Recenzia: Kate hrá Christine

Filmová metamorfóza

 

Christine Chubbuck bola televíznou hlásateľkou, ktorá spáchala samovraždu v priamom vysielaní. Písal sa 15. júl 1974. Svedkami boli tisícky divákov, no do dnes nie je isté, či existuje nejaká kópia záznamu. Americký dokumentarista Robert Greene sa pokúsil o rekonštrukciu a nazval ju Kate hrá Christine. Herečka Kate Lyn Sheil prijíma úlohu zrekonštruovať samovraždu 29-ročnej Christine Chubbuck. Tomu však predchádza pátranie, kto Christine vlastne bola a čo ju viedlo k takému radikálneho činu.

 

 

Dokument zachytáva prácu herečky od prvopočiatku. Začína castingovým videom na rolu, Kate má dlhé vlasy, pôsobí spontánne a skôr veselo. Niečo málo sa dozvedáme aj o jej myšlienkovom svete. Rozpráva prvé dojmy z filmového projektu a čo to pre ňu znamená. Ďalej pozorujeme, ako sa Kate zoznamuje s postavou, ktorú ide stvárniť – číta útržky z denníka 15 ročnej Christine, dozvedá sa, čo si o samovražde myslela jej matka, oboznamuje sa s detailným popisom ako sa to 15. júla udialo.

 

Zhostiť sa takej úlohy znamená pre herečku premenu nielen fyzickú, ale aj mentálnu. Mohli by sme povedať, že táto príprava na finálnu scénu je vlastne štandardnou prípravou na akýkoľvek (hraný) film. Aby sme sa viac priblížili, povedzme, že biografický. V štandardnej filmovej produkcii hraného ale častokrát aj dokumentárneho filmu sú záležitosti ako archívne zábery, novinové výstrižky či kostým dopredu zabezpečené a divákovi nepriznané. V tomto filme sa investigovanie a objavovanie stáva pracovnou metódou.

 

Vizuálna aj charakterová metamorfóza Kate sa uskutočňuje postupne ako si „študuje“ svoju úlohu. Navštívi novinárkiných spolupracovníkov z televízie, načítava si materiály o depresii a samovražde a pri tom nosí parochňu a hnedé kontaktné šošovky. Dokonca si kúpi zbraň na tom istom mieste, ako pred vyše 40 rokmi niekdajšia hlásateľka. Kate, ktorú vidíme v prestrojení už nie je Kate z castingového videa. Jej správanie je zdržanlivejšie, premýšľavejšie, v istých scénach dokonca reaguje podráždene, čo je prívlastok, ktorým opísal Christine jej bývalý kolega.

 

Film ako celok môžeme nazvať štúdiou rekonštrukcie postavy. Postavy, ktorá bola kedysi civilnou osobou, s problémami, radosťami, vzťahmi a mnohým iným. Aj napriek sledovaniu vodítiek, ktoré na svete zanechala aj po štyroch desaťročiach po svojej smrti, ostáva Christine Chubbuck otáznikom. O to väčším, že je stvárnená inou ženou, ktorá do jej rekonštruovanej podobizne vkladá niečo zo seba. Na koho sa vlastne pozeráme, keď Kate nosí parochňu a kontaktné šošovky? Je to Christine, ktorá vybuchne v inscenovanom rozhovore s matkou alebo Kate? Je to vôbec jedna z nich?

 

Hoci sa zábery vo filme javia ako observačné, mnohé z nich sú výsledkom zinscenovania. Greene kombinuje zábery Kate pátrajúcej po tom, kto je Christine a Kate hrajúcu Christine. Scény sú následne zrekonštruované dvoma spôsobmi. V oboch je Kate prezlečená za Christine, v jednom ide o priamu konfrontáciu – či už s predajcom zbraní, teda tzv. sociálnym hercom alebo hranú scénku, kde sa s inou žurnalistkou, teda herečkou, škriepi o muža. Druhý typ prezentujú zábery v rôznych (nedôležitých) prostrediach, ktoré dostávajú význam až s hovoreným slovom. Autorkou povedaného je zväčša Kate – no opäť komentár osciluje medzi Kate objavujúcu Christine a Kate hrajúcu Christine.

 

V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí o stieraní hraníc medzi hraným a dokumentárnym filmom. Snímka Roberta Greena je pozoruhodným príkladom do diskusie. Na jednej strane odkrýva niečo, čo je veľmi bežné v hereckej profesii, no zasadzuje to do diskurzu dokumentárneho filmu, v ktorom pátra, znovu oživuje a vytvára predstavu o zabudnutej žurnalistke. Filmová metamorfóza sa vydarila znamenite.

 

Pavla Rachelová

Cenu divákov získal na základe hlasovania návštevníkov festivalu druhý celovečerný hraný film režisérky Wanuri Kahiu o zakázanej láske v Keni Rafiki (2018).

