_ Medzinárodný filmový festival Bratislava

Filmy slovensko-amerického dokumentaristu Miša Suchého krúžia okolo tém rodiny, domova, identity, okolo odchodov a návratov. Absolvent dokumentaristiky na bratislavskej VŠMU sa zamiloval do prvogeneračnej Američanky s ukrajinskými koreňmi a nasledoval ju za oceán, kde spoločne vytvorili nový domov. Portrétovaniu vlastnej rodiny sa Suchý venoval už pred svojim odchodom a v tejto umeleckej stratégii pokračoval aj po ňom. V emigrácii sa do jeho filmov navyše vkradol motív odlúčenia, pociťovania a prekonávania vzdialenosti.

 

Retrospektíva v dvoch blokoch krátkych a stredometrážnych filmov predstaví základné polohy Suchého tvorby: rodinnú a etnografickú. Najmä v tej druhej je možné vystopovať vplyv niekdajšieho pedagóga Martina Slivku a fotografickej tvorby jeho manželky Lidy Suchej, s ktorou na niekoľkých filmoch vrátane toho najnovšieho spolupracoval.

 

Sekcia vznikla v spolupráci s Mesiacom fotografie, ktorý bratislavskému publiku na aktuálnom ročníku formou samostatej výstavy predstavuje fotografku Lidu Suchú.

 

Pavel Smejkal

zostavovateľ sekcie

Kolekcia súčasných animovaných filmov pre deti predstavuje tie najlepšie diela žánru za ostatné roky. Krátky animovaný film pre deti nemusí byť výsostne populárne orientovaný, prísne edukatívny alebo zbytočne urozprávaný. Vo svete pôsobí množstvo tvorcov, ktorým sa neprestajne darí vo svojich filmoch popierať práve tieto dobre známe nedostatky. Výber zároveň obsahuje snímky obohatené o premyslený neprvoplánový humor a pobaví tak nie len detského diváka ale i dospelých. Rovnako môže poslúžiť ako dobrý odrazový mostík k získaniu prehľadu o niekoľkých popredných tvorcoch a mladých talentoch (Alexandra Hetmerová, Peter Vácz, Ulrich Totier, Natalia Chernysheva) na poli súčasného krátkeho animovaného filmu. Sekcia vznikla v spolupráci s Medzinárodným festivalom animovaných filmov Fest Anča.

Maroš Brojo,

zostavovateľ sekcie a programový riaditeľ MF animácie Fest Anča

Národný fokus je obľúbeným formátom, prostredníctvom ktorého každoročne upriamujeme pozornosť na vybranú kinematografiu a jej tematické, žánrové a poetologické špecifiká. Pre tento rok sme zvolili krajinu, o ktorej sa u nás tento rok povedalo a napísalo mnohé. Grécko nie je v centre pozornosti len pokiaľ ide o svetové médiá pokrývajúce politickú situáciu v krajine. Teší sa tiež mimoriadnej priazni svetových festivalov. Drzé a nekompromisné vychádzajúce hviezdy Nového gréckeho filmu – fenoménu, ktorý si svojou neprehliadnuteľnosťou u niektorých kritikov vyslúžil veľké N – každým ďalším počinom posilňujú svoju pozíciu. Súčasný grécky film stojí za pozornosť. Slabé slovo. On si tú pozornosť jednoducho vezme.

 

Sekcia vznikla v spolupráci s Gréckym filmovým centrom.

Filmový obraz má nutne svoje ohraničenie. Rám, jeho veľkosť a tvar, je zdanlivo neviditeľný – málokedy si ho uvedomujeme. Zvyčajne ho začneme vnímať, až keď sa autor rozhodne, že ho vnímať máme – keď naplno uchopí možnosti zaužívaného formátu, keď využije netradičný formát, alebo keď sa pevným „technickým“ rámom nenechá spútať.

Lexikón je novou sekciou, ktorá sa zakaždým sústredí na vybraný technický či estetický jav alebo výrazový prostriedok filmovej reči. Bude skúmať neustále sa vyvíjajúci filmový jazyk a na príklade zvolených snímok zrozumiteľne vysvetľovať filmologické pojmy.

