Srbský režisér Bojan Vuletić prichádza na 19.ročník MFF Bratislava nie len ako porotca hlavnej súťaže, ale divákom predstaví aj svoj oceňovaný film Requiem za pani J. Pri tejto príležitosti mu Lea Pagáčová položila niekoľko otázok.
LP: Čo Vás inšpirovalo k nakrúteniu filmu Requiem za pani J.?
BV: Myšlienka príbehu vychádza z intímneho zoznámenia sa so ženou, ktorá, ako sa zdá, stelesňuje typickú obeť procesu zmien v Srbsku. Je to skromná, tichá žena, ktorá nechce nikoho obťažovať. Bez práce a odstupného, bez manžela a dokonca aj vôle vyjsť von zo svojho bytu, s pocitom nechcenej a odmietanej vlastnou rodinou, nachádza pani J. časti starej rodinnej zbrane a rozhodne sa ju dať dokopy. Film rieši bolestivý problém, ktorému sa nedá vo Východnej Európe vyhnúť – sociálna premena a ekonomická kríza. Nový politický a ekonomický systém nahrádza starú tvár socializmu, prináša veľké zmeny v hodnotovom systéme, nevyhnutne smerujúce (ako aj v tomto prípade) k totálnej kríze identity.
LP: Ako prebiehal proces výberu hereckých predstaviteľov?
BV: Od momentu, kedy som začal písať scenár som vedel, že Mirjana Karanović je tá správna herečka pre túto úlohu. Práca s ňou bola pre mňa najlepší zážitok, aký som dosiaľ mal. Je vnímavá, poctivá a so svojráznou energiou predstavuje všestrannú umelkyňu, ktorej pedagogické pôsobenie rovnako, ako aj práca divadelnej režisérky sú nevyhnutnou súčasťou kultúrneho života tohto regiónu a Európy. Prešli sme spolu cez všetky fázy procesu: rozprávanie sa o scenári, skúšky s ostatnými hercami, počas ktorých som sa mnohému naučil, pretože jej skúsenosti sú úžasné a cenné. Jovanu a Vučića som stretol na konkurze. Jovana je charakterová herečka mladej generácie, vďaka špeciálnemu osobnému štýlu pracuje so širokým emocionálnym spektrom, často obohateným o autentický humor. Vučić na seba taktiež pritiahol pozornosť vlastným minimalistickým štýlom ozdobeným jedinečnými emóciami a úprimnosťou v detailoch, čím sa stáva jedným z najzaujímavejších hercov mladej generácie.
LP: Aké kvality herca sú pre vás najpodstatnejšie?
BV: To je veľmi ťažká otázka. Každý herec je jedinečným umelcom, autentickým, charizmatickým a predstavujúcim svoju vlastnú postavu. Je tu však jedna vec, bez ktorej zo spolupráce nevzíde nič dobré a tou je dôvera. Dôvera medzi hercom a režisérom je jedna z najdôležitejších vecí. Ak tam nie je, nedopadne to dobre.
LP: Ktoré vlastnosti audiovizuálneho média považujete za kľúčové?
BV: Všetko je rovnako dôležité. Pri tomto filme som podrobne pracoval na vytvorení atmosféry s mojimi kolegami – umelcami: kameramankou Jelenou Stanković scénografkou Zoranou Petrov a kostýmovou dizajnérkou Lanou Pavlović. Od začiatku sme chceli vizuálne rekonštruovať mentálny stav hrdinky. Uvedomili sme si, že jej perspektíva je počas posledných dní života rozhodujúca. Od kedy je jednou nohou v hrobe, už nemôže vnímať veci okolo seba realisticky. Rozhodli sme sa preto pre kombináciu realizmu a snovej optiky. Na konci som pocítil, že sme dosiahli slušný balans.
Lea Pagáčová
