Recenzia: Varga

Dokumentárny film Sone Maletzovej je portrétom Mariána Vargu, legendy československej hudobnej scény. Podobne ako mnoho podobných filmov, aj tento reflektuje mimoriadne náročnú dobu v živote umelca – iného, originálneho, inovatívneho, progresívneho a kontroverzného hudobníka.

 

Niektorým sa jeho štýl, umelecký i životný, zdal šialený, iní ho napodobňovali a milovali. Vargu však v snímke vidíme už na sklonku života, kedy mu bola diagnostikovaná smrteľná choroba a málo času na život. Geniálny umelec chradne, upadá do depresie, stráca chuť hrať, a napokon i žiť.

 

 

Celá snímka je vystavaná na protiklade. Staré – nové, vtedy – dnes, zdravie – choroba. Aj niektoré postoje samotného hudobníka sa v konečnom dôsledku menia a stávajú sa protichodnými. Priznáva, že „kedysi mal vyhranené názory na všetko, no teraz je všetko napadnuté akýmsi relativizmom“. Síce introvertný, ale života-chtivý a hudbu tvoriaci Varga žil život naplno. Vďaka sláve a umeleckému uznaniu prešiel životom, takpovediac, bez prekážok. „A to nie je dobré,“ tvrdí hudobník. Teraz sa cíti presne tak ako Meursal z Camusovho Cudzinca. Prevládajú v ňom pocity skepticizmu, ľahostajnosti, a postupom času i depresie. V momente, kedy mu pred očami prebieha akýsi časozber jeho života, je to spiritualita, ktorá pre neho nadobúda iný rozmer.

 

Jedným z najväčších pozitív snímky je jeho montáž. „Výstavná“ strihová skladba začína fotografickou rapidmontážou a pokračuje asociatívnymi strihovými postupmi. Tie spájajú filmový materiál samotnej režisérky a archívne zábery z televízií, rôznych vystúpení a koncertov. Podobnosť je základným lepidlom starého a nového. Je nástrojom prechodu medzi časovými a priestorovými líniami filmu. Napriek tomu, že snímka obsahuje značné množstvo konvenčných metafor a metonýmií (tikanie hodín signalizujúce neúprosnosť a nevyhnutnosť plynutia času či cigara zastupujúca samotného protagonistu), nepôsobia ošúchane a zapadajú do kontrastnej poetiky filmu. Výborná je aj drobnokresba dramaturgie od expozície, cez peripetiu, až po záverečný klimax a expresívnu katarziu. Navyše, divák ani nemusí vedieť, o koho v danej snímke ide, ani nemusí poznať tvorbu Mariána Vargu na to, aby v ňom spoznal hudobného velikána.

Snímka bude uvedená v špeciálnej predpremiére za osobnej účasti jeho režisérky Soňe Maletzovej, strihača Mareka Šulíka a člena kapely Queer Jane Vlada Nosáľa o 20:00 v Kine Mladosť.

Mária Demečková

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Seneci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.

 

Električka zvaná Túžba (A Streetcar Named Desire, 1951) s Marlonom Brandom v hlavnej úlohe je z hľadiska hereckej práce prelomovým filmom kvôli uplatneniu princípov method acting. Viac o histórii a definícii tejto hereckej metódy píše Mária Miniariková.