Tento rok je sekcia venovaná problematike formátu filmového obrazu. Ukazuje možnosti jednotlivých formátov aj invenciu filmárov, ktorí tieto možnosti naplnili, či prekonali. Vo výbere sa okrem iných nachádza film s kruhovým formátom, súčasný film nakrútený v kedysi bežnom, no dnes zriedkavom akademickom formáte i film, ktorý naplno využil potenciál panoramatického plátna. Túto rôznorodú kolekciu filmov spája to, že si ich autori problém rámu dobre uvedomovali a neuspokojili sa so zaužívaným ohraničením ako nutnosťou, nad ktorou netreba uvažovať.

Tomáš Hudák

zostavovateľ sekcie

Kino má v televízii a papučovej kultúre, ktorá s ňou ide ruka v ruke, tvrdého konkurenta. Niekoľko desaťročí sa dejiny filmu niesli v znamení tohto konkurenčného boja a jeho vedľajším produktom sú napríklad aj snímky ako Ben Hur, panoramatický spektákel, ktorý uvádzame v tohtoročnej sekcii Lexikón. Nástup a rozšírenie videokaziet na prelome 70. a 80. rokov, to bolo veľké víťazstvo papúč nad pukancami. Videopáska priniesla do filmového priemyslu revolúciu. Celú generáciu filmárov a cinefilov vychovávali návštevy vo videopožičovniach a filmy nahrávané z televízneho vysielania, ktoré sa na kazetách stávali relikviami. Program pod názvom Príbehy z videokaziet je rozmarnou poctou VHS médiu a zároveň pohľadom na jeho históriu z rozličných, niekedy prekvapivých perspektív.

Trojicu dokumentárnych filmov, ktoré na fenomén VHS nazerajú z produkčných i širších kultúrnych hľadísk doplnia filmy z produkcie legendami opradeného štúdia Cannon Films. A nostalgii skutočne učiníme zadosť: Premietať ich budeme z originálnych videokaziet.

Pavel Smejkal

zostavovateľ sekcie

Angličtina pozná skratku WOTY – word of the year. Frekventované slovo zastupujúce tému, ktorá v tom-ktorom roku rezonovala. Slovo, ktoré sa stalo heslom verejnej debaty. Kým slovenské médiá a internetové vyhľadávače zverejnia svoje koncoročné rebríčky „najhorúcejších“ slov a fráz, môžeme sa domnievať, že sa medzi nimi tento rok objaví rodina. Tradičná, nukleárna, viacgeneračná, moderná, neúplná – prívlastkov bolo mnoho. Rodinu tu dokonca zachraňovalo referendum. Akokoľvek umelý bol spôsob, akým sa toto slovo dostalo do obehu, práve tu a práve teraz, rodina je pochopiteľne legitímnym predmetom výskumu aj témou spoločenskej diskusie. Rodina je tiež nevyčerpateľným motívom, mnohovrstevnou metaforou, východiskom mnohých príbehových archetypov.

Každý z filmov v tejto tematickej sekcii k rodinnému motívu pristupuje z inej strany, v inom žánrovom kľúči – od komornej rodinnej drámy, ukotvenej v kultúrnych reáliách súčasného Iránu, cez variáciu na biblický návrat strateného syna, poháňanú fascinujúco temnou a manipulatívnou hlavnou postavou, až po skutočný a o to neuveriteľnejší príbeh svorky bratov, ktorí vyrástli v úplnej sociálnej izolácii a pritom uprostred Manhattanu, väznení chorobne opatrnými rodičmi. V istom zmysle hraničný prípad reprezentuje film, ktorého autor portrétuje vlastného otca na ceste do dávno opusteného rodiska, plného vytesnených prízrakov.

 

Medzinárodný filmový festival Bratislava a Hlavné mesto SR Bratislava v roku 2009 spoločne založili tradíciu, ktorou vzdávajú úctu za dlhoročnú umeleckú tvorbu významným slovenským filmovým a divadelným umelcom, tvorcom a filmovým profesionálom.

K hereckým osobnostiam Ladislavovi Chudíkovi, Márii Kráľovičovej, Jozefovi Adamovičovi, Štefanovi Kvietikovi, Eve Krížikovej a Ivanovi Palúchovi, ktorých pamätné dlaždice zdobia Filmový chodník slávy, pribudne meno výnimočnej herečky a umelkyne – prvej dámy slovenskej filmovej a divadelnej scény, pani Emílie Vášáryovej.

