Stratení v Mníchove

Sir „P“, deväťdesiatročný sivý papagáj, ktorý kedysi patril bývalému francúzskemu
premiérovi Édouardovi Daladierovi, sa v roku 2008 ocitne v Prahe
na pozvanie riaditeľa Francúzskeho kultúrneho inštitútu ako živá relikvia
z čias neslávnej Mníchovskej dohody. Česká strana usporiada dosť absurdnú
tlačovú konferenciu, kde papagáj prednesie niektoré kľúčové vyhlásenia
svojho niekdajšieho majiteľa. Vtáka za dramatických okolností unesie český
novinár Pavel a papagájované kontroverzné citácie rozpútavajú medzinárodný
politický škandál. No to je iba polovica príbehu…
Vlastne, skôr tretina. V tomto momente sa totiž snímka zmení na akýsi inscenovaný
„film o filme“ zo zákulisia nakrúcania, ktoré malo byť česko-francúzskou
koprodukciou, až na to, že Francúzi sa na ňom vôbec nepodieľajú,
lebo išlo len o bluf českého producenta. Keď ten navyše zistí, že hlavný herec
má alergiu na perie a nie je schopný nakrúcať s vtákmi, začína sa roztáčať
kolotoč nepríjemností…

Lekcia

Nadežda, mladá učiteľka školy v malom bulharskom mestečku, hľadá vo
svojej triede zlodeja, aby mu dala príučku o tom, čo je správne a čo nie. Avšak
dokáže ona sama nájsť to správne východisko, keď sa dostane do zničujúcich
dlhov účtovaných úžerníkmi?
Civilne nakrútená dráma s prvkami trileru rozpráva príbeh bulharskej
učiteľky, ktorá sa ocitne v zúfalej ekonomickej situácii. V snahe vymaniť
sa z dlhov a zachrániť svoju rodinu je schopná svojím konaním zájsť až
do extrému. Snímka veľmi otvorene rieši morálne dilemy a poukazuje na to,
ako môžu ekonomické problémy zničiť ľudskú dôstojnosť a existenciu. Vo
filme vyniká herecký výkon Margity Goševovej a jej prirodzené stvárnenie
zúfalej ženy, ktorá je schopná všetkého.

Mediterranea

Jednou z najpálčivejších a najzávažnejších tém dnešných dní je migrácia, ktorú autenticky zobrazuje snímka Mediterranea. Jej realistická atmosféra a dokumentárny štýl diváka mocne vťahuje do príbehu dvoch černošských kamarátov Ayivu a Abasa, ktorí so skupinou migrantov z Afriky prekonajú strastiplnú plavbu cez more do Talianska za vidinou lepšieho života. Ayiva opúšťa domov v Burkina Faso, aby dokázal zabezpečiť svoju sestru a dcéru. Zapojí sa do ilegálnej pašeráckej operácie, aby seba a svojho priateľa Abasa dostal preč z kontinentu. Ayiva sa adaptuje na život v Taliansku, avšak situácia začína byť nebezpečná, keď sa vystupňuje napätie vo vzťahoch s miestnou komunitou. Ayiva je odhodlaný uspieť vo výzve svojho života a prekonať akékoľvek úskalia, no všetko má svoju cenu.
Film je celovečerným debutom režiséra Jonasa Carpignana, ktorý čosi vie o strete kultúr, keďže sám pochádza zo zmiešanej rodiny; jeho otec je Talian a jeho matka Afroameričanka.

13 minút

Iba 13 minút chýbalo obyčajnému švábskemu tesárovi Georgovi Elserovi,
aby zvrátil chod svetových dejín, keď nastražil časovanú bombu za rečnícky
pult v Mníchovskom mestskom pivovare, pri ktorom mal Adolf Hitler prejav
8. novembra 1939, na výročie nepodareného nacistického prevratu z roku
1923. No Vodca opustil budovu skôr, než plánoval, a preto atentátu unikol.
Snímka zručne rozoberá Elserove motívy pre jeho drastický čin, rekonštruujúc
spoločenskú a politickú situáciu v Nemecku v rokoch 1933 až 1939,
keď národnosocialistické hnutie postupne ovládlo celú krajinu a otrávilo jej
spoločenský život.
Počas svojich výsluchov na Gestape si Elser postupne vybavuje, ako nacizmus
pomaly metastázoval v jeho rodnej dedine; ako sa proti nemu pokúšal
bojovať s najlepším kamarátom Josefom Schurrom, ktorého za to odsúdili
na nútené práce; ako spoznal Elsu, lásku svojho života, s ktorou sa hodlal
oženiť; ako sa od nej musel odvrátiť, len aby dotiahol do konca svoj zúfalý
čin.

