Osobne ma fascinujú ženy, ktoré idú proti prúdu

Sahraa Karimi emigrovala na Slovensko, kde vyštudovala filmovú školu  pokračuje v cykle „Ženy na území mužov“ filmom Parlika. Venuje sa v ňom osobnosti afganskeho hnutia pre práva žien.   

Parlika

 

MS: Parlika je po vašom debutovom filme Afganske ženy za volantom ďalšia snímka, ktorá sa zaoberá postavením ženy v afgánskom priestore. Vybrali ste si osud konkrétnej ženy. Je to pre dokument ľahšia cesta, ako poukázať na celospoločenský problém?

 

SK: Žena a ženský svet boli pre mňa vždy zaujímavé. Po prvé som z krajiny, kde postavenie ženy nie je celkom v poriadku. Celý svet vie aký osud mala a má afganska žena v spoločnosti, kde je mužské postavenie dominantné. Parlika je ďalší film z cyklu „ Ženy na území mužov “. Prvý film z tohto cyklu bol „ Afganske ženy za volantom “, kde som sa symbolicky cez šoférovanie zaoberala základnými právami žien v moslimskej krajine akou je Afganistan. Chcela som povedať, že  pokiaľ žena nemá slobodu šoférovať, tak nemá slobodu riadiť svoj život. V Parlike som sa na to pozrela z iného pohľadu. Z pohľadu ženy, ktorá celý život bojovala za práva žien v krajine, kde každodenne dochádza na ženách k násiliu rôznych druhov. Mám rada, keď o probléme nerozprávam priamo. Nechcela som robiť žurnalistickú prácu.  Chcem rozprávať filmovým jazykom a pre toto rozprávanie som si vybrala konkrétnu osobu, cez ktorú môžem hovoriť o probléme, ktorý je spoločenský. Parlika je žena, ktorá prežila rôzne historické obdobia mojej krajiny a cez jej aktivity som zobrazila našu spoločnosť.  

 

MS: Akým spôsobom ste sa dozvedeli o príbehu Suraye Parliky?

 

SK: Cez môjho kamaráta. Stretla som sa ňou a jej osud bol pre mňa veľmi zaujímavý. Ale nechcela som robiť film len o nej. Ešte k tomu som bola pri nakrúcaní sama. Žiaden štáb som nemala. Len svoju kameru a nič iné. A bolo to po dlhom čase, čo som sa vrátila do Kábulu. Takže to nebolo ľahké. Ale rozhodla som urobiť s ňou rozhovory a celé to filmovať. Potom som postupne začala premýšľať o spôsobe filmového rozprávania. Médiá v Afganisane majú veľmi dôležitú rolu, ale ženy ako Parlika nie sú veľmi viditeľné.

 

MS: Budete film prezentovať aj v Afganistane? Aké by boli (sú) reakcie laickej verejnosti na váš film?

 

SK: Ešte som neprezentovala. Ale viem, že to nebude bez problémov. V Parlike som priamo kritizovala islamistov v našej krajine ( MUJAHEDIN ). Je to dosť politický film. Tak som sama zvedavá, aké budú reakcie v Afganistane.

 

MS: Inšpirovala vás Suraya k nakrúteniu ďalšieho dokumentu so spoločenským presahom?

 

SK: Mna zaujíma aj hraný film. Ale dokumenty robím preto, aby som o veci, o ktorej veľa filmárov v mojej krajine nemá odvahu rozprávať, mohla povedať priamo. Ako som povedala, tie dokumenty sú z cyklu “ Ženy na území mužov” a budem v tom pokračovať. Opäť cez iný pohľad.  

 

MS: Bolo zvláštne pozorovať kontrast mužov, ktorí „drzo“ pozerali do kamery so zábermi žien, ktoré si naopak zakrývali tvár.  Mohlo to byť tým, že za kamerou videli ženu?

 

SK: Asi. Tu v Afganistane vždy pozerajú na ženy zvláštne. Hlavne ak vyzerajú inakšie. Ešte aj za kamerou. Zaujímavé je, že veľa ľudí tu v Kábule alebo mimo neho si myslí, že nie som z Afganistanu. Lebo moje oblečenie je iné a mám silný prízvuk, keď rozprávam po Afgansky. Všeobecne muži u nás stále nie sú zvyknutí vidieť ženu, ktorá je moderná.

