Osobne ma fascinujú ženy, ktoré idú proti prúdu

Sahraa Karimi emigrovala na Slovensko, kde vyštudovala filmovú školu  pokračuje v cykle „Ženy na území mužov“ filmom Parlika. Venuje sa v ňom osobnosti afganskeho hnutia pre práva žien.   

Parlika

 

MS: Parlika je po vašom debutovom filme Afganske ženy za volantom ďalšia snímka, ktorá sa zaoberá postavením ženy v afgánskom priestore. Vybrali ste si osud konkrétnej ženy. Je to pre dokument ľahšia cesta, ako poukázať na celospoločenský problém?

 

SK: Žena a ženský svet boli pre mňa vždy zaujímavé. Po prvé som z krajiny, kde postavenie ženy nie je celkom v poriadku. Celý svet vie aký osud mala a má afganska žena v spoločnosti, kde je mužské postavenie dominantné. Parlika je ďalší film z cyklu „ Ženy na území mužov “. Prvý film z tohto cyklu bol „ Afganske ženy za volantom “, kde som sa symbolicky cez šoférovanie zaoberala základnými právami žien v moslimskej krajine akou je Afganistan. Chcela som povedať, že  pokiaľ žena nemá slobodu šoférovať, tak nemá slobodu riadiť svoj život. V Parlike som sa na to pozrela z iného pohľadu. Z pohľadu ženy, ktorá celý život bojovala za práva žien v krajine, kde každodenne dochádza na ženách k násiliu rôznych druhov. Mám rada, keď o probléme nerozprávam priamo. Nechcela som robiť žurnalistickú prácu.  Chcem rozprávať filmovým jazykom a pre toto rozprávanie som si vybrala konkrétnu osobu, cez ktorú môžem hovoriť o probléme, ktorý je spoločenský. Parlika je žena, ktorá prežila rôzne historické obdobia mojej krajiny a cez jej aktivity som zobrazila našu spoločnosť.  

 

MS: Akým spôsobom ste sa dozvedeli o príbehu Suraye Parliky?

 

SK: Cez môjho kamaráta. Stretla som sa ňou a jej osud bol pre mňa veľmi zaujímavý. Ale nechcela som robiť film len o nej. Ešte k tomu som bola pri nakrúcaní sama. Žiaden štáb som nemala. Len svoju kameru a nič iné. A bolo to po dlhom čase, čo som sa vrátila do Kábulu. Takže to nebolo ľahké. Ale rozhodla som urobiť s ňou rozhovory a celé to filmovať. Potom som postupne začala premýšľať o spôsobe filmového rozprávania. Médiá v Afganisane majú veľmi dôležitú rolu, ale ženy ako Parlika nie sú veľmi viditeľné.

 

MS: Budete film prezentovať aj v Afganistane? Aké by boli (sú) reakcie laickej verejnosti na váš film?

 

SK: Ešte som neprezentovala. Ale viem, že to nebude bez problémov. V Parlike som priamo kritizovala islamistov v našej krajine ( MUJAHEDIN ). Je to dosť politický film. Tak som sama zvedavá, aké budú reakcie v Afganistane.

 

MS: Inšpirovala vás Suraya k nakrúteniu ďalšieho dokumentu so spoločenským presahom?

 

SK: Mna zaujíma aj hraný film. Ale dokumenty robím preto, aby som o veci, o ktorej veľa filmárov v mojej krajine nemá odvahu rozprávať, mohla povedať priamo. Ako som povedala, tie dokumenty sú z cyklu “ Ženy na území mužov” a budem v tom pokračovať. Opäť cez iný pohľad.  

 

MS: Bolo zvláštne pozorovať kontrast mužov, ktorí „drzo“ pozerali do kamery so zábermi žien, ktoré si naopak zakrývali tvár.  Mohlo to byť tým, že za kamerou videli ženu?

 

SK: Asi. Tu v Afganistane vždy pozerajú na ženy zvláštne. Hlavne ak vyzerajú inakšie. Ešte aj za kamerou. Zaujímavé je, že veľa ľudí tu v Kábule alebo mimo neho si myslí, že nie som z Afganistanu. Lebo moje oblečenie je iné a mám silný prízvuk, keď rozprávam po Afgansky. Všeobecne muži u nás stále nie sú zvyknutí vidieť ženu, ktorá je moderná.

 

MS: Parlika nemá partnera a deti. Je  to niečo, čo ju výrazne odlišuje od ostatných žien?

 

SK: V krajine, kde sa dievča vydáva, keď má trinásť až štrnásť rokov, v krajine kde ženy rodia sedem až desať detí a v krajine, kde ženy nemajú základné práva je Parlika čistý zázrak. Obetovala svoj život a to je pre mňa veľmi cenné. Také ženy sú pre nás modla. Osobne ma fascinujú ženy, ktoré idú proti prúdu. Lebo ja sama vždy idem proti prúdom.

