pre tohtoročný festival – koľko filmov ste si pozreli, kým ste sa napokon rozhodli, že tieto sú pre 20. ročník MFF Bratislava tie pravé?
Proces výberu filmov do programu zahŕňa nepretržité monitorovanie svetovej produkcie daného roka. Väčšinu filmov vidím v programoch popredných filmových festivalov, ako napríklad Cannes, Benátky, Berlín, či Karlovy Vary. Niektoré mi odporučia vidieť a zvážiť producenti, a niektoré sa na festival prihlásia priamo. Presné číslo Vám nepoviem, ale aby som vybral osem filmov do súťaže, videl som ich asi 150.
Pred siedmimi rokmi ste sa rámci jedného rozhovoru vyjadrili, že súčasná filmová produkcia prechádza krízou, lebo v ostatnom čase svetová kinematografia nemá žiadne veľké mená ani silné tituly. Spomenuli ste, že pred niekoľkými dekádami vznikalo ročne pätnásť až dvadsať filmov, ktoré sa zapísali do histórie kinematografie. Zmenil sa medzičasom Váš názor, alebo je aj súčasná situácia stále taká pochmúrna?
Tieto „zlaté časy“ sú preč, pretože už nie sú veľkí autori ani veľké filmové osobnosti. Dni Felliniho, Kurosawu, Tarkovského, Bunuela a Bergmana sú za nami a nové mená 80. a 90. rokov ako Almodovar, Kaurismäki, Kusturica či Kopola vytvorili viacero veľmi dobrých filmov, no nie až takého formátu a takej silnej autorskej poetiky. V posledných rokoch sa objavilo niekoľko veľmi kvalitných titulov a tak je tomu aj v tohtoročnej produkcii, ale len málo z nich sa bude v kontexte filmovej histórie považovať za skutočný prínos. Takže, bohužiaľ, veľa sa nezmenilo.
Viem, že táto otázka bude pre vás ako zostavovateľa dvoch z nosných sekcií festivalu veľmi náročná, ale predsa, mohli by ste sa s nami podeliť o pár tipov na filmy, na ktoré by sa diváci určite mali ísť pozrieť?
Jednou z ciest, ako spoznať tie najlepšie debuty z tohtoročnej produkcie, je pozrieť si osem filmov v tohtoročnej Súťaži hraných filmov. Ak si k tomu pridáte belgický film Dievča od Lukasa Dhonta (ktorý predstavíme v rámci sekcie Cena LUX), dovolím si tvrdiť, že získate výborný prehľad o tom najlepšom z dnešnej mladej filmovej tvorby.
Každá voľba závisí na kritériách a vkuse festivalového dramaturga, no ukázalo sa, že tieto filmy patrili na najprestížnejších svetových festivaloch k tým najoceňovanejším.
Prvé filmy z dielne týchto ôsmich režisérov sa odvážne zameriavajú na problémy mladých ľudí z rôznych častí sveta, majú silný naratív a v zmysle filmového jazyka sú takisto veľmi bohaté.
Myslím si, že tieto dôvody sú dostatočne silné na to, aby pritiahli bratislavského, a obzvlášť mladého diváka, do kina.
Nemyslím si, že je spravodlivé ani správne vyberať spomedzi filmov len niektoré, pretože každý je do programu zaradený z istého špecifického dôvodu. Ak ale nedáte inak, zo súťažných si nenechajte ujsť nórsky film Slepá škvrna od Tuvy Novotny a kirgizsko-ruskú snímku Šalamúnova hora od Elizavety Stishovej, a neprehliadnite ani Pri bráne večnosti z réžie Juliana Schnabela v sekcii Cinema Now.
Ďakujem za rozhovor.
A dovidenia v kine!
Anna Kačincová Predmerská