(Interview)
Desať otázok pre Jeana-Marca Barra, hlavného hosťa festivalu a laureáta Ceny za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii.
1/ Hlavnou témou tohtoročného Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (MFF Bratislava) je filmové herectvo. Ako sa pozeráš na túto profesiu zo svojej dvojpozície herca a režiséra? Ako sa vyvíja v čase?
Vo filmovom svete ako kultúre má v súčasnosti výrazný vplyv korporátne myslenie a jeho produkt. Ak má ako kultúra pretrvať aj naďalej, filmy, herci aj režiséri budú musieť nájsť spôsob, ako sa vyhnúť homogénnosti.
2/ Európska kinematografia je stále veľkou témou, na akých princípoch podľa teba stojí?
Európska kinematografia sa dá charakterizovať ako zmes kultúr a vzdelania, ktorá je na tomto kontinente taká rozmanitá, že spoločnými silami dokáže vytvoriť alternatívu k produktu, ktorý ponúka Hollywood.
3/ Nie každá kniha je literatúrou, nie každý film je kinematografiou. Čo pre teba znamená dobrá kinematografia?
Ak pri filme zabudnete, že sedíte v zatemnenej miestnosti, ak vám ponúkne drámu, takú uveriteľnú, že sa stane vašou súčasťou, že dokáže spochybniť vaše istoty, vtedy je to dobrá kinematografia.
4/ Tvojou hlavnou témou je sloboda – sloboda duše aj tela. Každou ďalšou rolou, každou ďalšou spoluprácou a novými skúsenosťami sa posúvaš ďalej. Ako sa v súvislosti s týmto mení v tebe tá sloboda?
Pre mňa je sloboda to, keď dokážem svojou prácou inšpirovať človeka, aby rozpoznal a postavil sa útlaku vo vlastnom živote. Spoločné hľadanie odvahy urobiť náš svet lepším.
5/ Novinári sa ťa často pýtajú na na spoluprácu s Lucom Bessonom a Larsom von Trierom. Ako ťa rôznosť ich režijných prístupov ovplyvnila?
Luc sa pohybuje v prostredí veľkého biznisu, franšíz – skrátka vo svete šou. Lars podľa mňa robí z filmu akýsi metafyzickejší počin. Nesnaží sa len zhrabnúť vaše peniaze, ale skutočne ponúka súvislosti, vďaka ktorým môžeme pochopiť pravú podstatu ľudskej prirodzenosti.
6/ Na MFF Bratislava si bol už v roku 2012, tohto roku si na Slovensku nakrútil slovensko-ruský film Pivnica/The Cellar (premiéra 2018) a teraz si sa sem opäť vrátil ako hlavný hosť festivalu a laureát ceny. Rád sa vraciaš na rovnaké miesta?
Po tom, čo sme dotočili Pivnicu, už Bratislavu poznám trošku lepšie. Návrat sem ma hreje pri srdci, lebo mi už mesto nie je cudzie. Návraty mám rád.
7/ Ako šlo nakrúcanie?
Prácu s Igorom (Igor Vološin, ruský režisér) som si užil, obsadenie a štáb mali k sebe blízko a verím, že z toho bude krásny európsky film.
8/ Budeš tu mať svoju masterclass, na čo sa v nej chceš zamerať?
Zo všetkých síl sa posnažím podeliť s tým, čo viem. Bude to moja prvá masterclass.
9/ Na festival si vybral veľmi vizuálny a meditatívny film Grain, v ktorom ukazuješ svoju ďalšiu, novú hereckú podobu. Akú skúsenosť ti práca s režisérom Semihom Kaplanogluom na tomto filme priniesla?
Film sme natočili v čiernobielom prevedení, v angličtine, v nádherných scenériách tureckej Anatólie. Nakrúcanie bolo pomerne náročné, taký fyzický a duševný výcvikový tábor. Snímka práve získala ocenenie za najlepší film na filmovom festivale v Tokiu. Myslím, že ju čaká úspešná budúcnosť.
10/ Často hovorievaš, že si „nikto“, „klaun“, proti statusu hviezdy, celebrity. Tvoje filmy sú však už celosvetovo známe, kultové. Nič sa v tomto nezmenilo?
V dobe internetu a online poskytovania filmov dnes majú filmy väčšiu šancu prežiť aj po svojich televíznych či kinopremiérach. Čo je skvelé, lebo neumierajú ako kedysi.
Zuzana Golianová
