Rozhovor

 

Na prednáške „Farba a svetlo” biofyzika a fotonika Dušana Chorváta z výskumného inštitútu Medzinárodné laserové centrum, ktorá sa uskutočnila v rámci sprievodného programu 18. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (sekcia Lexikón: Farba) sa to miestami ponášalo na projekciu experimentálneho filmu či posluch Kraftwerk-u.

 

 

Dušan Chorvát na prednáške v Kine Lumière porozprával o teórii farieb, presahu bádania vo vedeckých laboratóriách do bežného života, o tom, čo dokáže laser aj aké sú vízie tzv. koncentrovanej energie.

 

 MS: O čom hovorí teória farieb a svetla?

 

DCH: Teórií farieb a svetla je viacero, podľa toho kto a na aký účel, farby a svetlá používa. Inžinier, ktorý dizajnuje verejné osvetlenie má svoje normy, iný prístup má fotograf, ktorý sa snaží uchovať svetlom vyvolaný zážitok, ďalšie koncepty používa grafik na presnú kalibráciu farieb pre tlač. Vedci pracujúci so svetlom, ktorého doménou je vo fyzike optika a dnes moderný inderdisciplnnárny smer fotonika, svetlo popisujú ako elektromagnetické vlnenie vlnových dĺžok v rozsahu 400-700 nanometrov. Toto vlnenie človek vníma ako rôzne farby a jeho spektrum môže pozorovať napríklad rozkladom bieleho svetla vo forme dúhy. Naše farebné vnímanie je v skutočnosti prejavom interakcie svetla s biomolekulami, ktoré je okrem videnia aj základom fotosyntézy a jeho znalosť umožňuje rozvíjať moderné technológie v rôznych oblastiach, napríklad vývoj organických LED obrazoviek, optickej mikroskopie a zobrazovania, biomedicínskej diagnostiky či terapie pomocou svetla. Každá táto oblasť využíva znalosti ktoré ľudia o svetle zhromaždili a moderná fyzika im umožňuje prenikať do podstaty týchto javov.

 

MS: Aký máte vzťah k audiovizuálnemu umeniu?

 

DCH: Okrem iného, som aj fotograf a venujem sa tiež časozbernému videu. Takže pozitívny (úsmev). Primárne sa však zaoberám popularizáciou vedy. Po tom, ako sme absolvovali desiatky prednášok, prišli sme na to, že vedu o fyzike a fotonike ťažko popularizovať rovnicami. Treba začať ukážkou toho, aká môže byť krásna. Akokoľvek zaujímavú prednášku skoncipujem, omnoho viac zafunguje napríklad s použitím hudby.

 

MS: Ambientná hudba hrá ako podmaz k vášmu výkladu, zároveň, ale zvukovú zložku dopĺňa aj laser, ktorý vytvára paralelné zvuky. Miestami to vyzerá tak avantgardne a pôsobí to evokatívne. Takýto model popularizačnej prednášky ste si vymysleli sám?

 

DCH: Model popularizačnej prednášky založený na experimente spojenom s voľnou improvizovanou tvorbou vnemov som vymyslel na základe mnohých prezentácií a performancií, ktoré som počas svojej kariéry vedca so sklonom k umeniu videl, alebo sám zrealizoval. Jej základom je prototyp mobilného interaktívneho audiovizuálneho laboratória pod názvom „OmniLight Laboratory”, ktorého vývoj podporil medzinárodný projekt pre popularizáciu fotoniky Photonics4all. Divák sa takto namiesto nudného výkladu dostáva do sveta fyziky a optiky prostredníctvom estetického zážitku, po ktorom často nasleduje otázka – „ako to funguje?”, a odtiaľ je to už len krok k skutočnému záujmu o vedu.

 

MS: Ako sú na tom slovenskí študenti, ktorí sa zaujímajú o fyziku?

 

DCH: V rámci aktivít projektu Photonics4all, ale aj ďalších projektov, ako napríklad budovanie Centra vedy Aurelium popularizujeme vedu z jednoduchého dôvodu. Potenciálnym študentom chceme ukázať, že kvalitná veda sa deje aj na Slovensku, neexistuje len v Amerike. Mnohí sa po stredoškolskom štúdiu totiž prirodzene vyberajú na vysokú do zahraničia. Na viacerých stredných školách a gymnáziách učia výborní fyzikári, študenti majú tým pádom o tento odbor aj väčší záujem. Takýchto študentov potrebujeme, a sami sa snažíme orientovať smerom, že robiť na Slovensku pekné veci staromódnym spôsobom nemá zmysel. Počas prednášok preto často narábame s audiovizuálnymi obsahmi. Postavili sme to na „Wow efekte”. Hra farieb a svetla je na prednáške kľúčová, od počiatku poslucháča ohúri, potom však zistí, že to nádherné je aj funkčné, a že to funkčné obsahuje nejakú vedu a filozofiu. Samozrejme, sú tam aj tie rovnice (úsmev). O svetle hovoríme pomocou svetla. Fotonika je totiž veda budúceho tisícročia.

 

MS: Čomu presne sa venuje fotonika?

 

DCH: Fotonika je veda o svetle a technológiách, ktoré svetlo používajú, to znamená, že sa rozprávame o LED-kách aj laseroch, ale aj telekomunikačných zariadeniach. Tak ako predtým elektronika narábala s elektrónmi, fotonika narába s fotónmi. Ľudia tomu výrazu vo všeobecnosti nerozumejú, avšak minulý rok bol UNESCO-m schválený ako Medzinárodný rok svetla a technológií založených na svetle. Zafokusovanie sa na fotoniku je tu preto, aby ľudia pochopili, že svetlo má význam v technológiách a aplikáciách, ktoré bežne používajú. Keď niekto povie „molekulárna biológia”, každý hneď vie, že ide o klonovanie génov a podobne. Fotonika nie je známa týmto spôsobom. Aj elektronici, výrobcovia lámp, nechápu seba ako fotonikov, pretože to nie je bežné. Fotonika patrí medzi sedem kľúčových technológií zaradených a definovaných Európskou úniou do tých, ktoré je nevyhnutné rovzíjať v treťom miléniu. To je veľmi silná správa pre výskumné programy – ale aj pre rozprávanie sa na úrovni napríklad mestských samospráv. Aby sme o tomto všetkom zvýšili povedomie, začali sme v roku 2015 organizovať Festival svetla v Bratislave, na ktorého ďaľšie ročníky srdečne pozývam všetkých čitateľov.

 

Ďakujem za rozhovor!

 

 

Matej Sotník