Mišo Suchý: Moje filmy vznikajú z vnútornej potreby vyrovnať sa s niečím

Mišo Suchý je slovensko-americký filmár, ktorému MFF Bratislava v spolupráci s Mesiacom fotografie usporiadala retrospektívu. Vo svojich filmoch sa venuje rodine, domove, identite, či odlúčeniu, kombinuje rôzne materiály, vrátane fotografií a domáceho videa.

 

 

Aké to bolo vidieť všetky svoje filmy zaradom?

 

Zaujímavé, nikdy som ich nevidel pokope ako celok. Napríklad druhý blok začal mojím absolventským filmom, ktorý sme nakrúcali v roku 1987 alebo 1988, a končil filmom, ktorý teraz iba dokončujeme. Neviem ten pocit celkom vysvetliť, ale zrazu som videl súvislosti. A ďalšiu vrstvu pridal Pavel Smejkal tým, ako filmy rozdelil a pomenoval. Odrazu môžem vidieť, ako sa na moje filmy díva niekto iný.

 

miso_suchy3Filmy vo vašej retrospektíve vznikli v rozpätí 27 rokov, no zmestili sa do dvoch blokov. Prečo ste nakrútili tak málo filmov?

 

Mne sa nezdá, že je ich málo, skôr naopak. No ja sa neživím robením filmov. Myslím, že vznikajú z vnútornej potreby vyrovnať sa s niečím. Nie sú to filmy na zákazku, možno sú nejakým spôsobom zažité. Nakrúcam veci tak, ako prídu, no určité veci, zároveň, potrebujú čas. Mnohé veci môžeš začať nakrúcať, keď sa dejú, ale keď z toho chceš urobiť film, musíš mať istý odstup. Okrem toho, som prirodzene pomalý.

 

Vaše filmy sú evidentne osobné a sám hovoríte o vnútornej potrebe vyrovnať sa. Znamená to, že nakrúcanie filmu je akýmsi pokračovaním rozmýšľania?

 

Poviem to takto: keď som koncom 80. rokov robil film o Rómoch Šiel som dlhou cestou, všimol som si jednu vec: o určitých veciach, o ktorých sa nedá vypovedať priamo, sa spieva. Zažil som jeden bašavel, ľudia sa zabávali, hrali hudbu a zrazu prišla žena s tým, že chce zaspievať svoju pieseň. Spievala o tom, ako ju manžel podvádza a bije. Bolo to niečo, o čom by sa ťažko rozprávalo, ale v tejto forme to bolo kultúrne prijateľné. Mohla o týchto veciach vypovedať.

 

Pre mňa je film prostriedok, ako hovoriť o vnútorných pocitoch. Je to reflexia, rozmýšľanie nad danou situáciou, pocitom. Je to spôsob, akým sa s niečím vyrovnať, dať to za seba. Vždy bol pre mňa dôležitý element katarzie, no katarzia prichádza, keď sa chceš s niečím vyrovnať.

 

Vo vašich filmoch využívate fotografie, alebo zábery z domácej kamery (home video); na festivale som si všimol, že veľa fotíte a nakrúcate na telefón. Prečo?

 

Môj princíp je: rob s tým, čo máš. Keď nemáš 35mm kameru, kúp si iPhone alebo malú kameru a nakrúcaj s tým, čo máš. Mám tento telefón, tak naň fotím a nakrúcam. Robím si akýsi záznamník.

 

Už na školu som prišiel ako človek, ktorý veľa fotografoval a vyjadroval sa obrázkami. Hovoril som, že sú to moje skice. Keď som písal scenár k Šiel som dlhou cestou, mal som asi 10 strán scenára a portfólio fotografií, ktoré mali lepšie vyjadrovať moje pocity.

 

Pochopiteľne, mám potom veľký archív. Keď som s Marekom Šulíkom dostrihal Home Movie, mali sme ešte čas, tak som mu dal množstvo fotografií z Kryvorivne a povedal mu: mám pocit, že tu niečo je. Z týchto fotografií sme potom poskladali Ikonopis.

 

miso_suchy1

 

Vznikol takto aj Home Movie, ktorý je vyskladaný najmä z home videa? Keď ste nakrúcali svoju rodinu, vedeli ste, že z toho raz bude film?

 

Šiel som dlhou cestou mal veľmi presný scenár a aj keď sa nerealizoval presne, podľa neho sme nakrúcali. To isté platí aj o filme O psoch a ľuďoch.

 

Home Movie vznikol úplne iným spôsobom. Získal som od štátu New York malý grant, kúpil som si videokameru a nakrúcal dve veci. Ako otec som, samozrejme, nakrúcal svojho syna. Zároveň som vedel, že chcem zachytiť príbeh svojho svokra, ktorý utiekol z Ukrajiny; mal som k tomu istý vnútorný vzťah. A postupne sa to nabaľovalo. Bol to aj prechod od analógu k digitálu, keď sa intuitívne nakrúca a nakrúca.

