19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava sa bude niesť v znamení filmového herectva, objavovania vychádzajúcich hviezd súčasného filmu aj osvedčených festivalových hitov.
Sekcia Lexikón priblíži špecifiká, históriu i budúcnosť hereckej práce pre film počnúc hereckými protipólmi nemej grotesky – Chaplinom a Keatonom – a končiac pri virtuálnych hercoch v ére 3D filmu. Množstvo pozoruhodných európskych filmov z prestížnych festivalov MFF Bratislava uvedie v exkluzívnej slovenskej premiére.
Za hlavnú tému 19. ročníka bratislavského filmového festivalu dramaturgovia zvolili filmového herca a v programovej sekcii Lexikón predstavia hneď niekoľko filmov, ktoré ilustrujú históriu i špecifické výzvy, ktoré so sebou herecká práca pre film obnáša. Charles Chaplin a Buster Keaton sú v rámci žánru nemej grotesky považovaní za herecké protipóly. Vo filme Chaplin obchodným asistentom (The Floorwalker, 1916) sledujeme hrdinu, ktorý aktívne posúva dej dopredu a svojou nešikovnosťou vytvára komické situácie v obchodnom dome. Hlavná postava v snímke Frigo stavia dom (One Week, 1920) je naopak pasívnym a stoickým „príjemcom“ rôznych komických katastrof.
Električka zvaná Túžba (A Streetcar Named Desire, 1951) s legendárnym Marlonom Brandom v hlavnej úlohe je z hľadiska hereckej práce prelomovým filmom kvôli uplatneniu princípov method acting. Brandov prejav je v porovnaní s ostatnými hercami viditeľne civilnejší a v prežívaní emócií komplexnejší. Adaptácia klasickej divadelnej hry Tennesseeho Williamsa je príbehom ženy, ktorá prichádza o svoje psychické zdravie. Pokojné útočisko nenachádza ani u svojej sestry Stelly a jej muža Stanleyho.
Jedným z vrcholov sekcie bude štúdia pohlcujúcej fyzickej a psychologickej premeny herečky, ktorá postupne splýva s postavou. Snímka s názvom Kate hrá Christine (Kate Plays Christine, 2016) získala minulý rok na festivale v Sundance Zvláštnu cenu poroty za najlepší scenár v kategórii dokumentárnych filmov. Režisér filmu Robert Greene sa vo svojej tvorbe systematicky venuje konceptom reality a fikcie, predstieraniu a performancii v rôznych podobách a kontextoch.
Súčasťou sekcie Lexikón je aj sprievodný program, ktorý okrem iného predvedie nové technológie a prácu s virtuálnym hercom. Špičkové slovenské postprodukčné Studio 727 zoznámi účastníkov masterclassu s technológiami motion-capture a full-body scan, s ktorými je spojená budúcnosť filmového herectva v ére počítačovo generovaných a trikových filmov.
S hlavnou témou tohto ročníka voľne súvisí aj Requiem za pani J. (Requiem for Mrs. J.,Rekvijem za gospođu J., 2017) srbského režiséra Bojana Vuletića, v ktorom herecký koncert rozohrá skvelá Mirjana Karanović. Hlavná postava v jej podaní prakticky neopustí plátno a je prítomná v každom obraze. Tragikomédia s úspešnou festivalovou kariérou rozpráva príbeh nezamestnanej vdovy, ktorá sa pedantne pripravuje na samovraždu. Susedom vracia požičané, pokúša sa udobriť s tehotnou dcérou, zadáva objednávku u kamenára. Ostáva už len vykonať niekoľko formalít, no v krajine uprostred spoločenskej a ekonomickej transformácie ani jednoduché úkony nie sú jednoduché.
Okrem hereckej sekcie poteší bratislavský festival svojich návštevníkov aj viacerými oceňovanými filmovými hitmi. Slovenskú premiéru tu bude mať novinka hviezdneho francúzskeho režiséra Françoisa Ozona s názvom Dvojitý milenec (The Double Lover, L’amant double, 2017). Chloé sa zamiluje do svojho psychológa Paula, ale postupne začína zisťovať, že v jeho minulosti sa skrývajú temné tajomstvá. Jedným z nich je existencia dvojčaťa. Erotická snímka rozpráva o sexuálnych predstavách rozorvanej mladej ženy a pohráva sa s hranicou medzi fantáziou a realitou. V komplexnej dvojúlohe sa v nej predvedie belgický herec Jérémie Renier.
Kontroverzný portrét „nežného neonacistu“ Svet podľa Daliborka (Svět podle Daliborka, 2017) je dielom uznávaného českého režiséra Víta Klusáka. Bezmála štyridsaťročný prostějovský robotník a autor amatérskych hororových videí Dalibor K. neznáša Židov, homosexuálov, Rómov, imigrantov a pavúkov. Doposiaľ neprežil plnohodnotný vzťah so ženou a stále býva u svojej matky Věry. „Veď on je dobrý, má iba blbé názory,“ hovorí o Daliborovi jeho matka. Názory, ako sú tie jeho, sa však stávajú symptomatickými pre celé skupiny ľudí v dnešnej spoločnosti.
