Tvorba 43-ročného kanadského režiséra, bývalého filmového kritika s vytetovanými zábermi z Ejzenštejnových Desiatich dní, ktoré otriasli svetom na chrbte, vykazuje osobitý autorský štýl i snahu experimentovať s filmovou formou. Pre jeho tvorbu je charakteristické prelínanie fikčných a dokumentárnych postupov, čo reflektuje aj výber Bratislavského festivalu, pozostávajúci z dvoch hraných a dvoch dokumentárnych filmov. V nich sa často stretáva absurdita, mysteriózno či lyrizmus s verizmom.
Côtého filmy sú strohé, pričom mnohé v nich ostáva nevyslovené. Sú štúdiami postáv, ktoré často ukrývajú nejaké tajomstvo a pri ktorých nemožno s istotou povedať, či ich vylúčila spoločnosť alebo sa z nej vylučujú samy. Sú to filmy o osamelosti a o (ne)možnosti spoznať človeka.
Najstarším filmom vo výbere je Všetko, čo ona chce (Elle veut le chaos, 2008), psychologická štúdia zraniteľnej mladej ženy žijúcej na mieste, kde sa zastavil čas. Coraline žije len s trápiacim sa otcom, vyhľadáva samotu a rozpráva len zriedkavo. Kvôli finančným problémom a absencii možností je samotným otcom nútená k prostitúcii, prostredníctvom ktorej sa dostáva do medzi gangstrov. V pozadí cítiť nevypovedanú minulosť a v centre stojí hrdinka a jej snaha oslobodiť sa od tohto všetkého. Minimalistický príbeh z bezútešného sveta je rozprávaný čiernobielymi
obrazmi so zaujímavými kompozíciami a veľkou hĺbkou.
O dva roky neskôr svoj festivalový úspech zopakoval s filmom Curling (Curling, 2010), ktorý pokračuje v línii započatej v jeho predchádzajúcom diele. Côté opätovne sleduje zložitý vzťah medzi otcom a dcérou a rovnako tu využíva dlhšie statické zábery a voľné tempo. Popritom však Côté do príbehu funkčne zapája rôzne bizarné prvky. V neďalekom lese, kam sa dcéra chodí hrávať, napríklad pribúda hromada zamrznutých ľudských tiel. Príbeh sleduje malý, do seba uzavretý svet Jean-Francoisa a jeho snahu izolovať svoju dcéru od okolitej spoločnosti. Tieto vzťahy a postupy dopĺňa ľadová kanadská príroda i ústredný curling.
Côtého dokumentárnu tvorbu zastupuje snímka Beštiár (Bestiaire, 2012), v ktorej sa prelínajú portréty zvierat a ľudí, čím film poukazuje na ich zložitý, mnohovýznamový vzťah. Côté sa zameriava na podobnosti i rozdiely, ukazuje náš skreslený náhľad na zvieratá ako na objekty a narúša naše predstavy o ich výzore prostredníctvom snímania rôznych nedokonalostí a asymetrií. Predovšetkým sa mu však podarilo vytvoriť dielo s nezameniteľnou poéziou, ktoré jednoznačne obchádza zaužívané škatuľky.
Vo svojom najnovšom dokumentárnom filme s názvom Tvoja koža, taká jemná Côté nazrel do sveta
kulturistiky. Snímka v sebe opäť obsahuje prvky absurdity aj poézie a odhaľuje odvekú ľudskú túžbu po dokonalosti. Kamera so zaujatím skúma dokonale vypracované telá body-builderov pri ich náročnej tréningovej rutine, no neostáva iba pri nich. Postavy Côtého filmu nie sú len horami svalov, ale predovšetkým citlivými, ba dokonca zraniteľnými ľudskými bytosťami.
Denis Côté navštívi aj bratislavský filmový festival a okrem úvodov k svojim filmom bude viesť aj samostatný masterclass. Bratislavskí diváci tak budú mať jedinečnú možnosť osobne sa stretnúť s ďalšou významnou osobnosťou svetového filmu.
Marcel Šedo