 

MS: Parlika nemá partnera a deti. Je  to niečo, čo ju výrazne odlišuje od ostatných žien?

 

SK: V krajine, kde sa dievča vydáva, keď má trinásť až štrnásť rokov, v krajine kde ženy rodia sedem až desať detí a v krajine, kde ženy nemajú základné práva je Parlika čistý zázrak. Obetovala svoj život a to je pre mňa veľmi cenné. Také ženy sú pre nás modla. Osobne ma fascinujú ženy, ktoré idú proti prúdu. Lebo ja sama vždy idem proti prúdom.

 

MS: Predpokladáte, že sa situácia zmení v horizonte desiatich rokov k lepšiemu?

 

SK: Dufam, že sa zmení. Modlíme sa za to.

 

Marek Suchitra

 

 

Po záverečnom ceremoniáli 18. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava verejnosť pozná víťazov trojice medzinárodných súťaží. Hlavné ceny získali hraný film Tramontane (2016), dokument Prijímanie (Komunia, Communion, 2016) a krátky film Adaptácia (Adaptacja, Adaptation, 2016).

18. MFF Bratislava už pozná víťazov. Záverečný ceremoniál  sa uskutočnil včera 16. novembra 2016 v kine Nostalgia. Program festivalu dnes pokračuje ešte v 2 festivalových kinách – v Kine Lumiére (K2), v Kine Mladosť, a tiež v ofociálne festivalovej kaviarni Gorila.sk Urban Space.

(štvrtok 20.15, kino Lumiére (K2))

Recenzia

 

Mladý, 34 ročný poľský režisér dokumentárnych filmov Michal Marczak, má napriek svojmu veku za sebou už tri celovečerné filmy.

 

 

Aj keď je festival je už slávnostne a oficiálne uzatvorený, my vás stále čakáme v kinosálach s filmovým programom, ktorý sa neoplatí premeškať. Navyše stále pokračuje Divácka súťaž, ktorej sa môžete zúčastniť aj vy.

 

Rozhovor

 

Na prednáške „Farba a svetlo” biofyzika a fotonika Dušana Chorváta z výskumného inštitútu Medzinárodné laserové centrum, ktorá sa uskutočnila v rámci sprievodného programu 18. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (sekcia Lexikón: Farba) sa to miestami ponášalo na projekciu experimentálneho filmu či posluch Kraftwerk-u.

Recenzia 

 

The Birth of a Nation, r. Nate Parker, USA, 2016

20:00 Kino Lumiére (K1)

 

Snaha amerických filmárov nakrútiť remake skoro každého možného filmu stále pokračuje. Obdobie medzi jednotlivými filmami sa pohybuje v najrôznejších dĺžkach od pár rokov po desiatky. 

 

Na stredu je pre vás pripravená komentovaná prehliadka, diskusie, ale i s vyhlásením tohtoročného laureáta ocenenia za dlhoročnú umeleckú tvorbu a držiteľom pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy.

 

Rozhovor

 

V Súťaži hraných filmov zaujal príbeh Svetáckeho dievčaťa Giulie, ktorej nalinkovaný život a hodnotový svet náhle rozvráti stretnutie s mladým drogovým dílerom s príznačným menom, Libero. Režisér Marco Danieli, ktorý sa včera osobne zúčastnil na bratislavskom premietaní nám prezradil zopár informácií zo zákulisia tvorivého procesu na tomto filme.

 

Portugalský režisér Pedro Peralta, ktorý spolupracuje s produkčnou spoločnosťou Terratreme Films a na IFF Bratislava uviedol v Súťaži krátkych filmov snímku Záchrana nám prezradil, prečo vzniká v Portugalsku v posledných rokoch pomerne veľa úspešných krátkych filmov a akým spôsobom sa dostávajú k divákom.

 

MFF Bratislava v spolupráci s občianskym združením Červený nos (Clowndoctors) aj tento rok pripravili charitatívnu projekciu, ktorá sa uskutoční už dnes v Kine Mladosť.

 

Kto nestihol skvelú masterclass Alexa Rossa Perryho, má možnosť dozvedieť sa niečo o jeho tvorbe, vzťahu k nezávislému filmu ale aj komerčnej filmovej produkcii z tohto krátkeho videorozhovoru.

 

Aj predposledný deň festivalu je nabitý výnimočnými titulmi, ktoré sme pre vás opäť prehľadne zhrnuli.