Nadchádzajúci 17. Medzinárodný filmový festival Bratislava kladie oproti minulým ročníkom väčší dôraz na tematické sekcie. Jednou z hlavných, ktorá určila taktiež vizuálnu identitu tohto ročníka, je téma rodina. Diváci tak môžu spoznať pohľad súčasných filmárov na fenomén rodiny, témy, ktorá v posledných mesiacoch hýbala nielen slovenskou spoločnosťou.
„Zmysel nášho festivalu vidíme v nápaditej dramaturgii, ktorá filmy kladie vedľa seba a vytvára medzi nimi nové a niekedy možno prekvapivé spojenia. Preto tento rok v programovej štruktúre venujeme väčší priestor pre kurátorsky zostavované sekcie, vďaka čomu každoročne dokážeme reagovať na horúce trendy, venujeme sa témam, ktoré hýbu svetom, alebo naopak, konkrétne témy do verejného diskurzu takýmto spôsobom vnášame. S témami špeciálnych sekcií navyše budeme pracovať vo festivalovej kampani,“ hovorí programový riaditeľ a zostavovateľ kurátorskej sekcie s témou Rodina Pavel Smejkal.
Každý z filmov v tejto tematickej sekcii k rodinnému motívu pristupuje z inej strany, v inom žánrovom kľúči. Rodinná dráma Nahid (2015) je silno ukotvená v spoločenských reáliách súčasného Iránu. Na príbehu ženy, ktorá bojuje o zverenie syna do svojej opatery po rozchode s manželom, odkrýva v našich končinách málo známy fenomén „sigheh“ – dočasného manželstva. To v striktnej iránskej legislatíve predstavuje akúsi medzeru umožňujúcu partnerským dvojiciam spolužitie mimo riadneho manželstva. Režisérka Ida Panahandeh sa vo svojom zrelom debute sústreďuje na ženskú otázku a stigmatizáciu, sprevádzajúcu rozvody v spoločnosti, ktorá sa riadi konzervatívnou verziou islamskej mravouky. Nahid divákom možno pripomenie Farhadiho Rozchod Nadera a Simin (Jodaeiye Nader az Simin, A Separation, 2011).
Súčasťou sekcie Téma: Rodina je aj pásmo krátkych filmov, v ktorom figuruje snímka Všetko bude v poriadku (Alles Wird Gut, Everything Will Be Okay, 2015). Ide o mrazivú miniatúru o otcovi, ktorý psychicky neunesie traumu z rozvodu a odlúčenia od dcéry. Pokúsi sa preto o zúfalé riešenie. Festivalový hit mladého rakúskeho režiséra Patricka Vollratha tvorí v kontexte sekcie prekvapivý a zaujímavý protipól iránskej snímke Nahid.
Slovinský režisér a absolvent pražskej FAMU Olmo Omerzu prejavil už vo svojom prvom filme Príliš mladá noc, známemu aj slovenským divákom, talent pre budovanie napätia a rozohrávanie komplexných vzťahov medzi postavami. Podobný, hoci o čosi okázalejší, je jeho druhý film s názvom Rodinný film (Family Film, 2015). Rodičia odchádzajú na dovolenku na tropický ostrov a v Prahe nechávajú pubertálneho syna a jeho staršiu sestru s dôverou, že odlúčenie zvládnu. Istý čas spoločne komunikujú prostredníctvom videorozhovorov, no potom sa kontakt preruší a po rodičoch sa akoby zľahla zem. Táto hraničná situácia vyplaví mnohé na povrch.
Tato (Babai, 2015) je prvým filmom režiséra Visara Morinu a kosovskou národnou nomináciou na Oscara v cudzojazyčnej kategórii. Príbeh sa odohráva v predvojnovom Kosove 90. rokov. Hlavnou postavou je desaťročný chlapec Nori, ktorý otcovi pomáha pri zabezpečovaní živobytia, pouličnom predaji cigariet. Noriho otec má vo zvyku od problémov zbabelo utekať a urobí tak aj teraz, keď opúšťa syna a vydáva sa za vidinou lepšieho života do Nemecka. Tvrdohlavý Nori nezodpovedného otca na vlastnú päsť nasleduje. V novom prostredí si k sebe otec a syn opäť hľadajú cestu.
Talentovaná škótska dokumentaristka Lou McLoughlan nadväzuje vo svojej celovečernej prvotine 16 rokov do leta (16 Years till Summer, 2015) na látku svojho oceňovaného krátkeho filmu Opatrovanie Caluma (Caring for Calum, 2011). Vyše štyri roky sledovala osudy Uisdeana, päťdesiatnika, ktorý si odpykával trest za usmrtenie istej ženy. Teraz sa Uisdean vracia do rodnej dediny na Škótskej vysočine, aby zaopatril svojho otca a odčinil tak hriechy minulosti. Podmanivá variácia na biblický príbeh o návrate strateného syna pripomína svojou hĺbkou a spôsobom rozprávania viac román než dokumentárny film ako si ho zvyčajne predstavujeme.
Sekcii Rodina v spojení so sekciou Nostalgia: Príbehy z videokaziet je venovaný priestor aj vo festivalovej kampani. Zámer komunikovať témy vystupujúce z programu aktuálneho ročníka napĺňame tento rok plagátom a spotom, ktoré sú vystavané na nostalgickej atmosfére rodinných videí a zároveň špecifických výtvarných kvalitách VHS média – zvlnenom obraze, šume, posunutej farebnosti. Pohrávame sa s kontrastom medzi dvoma podobami filmu – „vysokým“ filmovým umením a neokázalými domácimi videami, ktoré sú síce okrajovou, no tiež fascinujúcou súčasťou toho, čo nazývame filmom. Autorom novej vizuálnej identity MFF Bratislava je grafický dizajnér Marián Preis, na znelke a reklamnom spote spolupracoval animátor a výtvarník Marián Vredík.
Bratislavský festival nezabúda ani na svojich najmenších divákov. Spoločne s Medzinárodným festivalom animácie Fest Anča sme pripravili program pre celú rodinu, v ktorom sa predstavia tie najlepšie animované krátke filmy ostatných rokov. „Krátky animovaný film pre deti nemusí byť výsostne populárne orientovaný, prísne edukatívny alebo zbytočne urozprávaný. Vo svete pôsobí množstvo tvorcov, ktorým sa neprestajne darí vo svojich filmoch popierať práve tieto dobre známe nedostatky. Výber zároveň obsahuje snímky obohatené o premyslený neprvoplánový humor a pobaví tak nie len detského diváka ale i dospelých,“ hovorí zostavovateľ sekcie a programový riaditeľ Fest Anče Maroš Brojo. Premietanie kolekcie filmov zo sekcie Junior: Súčasná animácia pre deti sa uskutoční v nedeľu 15. novembra o 11. hodine v Gorila.sk Urban Space.