O poschodie nižšie

Niektorí autori novej rumunskej vlny vytvorili čosi, čo sa dá nazvať typickým
filmovým výrazom: autentické príbehy z každodenného života rozpovedané
naturalistickým spôsobom v zmysle štýlu hrania ako aj režírovania.
O poschodie nižšie je jedným z týchto filmov.
Na druhej strane, mnohé zo skvelých rumunských filmov nedávnej doby
ako napríklad Smrť pána Lazareska, Na druhej strane kopcov či Všetci v našej
rodine fungujú tak dobre vďaka čiernemu humoru, ustavičnému rozprávaniu
a neznesiteľnému zameraniu na neresti. O poschodie nižšie sa z tohto vzorca
vymyká.
Po tom, čo sa stane jediným nešťastným svedkom domácej hádky končiacej
sa vraždou, sa Patrascu ocitá v spore s dvomi veľmi blízkymi susedmi:
jedným je bizarný vrah; druhým je jeho vlastné svedomie. Áno, uhádli ste:
tento film je cvičením z frustrácie a dezorientácie.

Supersvet

Vzťah medzi človekom a Bohom bol vždy teologickým, psychologickým a sociologickým
fenoménom a otázka “Ako niekto môže cítiť prítomnosť Boha?”
trápi ľudí celé stáročia. Stala sa priamym či nepriamym námetom niektorých
filmov dvoch najznámejších predstaviteľov rakúskeho nového filmu Michaela
Hanekeho a Ulricha Seidla. Teraz sa k nim pridal Karl Markovics, ktorý sa
vo svojej druhej celovečernej snímke tohto ťažko uchopiteľného fenoménu
zmocnil značne impozantným spôsobom.
Gabi pracuje v supermarkete a žije nenápadným životom, snažiac sa zosúladiť
svoj pracovný a rodinný život. No jedného dňa príde domov a všetko sa
zdá byť iné. Gabi necíti žiadne zrakové ani sluchové vnemy a predsa ju niečo
zasiahlo ako blesk: prítomnosť Boha. Hlavná predstaviteľka Ulrike Beimpold
podáva pozoruhodný a dojemný výkon v úlohe ženy pod vplyvom Boha, ženy
v kríze, ktorej zjavenie šokuje celú svoju rodinu.

Zvizdan

V tomto filme o zakázanej láske sa dvaja mladí ľudia do seba zaľúbia, ale
keďže pochádzajú zo susedných dedín rozdelených dávnou náboženskou
a etnickou nevraživosťou, ľudia okolo nich s ich vzťahom otvorene nesúhlasia
a prekonanie vzájomnej nenávisti vyzerá byť nemožné. Hoci sa snímka
špecificky zaoberá etnickou nenávisťou (medzi Chorvátmi a etnickými
Srbmi), príbeh sa vo všeobecnosti venuje nenávisti a nedôvere k cudziemu.
Príbeh je vyrozprávaný v troch častiach, rozdelený desaťročnými intervalmi
od raných 90. rokov až po súčasnosť. Vo výsledku sledujeme tri rozličné
páry v priebehu dvoch dekád, pričom obe hlavné postavy v každej časti hrajú
tí istí herci. V prvom príbehu, zasadenom do predvojnovej atmosféry obáv,
chaosu a šialenstva v bývalej Juhoslávii, sa láska stáva zakázaným luxusom.
V druhom je už po vojne, ale jej jazvy sú ešte príliš čerstvé a hoja sa príliš
pomaly. V treťom príbehu môže láska konečne zapustiť korene, no iba vtedy,
ak sa milenci dokážu odpútať od vlastných koreňov.

Raj

Ako si predstavujeme raj? Toto video sa netají ambíciou
prebádať súčasnú spoločenskú tendenciu k samote
a odlúčeniu, ktorá je odrazom túžby ľudí po ideálnom
spôsobe života v úzkom spojení s prírodou.

Judášova vášeň

Film, inšpirovaný miestnymi veľkonočnými zvykmi
v niektorých španielsky hovoriacich dedinách, kde ľudia
kameňujú, vešajú či pália bábku znázorňujúcu Judáša
za jeho zradu Krista, završuje trilógiu “Príbehy z kartónu”,
vyrobenú v spolupráci s aktivizačným centrom
v mestečku Valleseco na ostrove Gran Canaria, ktoré
opatruje mužov a ženy s mentálnym postihnutím.
Režisér pracuje s prostými scénami, vypointovanými
hereckými výkonmi a niektorými iracionálnymi činmi.

Washingtonia

Washingtonia robusta, ktorú považujú za jednu z najelegantnejších druhov paliem, importovali do Grécka pred olympijskými hrami v roku 2004, pretože väčšinu pôvodných paliem zničili  škodcovia, ktorí žerú srdce palmy.

A teraz niečo celkom iného: hoci má žirafa najväčšie srdce zo všetkých stavovcov, v najväčších horúčavách uprostred leta ostatné zvieratá nepočujú jeho tlkot. Keď po ňom začnú pátrať, začnú sa diať čudné veci.