Totoročnú laureátku ocenenia a držiteľku pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy vyhlásia počas slávnostného večera na 17. ročníku MFF Bratislava. Súčasťou slávnostného večera bude premietanie legendárneho filmu Medená veža.

Slávnostné odhalenie pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy, ktorý sa nachádza pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave sa uskutoční v júni, počas zahájenia 41. ročníka multižánrového mestského letného festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2016.

Priestor, ktorý v našom programe každoročne venujeme slovenskému filmu, má podobu samostatnej sekcie. Pri jej zostavovaní myslíme na to, aby v nej domáce publikum našlo atraktívne novinky a zahraniční hostia na jej základe mohli spoznať domácu kinematografiu v jej pestrosti. Teší nás, že je čo spoznávať. Slovenský film prežíva obdobie bezprecedentného medzinárodného úspechu a práve festivaly sú pôdou, na ktorej sa mu zatiaľ darí najviac.

Súčasťou programovej sekcie Europa je podsekcia Europa Špeciál, ktorá predstaví trojicu tohtoročných finalistov Ceny LUX. Cena LUX, ktorú udeľuje od roku 2007 Európsky parlament má dva hlavné ciele: pritiahnuť pozornosť verejnosti na Európsku úniu a jej politiky a podporiť distribúciu európskych filmov v rámci EÚ. Tento rok boli do najužšieho výberu zaradené tri silné európske snímky, ktoré reflektujú aktuálne problémy a  témy súčasnej Európy akými sú migrácia, ekonomická kríza či napätie medzi tradíciami a modernitou.
Sekcia vznikla v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho Parlamentu na Slovensku.

Príbeh geografického priestoru, ktorého sme súčasťou. Sekcia predstavuje výber toho najlepšieho zo súčasnej európskej produkcie. Poskytuje tiež dramaturgický rámec, cez ktorý je možné sledovať po akých témach tvorcovia siahajú a ako sa európska myšlienka otláča do filmov, ktoré v tomto priestore vznikajú. Audiovizuálna politika Európskej únie je okrem iného založená na podpore koprodukčných spoluprác, aj preto má čoraz väčší zmysel uvažovať o európskom filme ako o celku, v ktorom sa hranice medzi jednotlivými národnými kinematografiami čiastočne stierajú.

Globálna perspektíva, naliehavé témy a filmárske hlasy, ktoré je a bude počuť. Cinema Now je akýmsi rezom kinematografiou dneška. Z aktuálnej sezóny vyberáme vždy tie najvýraznejšie a najprogresívnejšie filmy. Mnohé z nich už stihli zaujať na významných svetových festivaloch, iné ešte iba čakajú na to, aby boli objavené. Vedľa seba sa tu stretávajú debutanti aj zavedení autori, doposiaľ neznáme aj zvučné mená.

Skratka, redukcia, umenie miniatúry. Tie najlepšie krátke filmy spája schopnosť bezozvyšku využiť malú plochu na rozpovedanie príbehu, vyvolanie emócií alebo myšlienok, ktoré sa v nás ďalej rozpínajú. Pre niektorých filmárov sú dôležitým stupienkom na začiatku kariéry, sú však aj takí, čo po krátkometrážnom formáte siahajú cielene, vedomí si jeho daností. Súťaž krátkych filmov dáva priestor autorom, ktorí v zdanlivom obmedzení našli tvorivú slobodu a naplno ju využili.

Invenčný filmový jazyk, naliehavé témy, skutoční ľudia a príbehy, ktoré nikoho nenechajú ľahostajným. Dokumentárna súťaž bratislavského festivalu ponúka príležitosť zoznámiť sa so súčasným kreatívnym dokumentom v jeho pestrosti. Od angažovaných filmov, cez uhrančivé portréty až po eseje a diela na pomedzí non-fiction a experimentálneho filmu – súťažný výber prvých a druhých dokumentárnych filmov je každoročne zostavovaný tak, aby túto žánrovú rôznosť reprezentoval.

Nové mená a možno budúce hviezdy svetového filmu. Naša tradičná medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov vychádza z ambície objavovať a venovať priestor režisérom a režisérkam na začiatku kariéry. Do súťažného výberu nominujeme pozoruhodne zrelé a niekedy zas mladícky radikálne diela, predznamenávajúce nástup výnimočných talentov, ktoré sa oplatí ďalej sledovať.