Pocta: Jean-Marc Barr

JEAN-MARC BARR patrí medzi najvýraznejšie herecké a režisérske osobnosti európskeho filmu. Celosvetovo ho preslávila najmä jeho spolupráca s kontroverzným dánskym režisérom Larsom von Trierom, ktorý ho obsadil do filmov ako Európa, Dogville alebo Nymfomanka, a ktorý ovplyvnil aj jeho vlastnú, režisérsku tvorbu.

 

Barrovu bohatú hereckú kariéru odštartovali menšie roly v britských historických filmoch Kráľ David a Nádej a sláva. Celosvetové uznanie mu však priniesla až hlavná úloha v kultovom francúzskom filme Magická hlbočina, za ktorú získal nomináciu na Cézara. Stvárnil tu romantickú postavu freedivera Jacquesa Mayola, muža posadnuto oddaného svojej jedinej láske-moru.

 

 

Ďalším medzníkom Barrovej filmografie je jeho prvá spolupráca s Larsom von Trierom na štylizovanom podobenstve Európa. Barrov idealistický Leo sa tu osudovo stretne s manipulatívnou mocou a deštrukciou v „Nemecku roku 0“. Táto rola mu umožnila výraznejšie rozvinúť svoj herecký register a urobila z neho skutočnú hviezdu európskeho filmu. Zároveň vďaka nej nadviazal s Trierom osobné priateľstvo a herecky sapodieľal na väčšine jeho nasledujúcich filmov. Zahral si vedľajšie, ale dôležité úlohy vo filmoch Prelomiť vlny, Tanečnica v tme, Dogville, Manderlay, Nymfomanka ai.

 

 

Návštevníci Medzinárodného filmového festivalu Bratislava budú mať, ako prví na Slovensku, možnosť vidieť ďalšiu pozoruhodnú Barrovu hereckú kreáciu. V najnovšom filme Grain stvárňuje postavu profesora Erola Erina, odborníka na genetiku rastlín, ktorý cestuje do zakázanej oblasti nazývanej „Mŕtva pôda“. Snímka držiteľa Zlatého medveďa za film Med, Semiha Kaplanoğluho, je inšpirovaná Súrou Al-Kehfovi, ktorá bola základom pre mystickú odnož Islamu. Čiernobiely meditatívny film viacerí recenzenti prirovnávajú ku Tarkovského Stalkerovi. Na prelome mája a júna tu nakrúcal majoritne slovenský koprodukčný film Pivnica pod taktovkou oceňovaného ruského režiséra Igora Vološina.

 

 

Pod Trierovým vplyvom sa rozvíjala aj Barrova režisérska kariéra. Spoločne so scenáristom a spolurežisérom väčšiny jeho filmov, Pascalom Arnoldom, vytvoril trilógiu o slobode ovplyvnenú radikálnym štýlom hnutia Dogma ́95. Sem patria snímky Milenci, To je moje telo a Blažené bytosti. Všetky tri filmy sa vyznačujú paradokumentárnym spôsobom snímania, civilnosťou, nakrúcaním na digitálnu kameru a prácou v exteriéroch bez umelého osvetlenia i akýchkoľvek efektov. Zároveň sú všetky provokujúce a nevyhýbajú sa ani brutálnym a sexuálne explicitným scénam. V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie filmy, spomedzi ktorých spomeňme aspoň Sexuálne kroniky francúzskej rodiny.

 

Jean-Marc Barr si dnes na otváracom ceremoniáli prevezme Cenu MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii.

 

Viac o jeho hereckej i režisérskej tvorbe sa diváci budú môcť dozvedieť vďaka masterclassu.

 

Marcel Šedo

V spolupráci s občianskym združením 9múz sme vám priniesli sériu videorozhovorov s našimi hosťami. Na záver sme oslovili francúzskeho režiséra Vincenta Dieutreho, ktorý bol jedným z našich festivalových porotcov súťaže dokumentárnych filmov. V rozhovore sme sa ho opýtali na autobiografické prvky v jeho tvorbe a na jeho názor na festival a súťažné filmy. Rozhovor prebiehal v anglickom jazyku, ale sú k nemu priložené aj slovenské titulky.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme sa rozhodli osloviť srbského režiséra Bojana Vuletića, ktorého film Requiem za pani J. (2017, Rekvijem za gospođu J.) sa premietal aj v rámci MFF Bratislava a ktorý bol zároveň jedným z porotcov súťaže hraných filmov.

19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava dnes oficiálne končí, avšak aj počas posledného dňa sa môžu návštevníci tešiť na mimoriadne tituly a sprievodný program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe.

 

V utorok 14. novembra sa v kine Lumière rozdali ocenenia víťazným filmom 19. ročníka MFF Bratislava, ktorý stále pokračuje v kinách Mladosť,  MIER v Modre, Mier v Seneci a Záhoran v Malackách.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Tentokrát sme oslovili bosnianskeho herca Ermina Brava, ktorý si zahral až v dvoch filmoch, ktoré uvádzame na MFF Bratislava – v postapokalyptickom sci-fi Zrno (Grain, 2017) a emotívnej psychodráme vyrovnávajúcej sa s dôsledkami vojny v Juhoslávii Chlapi neplačú (Men Don’t Cry,2017).

Interview

 

Svet podľa Daliborka (2017) v Česku vyvolal kontroverzné ohlasy kvôli ústrednej postave „nežného” neonacistu. Klusák ho našiel na internete. 

 

Pomaly sa blížime k záveru festivalu a Kinečko má pre vás odporúčania na dnešné projekcie – tentokrát expandujeme do satelitných miest pri Bratislave.

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa už pomaly chýli ku koncu, ale ešte stále ponúka návštevníkom pestrý program. Preto sme pre vás pripravili prehľadného „festivalového sprievodcu“, ktorý vám pomôže zorientovať sa vo filmoch aj v bohatom sprievodnom programe. Od zajtra sa zároveň festival rozširuje aj do ďalších regionálnych miest, Modry, Malaciek a Senca.

S iránskym režisérom Alim Asgarim sme sa rozprávali o jeho filme Zmiznutie (Disappearance, 2017), filmárskych začiatkoch, procese vzniku jeho filmov, ale aj o situácii v iránskej spoločnosti a kinematografii. Jeho celovečerný debut rozpráva o páriku mladých milencov, ktorí sa dostali do vážneho problému a na jeho vyriešenie majú len pár hodín.

Dráždivo znejúci titul najnovšieho filmu štyridsaťročného indického režiséra Sanala Kumara Sasidharana, Sexy Durga, klame telom. Ide totiž o temnú road movie mladého páru naprieč juhoindickou provinciou Kerala.

V spolupráci s občianskym združením 9múz vám prinášame sériu videorozhovorov s našimi výnimočnými hosťami.  Oslovili sme aj debutujúcu Soňu Maletzovú, ktorá na festivale uviedla v špeciálnej predpremiére svoj film Varga, unikátny portrét slovenskej hudobnej ikony a legendy, Mariána Vargu.

 

Električka zvaná Túžba (A Streetcar Named Desire, 1951) s Marlonom Brandom v hlavnej úlohe je z hľadiska hereckej práce prelomovým filmom kvôli uplatneniu princípov method acting. Viac o histórii a definícii tejto hereckej metódy píše Mária Miniariková.