Nekonečná rieka

V centre filmu stojí rodiaci sa vzťah medzi mladou domorodkyňou a francúzskym imigrantom, ktorí obaja utŕžili hlboké rany osudu. Po tom, čo jeho najbližších brutálne vyvraždia na ich rodinnej farme, a jej manžel, ktorý sa nedávno vrátil z väzenia, sa stane obeťou zdanlivej gangsterskej vraždy, vdova a vdovec hľadajú útechu vo vzájomnom náručí. Uväznení v bludnom kruhu násilia a krviprelievania sa obaja snažia upevniť nepravdepodobný zväzok v nádeji na prekonanie smútku a samoty, pričom netušia o temných, ktoré možno spájajú ich nedávne straty. V dráme o zločine, sexe, pomste a vykúpení postavenej na dvoch hlavných hrdinoch nás režisér Oliver Hermanus vezme do vidieckeho prostredia Južnej Afriky, kde hnev a násilie pretrvávajú aj vyše dvadsať rokov po apartheide, a originálnym a prenikavým spôsobom skúma zložitý vzťah medzi páchateľom a obeťou.

Streda 4:45

Stelios je majiteľom džezového klubu v Aténach. S pomocou bývalého partnera Vassosa sa pred niekoľkými rokmi dostal k pôžičke od rumunského úžerníka, aby mohol klub zrenovovať. V dôsledku hospodárskej recesie sa Stelios v roku 2010 ocitne na pokraji bankrotu a nie je schopný pôžičku splácať. Rumun ho vyhľadá a dá mu jeden deň na to, aby prišiel s nejakým riešením, inak pohrozí, že mu klub vezme. Aby pre svojho starého priateľa získal nejaký čas, Vassos Steliosa požiada, aby zašiel za Omerom, albánskym majiteľom striptízového baru, ktorý je tiež Rumunovým dlžníkom. Životy Omera a Steliosa sa čoskoro pretnú tým najnečakanejším možným spôsobom. Vo víre nevery, drogovej závislosti, násilia, pocitu viny a sebaklamu ostáva Steliosovi iba niekoľko hodín na to, aby pokrstil dieťa svojho zamestnanca, zachránil klub, spasil svoje rozpadajúce sa manželstvo, odrazil mafiánskych vymáhateľov a dorazil do školy, aby prevzal synovo vysvedčenie ako vzorný otec.

Mustang

Dedina v severnom Turecku ležiaca tisíc kilometrov od Istanbulu no storočie
od akéhokoľvek pojmu o ženských právach. Je včasné leto, Lale a jej štyri
sestry kráčajú domov zo školy a nevinne sa pritom doťahujú s nejakými
chlapcami; avšak domnelá nemorálnosť ich hry vyvolá škandál s nečakaný-
mi rozmermi a následkami. Ich domácnosť sa postupne mení na väznicu;
príkazy na domáce práce nahrádzajú školské hodiny; a prípravy na svadbu
naberajú na obrátkach. Najskôr má ísť pod čepiec Sonia, najstaršia z piatich
„problémových“ sestier. No keď sa Sonia vzbúri a hrozí, že pred oboma
zhromaždenými rodinami spustí vreskot, rýchlo ju nahradí dcéra číslo dva.
No ani to nie je konečné riešenie, keďže túžba po slobode je vlastná všetkým
sestrám, ktoré neprestávajú hľadať spôsoby, ako vybabrať so všetkými
obmedzeniami.
Film je oficiálnym nominantom Francúzska na Oscara v kategórii najlepší
cudzojazyčný film.

Denis Kozerawski

Denis Kozerawski je študentom magisterského stupňa na Katedre intermédií a multimédií VŠVU v ateliéri IN pod vedením Prof. Ilony Németh. V roku 2012 pomohol založiť skupinu Apart, ktorej cieľom je začleňovanie ľudí a skupín, rozvíjajúcich a obohacujúcich spoločenský a kultúrny život, do kontextu celosvetového diania v oblasti výtvarného umenia. Doménou združenia je publikačná činnosť so zameraním na výtvarné umenie. Momentálne jadro skupiny spolu s ním tvoria aj Peter Sit, Andrej Žabkay a Magda Scheryová. Vo svojej tvorbe využíva prevažne fotografiu a video. Posledným väčším projektom, na ktorom sa podieľal, bola skupinová výstava v košickej Kunsthalle pod názvom „Všade dobre, doma najlepšie“.

Verona Dubišová

Verona Dubišová je študentkou štvrtého ročníka filmovej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Tri roky študovala aj redakčnú a vydavateľskú prax na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti ju napĺňa spolupráca na Filmovom kabinete pre deti, kde spolu s kolegyňami prednáša žiakom 1. stupňa ZŠ o animovaných filmoch, ale aj práca na množstve iných zaujímavých aktivít, napríklad na projekte nového školského kina alebo na príprave vedeckej konferencie na pôde školy.

