5 otázok pre Denisa Côtého

 

(Interview)

Po uvedení All That She Wants, prvého z profilu filmov Denisa Côtého, mu Saša Gabrižová položila 5 otázok. 

 

 

 

SG: Hlavnou témou tohtoročného Medzinárodného filmového festivalu Bratislava je filmové herectvo. Vo svojom filme Všetko, čo ona chce (All That She Wants, 2007), ktorý bol práve odpremietaný v rámci vašej profilovej sekcie MFF Bratislava, pracujete s hercami takmer ako s modelmi, podobne ako Bresson. Mohli by ste mi povedať viac o tom, ako ste svojich hercov hľadali a ako z nich formujete postavy podľa vašich predstáv?

DC: Tento film je veľmi špecifickým príkladom, pretože ho celý inšpirovala moja cinefília. Od roku 1995 do roku 2005 som pracoval ako filmový kritik. Snímku som natočil v roku 2007. Mal som za sebou desaťročie pozerania filmov a rozpočet vo výške milión dolárov. Povedal som si teda – fajn, vložím doňho všetko, čo mám rád. Veľmi ma v tom období fascinovali neherci. Lebo však, načo obsadzovať hviezdy. So všetkými tými hereckými tikmi som bol pripravený bojovať. Takže ma potešilo, keď ste povedali, že pôsobia ako modeli. V tej pomalosti, rytme a čiernobielom prevedení som sa nechal inšpirovať Bélom Tarrom, Robertom Bressonom a ďalšími filmármi, ktorých mám rád. Teraz, o desať rokov neskôr, sa cítim omnoho viac sám sebou, cítim, že mám vlastnú identitu a nekopírujem.

 

 

SG: Čo sa týka kvantity filmov, ste ako kanadská verzia Woodyho Allena. Ako dokážete filmy tvoriť tak rýchlo?

DC: No, ľudia hovoria, že som plodný tvorca, ale záleží, ako sa to vezme. Nie som zrovna ambiciózny človek. Myslím, že som len niekto, kto chce tvoriť filmy. Občas sa chystám spraviť film za milión dolárov a vzápätí je z neho nízkorozpočtový. Tvoja koža, taká jemná, je môj desiaty film a vyšiel na 45 000 eur. Existuje veľmi veľa režisérov, ktorí chcú s pribúdajúcim vekom tvoriť čoraz väčšie produkcie, kvôli ambíciám. Ja svoju prácu vnímam ako múr, v ktorom je každý film jednou tehlou. Niekedy malou, niekedy väčšou. Preto sa nebojím púšťať do ďalších filmov, hoci aj bez scenára, začať s ich tvorbou len na základe nápadu.

 

 

SG: Dokážete si predstaviť, že by ste sa pustili do tvorby seriálov alebo 3D hollywoodskych produkcií, len tak pre zábavu, ako experiment?

DC: To si nemyslím. Tam, kde žijem, som vnímaný ako marginálny režisér. Ľudia ma rešpektujú, pretože s filmami cestujem po celom svete, ale v zásade za ne nezarábam peniaze a ľudia na moje filmy nechodia. Preto nesnívam, nepredstavujem si, že prídem s nejakým veľkým hollywoodskym titulom, na to mi nikdy nedajú dosť peňazí. Točím si svoje malé filmy a som spokojný.

 

 

SG: Ste veľmi zručný pokiaľ ide o budovanie špecifického napätia v narácii, rovnako ako v stupňovaní atmosféry. To platí pre vaše krátke aj celovečerné filmy. Napriek tomu, je vám niektorá z týchto foriem bližšia? Rozprávate príbeh radšej krátkou alebo celovečernou metrážou?

DC: No, natočil som aj pár krátkych filmov, ale vždy šlo tak trochu o náhodu. Začalo sa to, keď mi raz navrhli spraviť krátky film. A potom je tu ešte jeden malý bizarný film, čo som urobil v zime. Natočili sme ho za dva dni, lebo sme sa nudili. Keď ste však starší a píšete scenáre, písanie krátkych príbehov vás už skrátka až tak neláka. Nemyslím si, že ešte natočím nejaké krátke filmy. Aj keď ich mám ako platformu veľmi rád. Keď začnem písať scenár, je už pre mňa obtiažne skončiť po ôsmich minútach. Asi to prišlo aj s vekom.  

 

 

SG: Na MFF Bratislava predstavíte štyri filmy – Všetko, čo ona chce, Tvoja koža, taká jemná, Beštiár a Curling. Ak by ste mali odporučiť jeden z nich, ktorý by ste vybrali?

DC: Myslím, že by som odporučil Curling.

 

 

 

Saša Gabrižová

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Seneci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.

 

Električka zvaná Túžba (A Streetcar Named Desire, 1951) s Marlonom Brandom v hlavnej úlohe je z hľadiska hereckej práce prelomovým filmom kvôli uplatneniu princípov method acting. Viac o histórii a definícii tejto hereckej metódy píše Mária Miniariková.