Ocenenia 20. ročníka MFF Bratislava 2018

„Keď máš to šťastie, že ťa živí to, čo máš rád, má to zároveň aj odvrátenú stránku – tú vec už vlastne nikdy nerobíš pre radosť, vždy je to práca“

 

Tomáš Hudák. Študoval filmovú vedu (kritiku) na VŠMU. Milovník filmu, hudby, literatúry a celkovo umenia. Aktuálne pôsobí ako freelancer – píše recenzie o filmoch a spoluorganizuje viacero slovenských filmových festivalov.

Šimon Šafránek. Režisér, spisovateľ, novinár, DJ – multižánrový umelec s citom pre hudbu a slovo. Freelancer píšuci pre Deník N, Hospodářské noviny, Reflex, Magnus a i. Zameriava sa primárne na oblasť filmu, hudobných videoklipov a celkovo kultúrne dianie. Na MFF Bratislava 2018 príde osobne predstaviť svoj celovečerný debut o  skateboardingu v Československu King Skate.

 

Po filmoch sme lepší, krajší, odvážnejší, romantickejší, slobodnejší“

  

Bibiana Ondrejková. Známa divadelná i dabingová herečka a moderátorka. Široká verejnosť ju pozná hlavne vďaka prepožičanému hlasu Phoebe Buffay z Priateľov. Vizuál si mnohí spájajú so slovenskými seriálmi Ochrancovia (2014), Vdova (2014), Kriminálka Staré Mesto (2010) či Panelák (2008).

„Herci vnášajú do filmu najviac emócií a dávajú mu dušu“

 

Daniel Rihák. Čerstvý absolvent štúdia katedry filmovej réžie VŠMU pod vedením prof. Martina Šulíka. Režisér (zatiaľ) študentských filmov a množstva reklamných spotov. Jeho absolventský film Výlet nedávno získal cenu za najlepšiu réžiu a cenu za najlepší zvuk na študentskom festivale Áčko.

 

„Všetky ženy majú v sebe silu veci zmeniť“

 

Ivana Hucíková patrí do generácie mladých filmáriek a filmárov. Študovala na VŠMU, ktorú ukončila v roku 2015 filmom Matky a dcéry. „Bratislavčanka“ z Oravy, striedavo žijúca a tvoriaca na Slovensku a v USA. Doposiaľ má na konte viaceré krátke dokumentárne filmy: Into My Life (2018), Connie&Corey (2017) a i. Aktuálne pracuje na vývoji niekoľkých filmových projektov, či už ako režisérka, producentka alebo strihačka.

Autorka textu: Kristína Országhová (umelkyňa)

 

„Marseille, neskorý február. Z istého uhla pohľadu som to pokašlal a uhly pohľadu sa rátajú. Uhly útoku. Môj príbeh je jednoduchý. Príbeh muža, ktorý opustil Francúzsko na príliš dlhý čas. Vojak, ktorý odišiel z armády ako seržant. Hlavný seržant Galoup. To som ja. Nespôsobilý pre život. Nespôsobilý pre civilný život.“

Slávnostné uvedenie filmu HOVORY S TGM sa uskutoční 1. 12. 2018 o 18 hod. v Kine Lumiére, v rámcii 20. ročníka MFF BRATISLAVA. Pozrite si rozhovor s hercom Martinom Hubom pre Kinorama.sk

„Kino je skvelé médium na zdieľanie spoločných európskych hodnôt“

 

Dominika Jarečná sa narodila v roku 1999 v Bratislave. Aktuálne študuje odbor Teória a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (Česko). Bola členkou poroty Giornate degli Autori na MFF v Benátkach 2018 a je ambasádorkou ceny LUX na roky 2018-2019.

Slovenská filmová agentúra sa stala novým partnerom projektu Green Screen, ktorý sa zaoberá problematikou udržateľného rozvoja audiovizuálneho sektora a má za cieľ znížiť uhlíkovú stopu európskej filmovej a televíznej produkcie. Tejto téme sme sa rozhodli venovať aj v rámci Bratislavského filmového festivalu, kde jedným z prednášajúcich bude koordinátor udržateľného nakrúcania vo Flámskom audiovizuálnom fonde Tim Wagendorp (TW).

NCHYMI je jednorázová variácia na rubriku kolegu Tomáša Hudáka (ICYMI), ktorý je zároveň jedným z dramaturgov filmového programu 20. ročníka MFF Bratislava. No Chance You miss it na rozdiel od jeho seriálu upozorňuje na tituly, ktoré sú tu a teraz a ak si ich nepozriete tento týždeň na Bratislavskom festivale, nikto to nespraví za vás. Ako hovorí motto festivalu: „ak neprídeš, nezažiješ.“