Osobne ma fascinujú ženy, ktoré idú proti prúdu

Sahraa Karimi emigrovala na Slovensko, kde vyštudovala filmovú školu  pokračuje v cykle „Ženy na území mužov“ filmom Parlika. Venuje sa v ňom osobnosti afganskeho hnutia pre práva žien.   

Parlika

 

MS: Parlika je po vašom debutovom filme Afganske ženy za volantom ďalšia snímka, ktorá sa zaoberá postavením ženy v afgánskom priestore. Vybrali ste si osud konkrétnej ženy. Je to pre dokument ľahšia cesta, ako poukázať na celospoločenský problém?

 

SK: Žena a ženský svet boli pre mňa vždy zaujímavé. Po prvé som z krajiny, kde postavenie ženy nie je celkom v poriadku. Celý svet vie aký osud mala a má afganska žena v spoločnosti, kde je mužské postavenie dominantné. Parlika je ďalší film z cyklu „ Ženy na území mužov “. Prvý film z tohto cyklu bol „ Afganske ženy za volantom “, kde som sa symbolicky cez šoférovanie zaoberala základnými právami žien v moslimskej krajine akou je Afganistan. Chcela som povedať, že  pokiaľ žena nemá slobodu šoférovať, tak nemá slobodu riadiť svoj život. V Parlike som sa na to pozrela z iného pohľadu. Z pohľadu ženy, ktorá celý život bojovala za práva žien v krajine, kde každodenne dochádza na ženách k násiliu rôznych druhov. Mám rada, keď o probléme nerozprávam priamo. Nechcela som robiť žurnalistickú prácu.  Chcem rozprávať filmovým jazykom a pre toto rozprávanie som si vybrala konkrétnu osobu, cez ktorú môžem hovoriť o probléme, ktorý je spoločenský. Parlika je žena, ktorá prežila rôzne historické obdobia mojej krajiny a cez jej aktivity som zobrazila našu spoločnosť.  

 

MS: Akým spôsobom ste sa dozvedeli o príbehu Suraye Parliky?

 

SK: Cez môjho kamaráta. Stretla som sa ňou a jej osud bol pre mňa veľmi zaujímavý. Ale nechcela som robiť film len o nej. Ešte k tomu som bola pri nakrúcaní sama. Žiaden štáb som nemala. Len svoju kameru a nič iné. A bolo to po dlhom čase, čo som sa vrátila do Kábulu. Takže to nebolo ľahké. Ale rozhodla som urobiť s ňou rozhovory a celé to filmovať. Potom som postupne začala premýšľať o spôsobe filmového rozprávania. Médiá v Afganisane majú veľmi dôležitú rolu, ale ženy ako Parlika nie sú veľmi viditeľné.

 

MS: Budete film prezentovať aj v Afganistane? Aké by boli (sú) reakcie laickej verejnosti na váš film?

 

SK: Ešte som neprezentovala. Ale viem, že to nebude bez problémov. V Parlike som priamo kritizovala islamistov v našej krajine ( MUJAHEDIN ). Je to dosť politický film. Tak som sama zvedavá, aké budú reakcie v Afganistane.

 

MS: Inšpirovala vás Suraya k nakrúteniu ďalšieho dokumentu so spoločenským presahom?

 

SK: Mna zaujíma aj hraný film. Ale dokumenty robím preto, aby som o veci, o ktorej veľa filmárov v mojej krajine nemá odvahu rozprávať, mohla povedať priamo. Ako som povedala, tie dokumenty sú z cyklu “ Ženy na území mužov” a budem v tom pokračovať. Opäť cez iný pohľad.  

 

MS: Bolo zvláštne pozorovať kontrast mužov, ktorí „drzo“ pozerali do kamery so zábermi žien, ktoré si naopak zakrývali tvár.  Mohlo to byť tým, že za kamerou videli ženu?

 

SK: Asi. Tu v Afganistane vždy pozerajú na ženy zvláštne. Hlavne ak vyzerajú inakšie. Ešte aj za kamerou. Zaujímavé je, že veľa ľudí tu v Kábule alebo mimo neho si myslí, že nie som z Afganistanu. Lebo moje oblečenie je iné a mám silný prízvuk, keď rozprávam po Afgansky. Všeobecne muži u nás stále nie sú zvyknutí vidieť ženu, ktorá je moderná.

 

MS: Parlika nemá partnera a deti. Je  to niečo, čo ju výrazne odlišuje od ostatných žien?

 

SK: V krajine, kde sa dievča vydáva, keď má trinásť až štrnásť rokov, v krajine kde ženy rodia sedem až desať detí a v krajine, kde ženy nemajú základné práva je Parlika čistý zázrak. Obetovala svoj život a to je pre mňa veľmi cenné. Také ženy sú pre nás modla. Osobne ma fascinujú ženy, ktoré idú proti prúdu. Lebo ja sama vždy idem proti prúdom.

 

MS: Predpokladáte, že sa situácia zmení v horizonte desiatich rokov k lepšiemu?

 

SK: Dufam, že sa zmení. Modlíme sa za to.

 

Marek Suchitra

 

 

Divácka súťaž bratislavského filmového festivalu pozná svojich víťazov, o ktorých rozhodlo žrebovanie z hlasovacích lístkov o najlepší film festivalu podľa jeho návštevníkov. Prinášame vám zoznam vecných cien a mená výhercov. Blahoželáme a tešíme sa na stretnutie o rok, na jubilejnom 20. ročníku MFF Bratislava.

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Senci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.