Gabriela Gažová

Gabriela Gažová je študentkou magisterského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení, aktuálne na Katedre fotografie a nových médií v Ateliéri doc. Silvie Saparovej. Svoje bakalárske štúdium absolvovala na Katedre intermédií a multimédií, kde študovala v Ateliéri videa u docentky Anny Daučíkovej. Audiovizuálnej tvorbe sa venovala aj počas súbežného, zatiaľ dvojročného štúdia filmovej réžie na Filmovej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave, a na Saint Lucas School of Arts v Bruseli, kde strávila posledné dva semestre. Vo svojej voľnej tvorbe kombinuje rôzne médiá a pracuje s žánrovými presahmi, tak ako to robila tri roky v nezávislom časopise o umení, TVOR, ako jeho zakladateľka a šéfredaktorka. Aktuálne sa okrem štúdia venuje produkcii na voľnej nohe a voľnočasovému konzultovaniu umeleckých projektov svojich spolužiakov.

Róbert Pospiš

Róbert sa filmovej publicistike sa začal venovať už na strednej škole. Po elévskych začiatkoch redaktora internetových serverov začal písať pre Hospodárske noviny a neskôr pre denník Pravda, s ktorým spolupracuje dodnes. V súčasnosti pracuje ako externý redaktor Rádia Devín a mesačníkov In.BaFilm.sk. Spolupracoval s viacerými kultúrnymi magazínmi na slovenskom trhu. Je aktívnym hudobníkom, textárom, hudobným producentom a zakladateľom hudobného vydavateľstva Real Music House. Počas svojej hudobnej kariéry získal niekoľko prestížnych ocenení. V roku 2013 vydal vo vydavateľstve Limerick svoju debutovú básnickú zbierku „Sme to my?“. Napriek ostatným záľubám je film jeho celoživotnou vášňou, ktorú považuje za nevyhnutnú súčasť každodenného života.

Luca Pellegrini

Novinár Luca Pellegrini vyštudoval na Univerzite „La Sapienza“ v Ríme a má diplom aj z Pontifikálnej gregoriánskej univerzity. Bol filmovým kritikom a publicistom pre Il Corriere del Giorno a L’Osservatore Romano; viac ako desaťročie pracoval pre RAI – Radio 3. V súčasnosti píše pre denník Avvenire, magazín Rivista Del Cinematografo, webový portál Cinematografo.it a je súčasťou spravodajského tímu Vatikánskeho rozhlasu. Okrem kinematografie ho zaujíma aj divadlo a opera, kde má praktické skúsenosti ako asistent režiséra. Odborné poradenstvo v oblasti komunikácie poskytoval prestížnym divadlám a operným nadáciám a momentálne pomáha niekoľkým dôležitým hudobným festivalom. Je aktívnym členom Národného zväzu talianskych filmových kritikov a v rokoch 2013 až 2015 bol členom výberovej komisie Medzinárodného týždňa kritikov na MFF v Benátkach.

Michael Pattison

Michael Pattison je filmový kritik pochádzajúci z britského Gatesheadu, ktorého články sa objavili v magazínoch Sight & Sound, Indiewire, VICE, Ekran, KINO!, SIRP, MUBI a ďalších publikáciách. Viedol tvorivé dielne pre mladých kritikov na MFF vo Varšave, Dokufeste v Prizrene, na Festivale krátkych filmov ZubrOFFka v Białystoku a na festivale Čierne noci v Tallinne. Michael bol aj členom porôt na filmových festivaloch v Cartagena de Indias, Ľubľane, Varšave, Drame, Solúne, Lisabone, Santiagu de Compostela, Lecce, Lime a v Bradforde.

Harriet Warman

Filmová reportérka a programátorka na voľnej nohe žijúca v Škótsku Harriet Warman je držiteľkou magisterského titulu z Univerzity v Edinburghu, kde študovala filmovú vedu. V minulosti písala pre Sight & Sound, Little White Lies, CineVue ako aj pre glasgowský nezávislý magazín Physical Impossibility. Harriet pracovala ako programová koordinátorka festivalov AV Festival, Berwick Film & Media Arts Festival a MFF v Edinburghu. Je stabilnou členkou programového tímu naposledy menovaného festivalu, kde sa od roku 2012 venuje posudzovaniu krátkych a hraných filmov; v tomto roku bola aj programovou poradkyňou dokumentárnej sekcie. Ako reportérka sa zúčastnila na mnohých festivaloch vrátane Sheffield Doc/Fest, BFI London a MFF v Rotterdame; v súčasnosti píše a rediguje pre filmový portál Cinematic Investigations. Harriet pracovala aj ako kurátorka pre Edinburgh Film Guild a pre Dundee Contemporary Arts.

Eva Križková

Eva Križková je absolventkou odboru filmová veda na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala aj stáž na Univerzidade de Aveiro v Portugalsku. V roku 2012 začala doktorandské štúdium na Ústave divadelnej a filmovej vedy SAV, kde skúma distribúciu súčasných umeleckých filmov na Slovensku. Distribúcii tzv. filmov pre náročného diváka sa venuje aj prakticky v distribučnej spoločnosti Filmtopia, ktorej je spoluzakladateľkou, PR a projektovou manažérkou. Je spoluzakladateľkou a šéfredaktorkou filmového dvojmesačníka Kinečko, ktorý slúži ako priestor pre otvorenú a fundovanú diskusiu súčasnej filmárskej obce.

