Recenzia
(Uchenik, r.Kirill Serebrennikov, Rusko, 2016)
17:00, Nostalgia
“Samária nesie vinu za vzburu proti svojmu Bohu, padne pod mečom: ich deti budú rozsekané na kusy a tehotné ženy budú rozpárané.” Do tohto a mnohých iných biblických citátov sa bezhlavo ponára mladý stredoškolák Venya (Petr Skvortsov), ústredná postava odvážnej snímky ruského divadelného a filmového režiséra Kirilla Serebrennikova.
Štúdia aktuálneho problému náboženského fanatizmu a extrémizmu vznikla z jeho vlastnej divadelnej inscenácie rovnomennej hry súčasného nemeckého autora Mariusa V. Mayenburga. Okrem množstva pozoruhodných divadelných predstavení má Serebrennikov na konte aj niekoľko nemenej úspešných filmových titulov. Jeho postavy často podliehajú vášňam a východiská hľadajú v pochybných ideológiách, aby sa vzopreli okolitej povrchnej spoločnosti. Presne taký je aj Venya – študent opovrhujúci či už svojou utrápenou matkou, pedagógmi s rôznorodými výchovnými prístupmi alebo pubertálnymi spolužiakmi. Všetkým ustavične, nahlas a radikálne číta verše Svätého písma, so súradnicami ktorých Serebrennikov pravidelne diváka oboznamuje prostredníctvom titulkov.
Venya však nie je obyčajný veriaci s primeranou dávkou entuziazmu. Venya je tvrdohlavý náboženský fanatik s jediným cieľom – žiť v absolútnom súlade s Kristovými slovami a skutkami, pričom Bibliu vníma ako posvätný zborník morálnych existenciálnych právd. Venya je mučeník. Kvôli presvedčeniu odmieta svoju účasť na hodinách plávania, nakoľko dievčenské bikini považuje za nevhodný plavecký úbor. Provokácie a vzbury sú na dennom poriadku. Venyovým terčom sa stávajú hodiny biológie, na ktorých raz odmieta navliekať kondómy na mrkvu, inokedy sa na protest proti Darwinovej teórii evolúcie prezlieka do kostýmu gorily. Pri zásadných otázkach tak vo filme panuje aj patričný komický podtón. Morálny zápas Venyu s liberálnou učiteľkou židovského pôvodu Elenou (Victoria Isakov) sa zakrátko stáva hlavnou dejovou líniou.
Silnú a podnetnú tematiku neraz podporuje vizuálna stránka filmu. Dlhé, avšak nie monotónne zábery plné nápaditých svetelných kontrastov či symbolických farebných vyjadrení (Venya ako “čierna ovca” nosí medzi spolužiakmi v bielom ako jediný čierny odev) nesporne prinášajú divákovi estetický zážitok, ktorý ho povznáša k zamysleniu sa nad zvrátenosťou náboženského fundamentalizmu. Na úrovni záberov tu funguje aj zaujímavá práca s časom a celkovú temnú atmosféru zľahka umocňuje pieseň “God is God” slovinskej industriálnej metalovej skupiny Laibach. Mučeník bol súčasťou sekcie Un Certain Regard na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes 2016, kde vyhral cenu Françoisa Chalaisa. “Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.”
Petra Sedláková