 

MS: Predpokladáte, že sa situácia zmení v horizonte desiatich rokov k lepšiemu?

 

SK: Dufam, že sa zmení. Modlíme sa za to.

 

Marek Suchitra

 

 

Vážení fanúšikovia filmu a filmového umenia, milí diváci, kolegovia, priatelia, verte nám, že sme tí poslední, ktorí sa tak chceli a museli rozhodnúť, ale zároveň musíme a chceme byť tí prví, ktorí vám toto rozhodnutie oznámia: Medzinárodný filmový festival Bratislava sa v roku 2019 neuskutoční.

Cenu divákov získal na základe hlasovania návštevníkov festivalu druhý celovečerný hraný film režisérky Wanuri Kahiu o zakázanej láske v Keni Rafiki (2018).

Ocenenia 20. ročníka MFF Bratislava 2018

„Keď máš to šťastie, že ťa živí to, čo máš rád, má to zároveň aj odvrátenú stránku – tú vec už vlastne nikdy nerobíš pre radosť, vždy je to práca“

 

Tomáš Hudák. Študoval filmovú vedu (kritiku) na VŠMU. Milovník filmu, hudby, literatúry a celkovo umenia. Aktuálne pôsobí ako freelancer – píše recenzie o filmoch a spoluorganizuje viacero slovenských filmových festivalov.

Šimon Šafránek. Režisér, spisovateľ, novinár, DJ – multižánrový umelec s citom pre hudbu a slovo. Freelancer píšuci pre Deník N, Hospodářské noviny, Reflex, Magnus a i. Zameriava sa primárne na oblasť filmu, hudobných videoklipov a celkovo kultúrne dianie. Na MFF Bratislava 2018 príde osobne predstaviť svoj celovečerný debut o  skateboardingu v Československu King Skate.

 

Po filmoch sme lepší, krajší, odvážnejší, romantickejší, slobodnejší“

  

Bibiana Ondrejková. Známa divadelná i dabingová herečka a moderátorka. Široká verejnosť ju pozná hlavne vďaka prepožičanému hlasu Phoebe Buffay z Priateľov. Vizuál si mnohí spájajú so slovenskými seriálmi Ochrancovia (2014), Vdova (2014), Kriminálka Staré Mesto (2010) či Panelák (2008).

„Herci vnášajú do filmu najviac emócií a dávajú mu dušu“

 

Daniel Rihák. Čerstvý absolvent štúdia katedry filmovej réžie VŠMU pod vedením prof. Martina Šulíka. Režisér (zatiaľ) študentských filmov a množstva reklamných spotov. Jeho absolventský film Výlet nedávno získal cenu za najlepšiu réžiu a cenu za najlepší zvuk na študentskom festivale Áčko.

 

„Všetky ženy majú v sebe silu veci zmeniť“

 

Ivana Hucíková patrí do generácie mladých filmáriek a filmárov. Študovala na VŠMU, ktorú ukončila v roku 2015 filmom Matky a dcéry. „Bratislavčanka“ z Oravy, striedavo žijúca a tvoriaca na Slovensku a v USA. Doposiaľ má na konte viaceré krátke dokumentárne filmy: Into My Life (2018), Connie&Corey (2017) a i. Aktuálne pracuje na vývoji niekoľkých filmových projektov, či už ako režisérka, producentka alebo strihačka.

Autorka textu: Kristína Országhová (umelkyňa)

 

„Marseille, neskorý február. Z istého uhla pohľadu som to pokašlal a uhly pohľadu sa rátajú. Uhly útoku. Môj príbeh je jednoduchý. Príbeh muža, ktorý opustil Francúzsko na príliš dlhý čas. Vojak, ktorý odišiel z armády ako seržant. Hlavný seržant Galoup. To som ja. Nespôsobilý pre život. Nespôsobilý pre civilný život.“

Slávnostné uvedenie filmu HOVORY S TGM sa uskutoční 1. 12. 2018 o 18 hod. v Kine Lumiére, v rámcii 20. ročníka MFF BRATISLAVA. Pozrite si rozhovor s hercom Martinom Hubom pre Kinorama.sk

„Kino je skvelé médium na zdieľanie spoločných európskych hodnôt“

 

Dominika Jarečná sa narodila v roku 1999 v Bratislave. Aktuálne študuje odbor Teória a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (Česko). Bola členkou poroty Giornate degli Autori na MFF v Benátkach 2018 a je ambasádorkou ceny LUX na roky 2018-2019.