Doris Bauer

2014 pracovala ako výkonná riaditeľka Filmgalerie 8½, nezávislej požičovne DVD vo Viedni. V rokoch 2008 až 2014 bola riaditeľkou festivalu krátkych filmov pod názvom espressofilm, ktorý sa každoročne koná pod holým nebom v 8. okrese Viedne. Je hlavnou kurátorkou medzinárodnej súťaže hraných a dokumentárnych filmov na festivale Vienna Independent Shorts. V roku 2012 bola spoluzakladateľkou festivalu Austrian Film Festival Forum.

Lida Suchy

Lida Suchy je Američankou prvej generácie, ktorá sa narodila do rodiny ukrajinských utečencov; z tohto prostredia pri svojej tvorbe často čerpá inšpiráciu. Svoj diplom „Master of Fine Arts“ získala na Umeleckej škole Yaleskej Univerzity. Vďaka svojmu talentu získala Lida viacero štipendií a grantov vrátane Fulbright Scholar; grantu Light Work, kde bola zároveň pobytovou umelkyňou; grantu New York State Council on the Arts; grantu ArtsLink; či štipendia IREX. Lida sa producentsky podieľala na niekoľkých dokumentárnych filmoch svojho manžela Miša Suchého, napríklad Šiel som dlhou cestou, O psoch a ľuďoch, Ikonopis či Paraskina záhrada; na posledných dvoch pracovala aj ako hlavná kameramanka. Tieto filmy sa premietali na filmových festivaloch v Oberhausene, Edinburghu, Florencii, San Francisku, Krakove, Hamburgu, Cinéma du Réel v Paríži a mnohých ďalších. Výber z jej samostatných alebo tandemových výstav zahŕňa The Photographer’s Gallery v Londýne, Spišské Múzeum v Levoči, The Washington Project for the Arts vo Washingtone, D.C., Galériu Grauwert v Hamburgu, Castellani Art Museum na Niagarskej univerzite v N.Y., Light Work v newyorských Syrakúzach či Galériu ArtRage tamže. Lidine práce boli vybrané do verejných zbierok mnohých múzeí, napríklad Medzinárodného múzea fotografie a filmu George Eastman House, Brooklynského múzea, Bibliothèque Nationale v Paríži, Múzea moderného umenia v San Francisku, alebo Múzea Ivana Franka v Kryvorivni na Ukrajine.

Hermes Paralluelo

Hermes Paralluelo vyštudoval kameru na Centro de Estudis Cinematogràfics de Catalunya, a ihneď sa začal podieľať na výrobe dokumentárnych filmov pre Barcelona Televisión. V roku 2004 sa presťahoval do Argentíny, kde o dva roky neskôr debutoval ako režisér svojím stredometrážnym filmom Cukrová homoľa (Pan de Azúcar), ktorý sa dostal do oficiálneho výberu na festivale Documenta Madrid ako aj na MFF v čilskej Valdivii. Jeho dlhometrážnou premiérou bol film Yatasto (2011), ktorý získal ocenenia na mnohých filmových festivaloch ako napr. Bafici, FidMarseille, Viennale, Ficunam, Málaga, atď. Jeho druhý dlhometrážny film Nie je všetko vigília (No todo es vigilia, 2014) mal premiéru na MFF v San Sebastiane a neskôr zbieral ocenenia na filmových festivaloch v Bratislave, Palm Springs, Mar del Plata, Uruguaji, Cosquíne, atď.

Selina Crammond

Selina Crammond je programovou pracovníčkou filmových festivalov a organizátorka spoločenského života, ktorá žije v kanadskom Vancouveri. Momentálne pracuje pre Festival dokumentárneho filmu DOXA ako aj pre Medzinárodný filmový festival vo Vancouveri. Selina získala diplom z komunikácie a filmových štúdií na Univerzite Simona Frasera (SFU), kde v súčasnosti pôsobí ako vedecká pracovníčka na Inštitúte humanitných vied.

Zrinko Ogresta

Scenárista a režisér Zrinko Ogresta je profesorom filmovej réžie na Akadémii dramatických umení v Záhrebe a členom Európskej filmovej akadémie. Jeho filmy, oceňované za silný vizuálny štýl, dobre vystavanú scénu a nápadité rozprávanie príbehu, sa zameriavajú na úzkosť skrývajúcu sa za kultivovanou meštiackou fasádou postáv, pričom využívajú ich emocionálne a psychologické trhliny, aby odhalili komplexy, ktoré ťažia spoločnosť vo všeobecnosti a súčasne bystro analyzovali sociálne a politické sily v pozadí.

Mnohé Ogrestove filmy boli premietané a ocenené na prestížnych medzinárodných i lokálnych filmových festivaloch akými sú podujatia v Benátkach, Karlových Varoch, Londýne, Montpellieri, Denveri, Miláne, Pule, atď. Jeho najvýznamnejšie ocenenia zahŕňajú nomináciu na Európsku filmovú cenu v kategórii Najlepší mladý režisér za film Črepiny (Krhotine, 1991), Prix Italia za film Očistení (Isprani, 1995) a Špeciálnu cenu poroty na MFF v Karlových Varoch za film Tu (2003).

