Profil: Božidara Turzonovová

K hereckým osobnostiam Ladislavovi Chudíkovi, Márii Kráľovičovej, Jozefovi Adamovičovi, Štefanovi Kvietikovi, Eve Krížikovej, Ivanovi Palúchovi, Emílii Vášáryovej a Martinovi Hubovi, ktorých pamätné dlaždice zdobia bratislavský Filmový chodník slávy, pribudne  pondelok 13. novembra 2017 o 18:00 meno ďalšej výnimočnej herečky – Božidary Turzonovovej.

 

 

 

Slávna slovenská herečka Božidara Turzonovová sa narodila v bulharskej Sofii. Matka bola Srbka, otec Macedónec. Keď mala trinásť mesiacov, jej rodičia odišli za prácou do Bratislavy, kde následne vyrastala. Herectvo ju lákalo už od útleho detstva, preto navštevovala dramatický krúžok Domu pionierov a mládeže, pôsobila v detskom rozhlasovom súbore a recitovala na rôznych súťažiach. Svoje umelecké vlohy neskôr rozšírila aj o hru na klavír. Spolu so svojimi kolegami z dramatického krúžku – Stanom Dančiakom a Petrom a Pavlom Mikulíkovcami – si podala prihlášku na VŠMU, kde sa zoznámila so svojím manželom Jozefom Adamovičom. Štúdium ukončila v roku 1963 a hneď po absolvovaní školy nastúpila do Slovenského národného divadla.

 

Už v 60. rokoch bola Božidara Turzonovová považovaná za mimoriadne nadanú divadelnú herečku. V divadelných hrách Líšky, dobrú noc (1963), Po páde (1964), Kto sa bojí Virginie Woolfovej (1965) či Salemská bosorka (1966) stvárňovala postavy emancipovaných žien, ktoré túžia naplniť svoj život niečím viac, než len láskou a rodinou. Jej nejednoznačné ženské charaktery boli častokrát podmienené drsnou dobovou realitou a postupne nadobúdali tragickejšie nuansy. V tomto duchu sa niesli inscenácie ako Višňový sad (1967), Matka Guráž a jej deti (1971), Búrka (1972), Platonov (1979), Tri sestry (1984), Krvavá svadba (1987), Rómeo a Júlia (1992), Pomocník (2000)Krajčírky (2005), Fetišistky (2008) a mnoho iných. Herecké výkony pani Turzonovovej neboli jednotvárne. Rovnako výborne sa zhostila aj iných polôh. Či už šlo o postavy tragikomické alebo komediálne, nevadilo jej ani zasmiať sa na sebe samej.

 

Vo filme debutovala snímkou režiséra Vladislava Pavloviča Most na tú stranu (1961). Na rozdiel od divadelných inscenácií, filmové úlohy pribúdali v jej kariére pomalšie. A ponúk od slovenských režisérov bolo v porovnaní s tými českým o niečo menej. Z jej filmov ako Akce Bororo (1972), 10 percent nádeje (1976), Penelopa (1977), Rusalka (1977) Víkend za milión (1987), Suzanne (1996), Orbis Pictus (1997), Anděl s ďáblem v těle (1983), Marta a já (1990), Prameny života (2000),Vratné lahve (2007) si sama najviac cení film Jiřího Krejčíka Božská Emma (1979) o českej opernej speváčke Eme Destinovej.

 

Napriek, pre umelcov, neprajnej totalitnej dobe, dokázala slovenská herečka vytvoriť a stvárniť aj množstvo dôležitých postáv v televíznych filmoch, inscenáciách a seriáloch ako Hájnikova žena (1971), Adam Šangala (1974), Vivat Beňovský (1975), Buddenbrookovci (1976), Doktor Jorge (1978), Katka (1979), A čo ja miláčik? (1986), Tajomstvo alchymistu Storitza (1991) či Prstene pre dámu (1999). Rovnako známa je jej rozsiahla práca v rozhlase a dabingu.

 

Slovenská herečka ovplyvnila a zasiahla aj do iných oblastí kultúry a školstva. Je spoluzakladateľkou filmového festivalu Art Film Fest a čestnou riaditeľkou Filmového festivalu Cinematik Piešťany. Od roku 1984 vychovávala nové generácie hercov na bratislavskej VŠMU. Stala sa prvou dekankou Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici, kde dodnes vyučuje. V roku 2007 jej bolo udelené štátne vyznamenanie za významné zásluhy v kultúrnom vývoji Slovenskej republiky a v tom istom roku obdržala aj cenu literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.

 

Tohtoročná laureátka ocenenia za dlhoročnú umeleckú tvorbu a držiteľka pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy na MFF Bratislava osobne uvedie film Penelopa (Penelope, 1977) režiséra Štefana Uhra, v ktorom stvárnila hlavnú úlohu, v pondelok 13.novembra 2017 o 18:00 v kine Lumiére K2. 

 

Mária Demečková

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Seneci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.

 

Električka zvaná Túžba (A Streetcar Named Desire, 1951) s Marlonom Brandom v hlavnej úlohe je z hľadiska hereckej práce prelomovým filmom kvôli uplatneniu princípov method acting. Viac o histórii a definícii tejto hereckej metódy píše Mária Miniariková.