 

Mal som plné vrece týchto pások a vedel som, že je v nich film. Nevedel som ho však už poskladať. Potom sme sa stretli s Marekom Šulíkom a ja som mu povedal, ktoré materiály sú pre mňa zaujímavé a o ktorých si myslím, že do filmu patria, hoci presnú predstavu som nemal.

 

Nenakrúcal som však s tým, že túto scénu do filmu budem potrebovať. Jediná scéna, ktorú sme dotáčali (už počas toho, ako Marek Šulík strihal) bola scéna kosia záhrady. To, že kosím na svojej záhrade, je akési asimilovanie sa s prostredím – Marek to tak dramaturgicky dopracoval.

 

miso_suchy4

 

Ako vašu tvorbu ovplyvňuje to, že učíte na univerzite?

 

Myslím, že študenti sú odvážni. Často sa človek bojí a keď vidíš, že tvoji študenti to robia…

 

No učenie ma baví, núti ma rozmýšľať. Študentom musíš veci vysvetľovať, nestačí povedať, toto sa mi páči alebo nepáči, tak to nefunguje. Musíš si to dať nejakým spôsobom dokopy.

 

Rád sa so študentmi rozprávam – nie iba o filmoch, skôr ma zaujíma, čo si myslia a niekedy mám pocit, že sa ja viac učím od nich, ako oni odo mňa. Niekoľkokrát sa mi dokonca stalo, že študenti prišli do kancelárie rozprávať sa a ja som si to začal nakrúcať. Neviem, prečo to robím, ale možno sa na ten materiál raz pozriem a zistím to.

 

Tomáš Hudák

 

Medzinárodný filmový festival Bratislava posledné tri roky vo svojej vizuálnej koncepcii vychádza z prepojenia hlavnej témy aktuálneho ročníka a festivalového programu. Ako komunikačnú tému si každý rok volí jednu z programových sekcií festivalu. Tento rok je ňou sekcia Lexikón: Filmové herectvo.

 

 

Tradičnou súčasťou festivalového programu je aj predstavenie finalistov prestížnej Ceny LUX.

 

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava sa bude niesť v znamení filmového herectva, objavovania vychádzajúcich hviezd súčasného filmu aj osvedčených festivalových hitov.

 

Od 16.10. do 7.11.2017 si môžete zakúpiť Festival pass alebo zvýhodnený Študentský festival pass len na Predpredaj.sk.

 

 

Na MFF Bratislava zavíta herec a osobitý režisér JEAN-MARC BARR, ktorého celosvetovo preslávila  spolupráca s kontroverzným dánskym režisérom Larsom von Trierom. V Bratislave si prevezme Cenu za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. Pri tejto príležitosti osobne uvedie výber filmov zo svojej tvorby v sekcii Pocta a tiež svoj najnovší film – GRAIN.

 

 

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava navštívi ďalšia hviezda severoamerického nezávislého filmu. Po minuloročnom hosťovi Alexovi Rossovi Perrym príde svoju profilovú sekciu osobne uviesť Kanaďan Denis Côté.

 

Po záverečnom ceremoniáli 18. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava verejnosť pozná víťazov trojice medzinárodných súťaží. Hlavné ceny získali hraný film Tramontane (2016), dokument Prijímanie (Komunia, Communion, 2016) a krátky film Adaptácia (Adaptacja, Adaptation, 2016).

18. MFF Bratislava už pozná víťazov. Záverečný ceremoniál  sa uskutočnil včera 16. novembra 2016 v kine Nostalgia. Program festivalu dnes pokračuje ešte v 2 festivalových kinách – v Kine Lumiére (K2), v Kine Mladosť, a tiež v ofociálne festivalovej kaviarni Gorila.sk Urban Space.

(štvrtok 20.15, kino Lumiére (K2))

Recenzia

 

Mladý, 34 ročný poľský režisér dokumentárnych filmov Michal Marczak, má napriek svojmu veku za sebou už tri celovečerné filmy.

 

 

Aj keď je festival je už slávnostne a oficiálne uzatvorený, my vás stále čakáme v kinosálach s filmovým programom, ktorý sa neoplatí premeškať. Navyše stále pokračuje Divácka súťaž, ktorej sa môžete zúčastniť aj vy.

 

Rozhovor

 

Na prednáške „Farba a svetlo” biofyzika a fotonika Dušana Chorváta z výskumného inštitútu Medzinárodné laserové centrum, ktorá sa uskutočnila v rámci sprievodného programu 18. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (sekcia Lexikón: Farba) sa to miestami ponášalo na projekciu experimentálneho filmu či posluch Kraftwerk-u.

Recenzia 

 

The Birth of a Nation, r. Nate Parker, USA, 2016

20:00 Kino Lumiére (K1)

 

Snaha amerických filmárov nakrútiť remake skoro každého možného filmu stále pokračuje. Obdobie medzi jednotlivými filmami sa pohybuje v najrôznejších dĺžkach od pár rokov po desiatky.