Christopher Goodwin

Christopher Goodwin písal o filme a kultúre viac ako 30 rokov. Bol redaktorom filmových magazínov Screen International a Moving Pictures International a bol aj medzinárodným redaktorom magazínu The Hollywood Reporter. Témy z oblasti filmu a kultúry spracúval pre londýnske The Sunday Times, The Times, GQ, Esquire a mnohé iné publikácie. Bol členom súťažných porôt hraných filmov na Filmovom festivale v Záhrebe v roku 2012 ako aj na festivaloch v Pule a v gruzínskom Batumi v roku 2015.

Judit Bárdos

Judit Bárdos najskôr študovala hru na klavír, no potom sa začala venovať herectvu, ktoré vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 2013. V sezóne 2014/2015 bola členkou Jókaiho divadla v Komárne, momentálne pôsobí na voľnej nohe a hosťuje v troch divadlách: v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, v divadle Andreja Bagara v Nitre a v Jókaiho divadle v Komárne. Za stvárnenie Evy vo svojom dlhometrážnom debute Dom (2011) získala Modrého anjela na MFF Art Film Fest ako aj ceny Igric a Slnko v sieti. Za postavu Anny v dráme Fair Play (2014) bola nominovaná na Českého leva a za úlohu židovskej klaviristky Edith Kraus vo filme V tichu (2014) získala cenu za najlepší ženský herecký výkon na medzinárodnom festivale Social World Film Festival vo Vico Equense. V roku 2014 si zahrala i v rozprávke Láska na vlásku a v televíznom seriáli Doktori.

Retrospektíva: Mišo Suchý

Filmy slovensko-amerického dokumentaristu Miša Suchého krúžia okolo tém rodiny, domova, identity, okolo odchodov a návratov. Absolvent dokumentaristiky na bratislavskej VŠMU sa zamiloval do prvogeneračnej Američanky s ukrajinskými koreňmi a nasledoval ju za oceán, kde spoločne vytvorili nový domov. Portrétovaniu vlastnej rodiny sa Suchý venoval už pred svojim odchodom a v tejto umeleckej stratégii pokračoval aj po ňom. V emigrácii sa do jeho filmov navyše vkradol motív odlúčenia, pociťovania a prekonávania vzdialenosti.

 

Retrospektíva v dvoch blokoch krátkych a stredometrážnych filmov predstaví základné polohy Suchého tvorby: rodinnú a etnografickú. Najmä v tej druhej je možné vystopovať vplyv niekdajšieho pedagóga Martina Slivku a fotografickej tvorby jeho manželky Lidy Suchej, s ktorou na niekoľkých filmoch vrátane toho najnovšieho spolupracoval.

 

Sekcia vznikla v spolupráci s Mesiacom fotografie, ktorý bratislavskému publiku na aktuálnom ročníku formou samostatej výstavy predstavuje fotografku Lidu Suchú.

 

Pavel Smejkal

zostavovateľ sekcie

Junior: Súčasná animácia pre deti

Kolekcia súčasných animovaných filmov pre deti predstavuje tie najlepšie diela žánru za ostatné roky. Krátky animovaný film pre deti nemusí byť výsostne populárne orientovaný, prísne edukatívny alebo zbytočne urozprávaný. Vo svete pôsobí množstvo tvorcov, ktorým sa neprestajne darí vo svojich filmoch popierať práve tieto dobre známe nedostatky. Výber zároveň obsahuje snímky obohatené o premyslený neprvoplánový humor a pobaví tak nie len detského diváka ale i dospelých. Rovnako môže poslúžiť ako dobrý odrazový mostík k získaniu prehľadu o niekoľkých popredných tvorcoch a mladých talentoch (Alexandra Hetmerová, Peter Vácz, Ulrich Totier, Natalia Chernysheva) na poli súčasného krátkeho animovaného filmu. Sekcia vznikla v spolupráci s Medzinárodným festivalom animovaných filmov Fest Anča.

Maroš Brojo,

zostavovateľ sekcie a programový riaditeľ MF animácie Fest Anča

Fokus: Grécko

Národný fokus je obľúbeným formátom, prostredníctvom ktorého každoročne upriamujeme pozornosť na vybranú kinematografiu a jej tematické, žánrové a poetologické špecifiká. Pre tento rok sme zvolili krajinu, o ktorej sa u nás tento rok povedalo a napísalo mnohé. Grécko nie je v centre pozornosti len pokiaľ ide o svetové médiá pokrývajúce politickú situáciu v krajine. Teší sa tiež mimoriadnej priazni svetových festivalov. Drzé a nekompromisné vychádzajúce hviezdy Nového gréckeho filmu – fenoménu, ktorý si svojou neprehliadnuteľnosťou u niektorých kritikov vyslúžil veľké N – každým ďalším počinom posilňujú svoju pozíciu. Súčasný grécky film stojí za pozornosť. Slabé slovo. On si tú pozornosť jednoducho vezme.

 

Sekcia vznikla v spolupráci s Gréckym filmovým centrom.

Lexikón: Formát obrazu

Filmový obraz má nutne svoje ohraničenie. Rám, jeho veľkosť a tvar, je zdanlivo neviditeľný – málokedy si ho uvedomujeme. Zvyčajne ho začneme vnímať, až keď sa autor rozhodne, že ho vnímať máme – keď naplno uchopí možnosti zaužívaného formátu, keď využije netradičný formát, alebo keď sa pevným „technickým“ rámom nenechá spútať.

Lexikón je novou sekciou, ktorá sa zakaždým sústredí na vybraný technický či estetický jav alebo výrazový prostriedok filmovej reči. Bude skúmať neustále sa vyvíjajúci filmový jazyk a na príklade zvolených snímok zrozumiteľne vysvetľovať filmologické pojmy.

Tento rok je sekcia venovaná problematike formátu filmového obrazu. Ukazuje možnosti jednotlivých formátov aj invenciu filmárov, ktorí tieto možnosti naplnili, či prekonali. Vo výbere sa okrem iných nachádza film s kruhovým formátom, súčasný film nakrútený v kedysi bežnom, no dnes zriedkavom akademickom formáte i film, ktorý naplno využil potenciál panoramatického plátna. Túto rôznorodú kolekciu filmov spája to, že si ich autori problém rámu dobre uvedomovali a neuspokojili sa so zaužívaným ohraničením ako nutnosťou, nad ktorou netreba uvažovať.

Tomáš Hudák

zostavovateľ sekcie

Nostalgia: Príbehy z videokaziet

Kino má v televízii a papučovej kultúre, ktorá s ňou ide ruka v ruke, tvrdého konkurenta. Niekoľko desaťročí sa dejiny filmu niesli v znamení tohto konkurenčného boja a jeho vedľajším produktom sú napríklad aj snímky ako Ben Hur, panoramatický spektákel, ktorý uvádzame v tohtoročnej sekcii Lexikón. Nástup a rozšírenie videokaziet na prelome 70. a 80. rokov, to bolo veľké víťazstvo papúč nad pukancami. Videopáska priniesla do filmového priemyslu revolúciu. Celú generáciu filmárov a cinefilov vychovávali návštevy vo videopožičovniach a filmy nahrávané z televízneho vysielania, ktoré sa na kazetách stávali relikviami. Program pod názvom Príbehy z videokaziet je rozmarnou poctou VHS médiu a zároveň pohľadom na jeho históriu z rozličných, niekedy prekvapivých perspektív.

Trojicu dokumentárnych filmov, ktoré na fenomén VHS nazerajú z produkčných i širších kultúrnych hľadísk doplnia filmy z produkcie legendami opradeného štúdia Cannon Films. A nostalgii skutočne učiníme zadosť: Premietať ich budeme z originálnych videokaziet.

Pavel Smejkal

zostavovateľ sekcie

Téma: Rodina

Angličtina pozná skratku WOTY – word of the year. Frekventované slovo zastupujúce tému, ktorá v tom-ktorom roku rezonovala. Slovo, ktoré sa stalo heslom verejnej debaty. Kým slovenské médiá a internetové vyhľadávače zverejnia svoje koncoročné rebríčky „najhorúcejších“ slov a fráz, môžeme sa domnievať, že sa medzi nimi tento rok objaví rodina. Tradičná, nukleárna, viacgeneračná, moderná, neúplná – prívlastkov bolo mnoho. Rodinu tu dokonca zachraňovalo referendum. Akokoľvek umelý bol spôsob, akým sa toto slovo dostalo do obehu, práve tu a práve teraz, rodina je pochopiteľne legitímnym predmetom výskumu aj témou spoločenskej diskusie. Rodina je tiež nevyčerpateľným motívom, mnohovrstevnou metaforou, východiskom mnohých príbehových archetypov.

Každý z filmov v tejto tematickej sekcii k rodinnému motívu pristupuje z inej strany, v inom žánrovom kľúči – od komornej rodinnej drámy, ukotvenej v kultúrnych reáliách súčasného Iránu, cez variáciu na biblický návrat strateného syna, poháňanú fascinujúco temnou a manipulatívnou hlavnou postavou, až po skutočný a o to neuveriteľnejší príbeh svorky bratov, ktorí vyrástli v úplnej sociálnej izolácii a pritom uprostred Manhattanu, väznení chorobne opatrnými rodičmi. V istom zmysle hraničný prípad reprezentuje film, ktorého autor portrétuje vlastného otca na ceste do dávno opusteného rodiska, plného vytesnených prízrakov.

 

Made in Slovakia špeciál – Pocta

Medzinárodný filmový festival Bratislava a Hlavné mesto SR Bratislava v roku 2009 spoločne založili tradíciu, ktorou vzdávajú úctu za dlhoročnú umeleckú tvorbu významným slovenským filmovým a divadelným umelcom, tvorcom a filmovým profesionálom.

K hereckým osobnostiam Ladislavovi Chudíkovi, Márii Kráľovičovej, Jozefovi Adamovičovi, Štefanovi Kvietikovi, Eve Krížikovej a Ivanovi Palúchovi, ktorých pamätné dlaždice zdobia Filmový chodník slávy, pribudne meno výnimočnej herečky a umelkyne – prvej dámy slovenskej filmovej a divadelnej scény, pani Emílie Vášáryovej.

Totoročnú laureátku ocenenia a držiteľku pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy vyhlásia počas slávnostného večera na 17. ročníku MFF Bratislava. Súčasťou slávnostného večera bude premietanie legendárneho filmu Medená veža.

Slávnostné odhalenie pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy, ktorý sa nachádza pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave sa uskutoční v júni, počas zahájenia 41. ročníka multižánrového mestského letného festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2016.

Made in Slovakia

Priestor, ktorý v našom programe každoročne venujeme slovenskému filmu, má podobu samostatnej sekcie. Pri jej zostavovaní myslíme na to, aby v nej domáce publikum našlo atraktívne novinky a zahraniční hostia na jej základe mohli spoznať domácu kinematografiu v jej pestrosti. Teší nás, že je čo spoznávať. Slovenský film prežíva obdobie bezprecedentného medzinárodného úspechu a práve festivaly sú pôdou, na ktorej sa mu zatiaľ darí najviac.

Europa Špeciál – Cena LUX

Súčasťou programovej sekcie Europa je podsekcia Europa Špeciál, ktorá predstaví trojicu tohtoročných finalistov Ceny LUX. Cena LUX, ktorú udeľuje od roku 2007 Európsky parlament má dva hlavné ciele: pritiahnuť pozornosť verejnosti na Európsku úniu a jej politiky a podporiť distribúciu európskych filmov v rámci EÚ. Tento rok boli do najužšieho výberu zaradené tri silné európske snímky, ktoré reflektujú aktuálne problémy a  témy súčasnej Európy akými sú migrácia, ekonomická kríza či napätie medzi tradíciami a modernitou.
Sekcia vznikla v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho Parlamentu na Slovensku.

Europa

Príbeh geografického priestoru, ktorého sme súčasťou. Sekcia predstavuje výber toho najlepšieho zo súčasnej európskej produkcie. Poskytuje tiež dramaturgický rámec, cez ktorý je možné sledovať po akých témach tvorcovia siahajú a ako sa európska myšlienka otláča do filmov, ktoré v tomto priestore vznikajú. Audiovizuálna politika Európskej únie je okrem iného založená na podpore koprodukčných spoluprác, aj preto má čoraz väčší zmysel uvažovať o európskom filme ako o celku, v ktorom sa hranice medzi jednotlivými národnými kinematografiami čiastočne stierajú.

Cinema Now

Globálna perspektíva, naliehavé témy a filmárske hlasy, ktoré je a bude počuť. Cinema Now je akýmsi rezom kinematografiou dneška. Z aktuálnej sezóny vyberáme vždy tie najvýraznejšie a najprogresívnejšie filmy. Mnohé z nich už stihli zaujať na významných svetových festivaloch, iné ešte iba čakajú na to, aby boli objavené. Vedľa seba sa tu stretávajú debutanti aj zavedení autori, doposiaľ neznáme aj zvučné mená.

Súťaž krátkych filmov

Skratka, redukcia, umenie miniatúry. Tie najlepšie krátke filmy spája schopnosť bezozvyšku využiť malú plochu na rozpovedanie príbehu, vyvolanie emócií alebo myšlienok, ktoré sa v nás ďalej rozpínajú. Pre niektorých filmárov sú dôležitým stupienkom na začiatku kariéry, sú však aj takí, čo po krátkometrážnom formáte siahajú cielene, vedomí si jeho daností. Súťaž krátkych filmov dáva priestor autorom, ktorí v zdanlivom obmedzení našli tvorivú slobodu a naplno ju využili.

Súťaž dokumentárnych filmov

Invenčný filmový jazyk, naliehavé témy, skutoční ľudia a príbehy, ktoré nikoho nenechajú ľahostajným. Dokumentárna súťaž bratislavského festivalu ponúka príležitosť zoznámiť sa so súčasným kreatívnym dokumentom v jeho pestrosti. Od angažovaných filmov, cez uhrančivé portréty až po eseje a diela na pomedzí non-fiction a experimentálneho filmu – súťažný výber prvých a druhých dokumentárnych filmov je každoročne zostavovaný tak, aby túto žánrovú rôznosť reprezentoval.

Súťaž hraných filmov

Nové mená a možno budúce hviezdy svetového filmu. Naša tradičná medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov vychádza z ambície objavovať a venovať priestor režisérom a režisérkam na začiatku kariéry. Do súťažného výberu nominujeme pozoruhodne zrelé a niekedy zas mladícky radikálne diela, predznamenávajúce nástup výnimočných talentov, ktoré sa oplatí ďalej sledovať.